Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Veselé - Kostol sv. Bartolomeja
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Veselé, okres Piešťany, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Barokový kostol postavený v rokoch 1736 – 1743. Vznikol na mieste staršieho sakrálneho objektu spomínaného v roku 1560 a 1680, z ktorého zostala časť veže. V rokoch 1773 – 1774 bola pristavaná sakristia a zaklenutá loď. Prístavbou bočných lodí v roku 1925 bol kostol rozšírený na trojlodie. Ide o trojloďový pseudohalový priestor s oválnym uzáverom presbytéria a vežou postavenou na západnej strane asymetricky na os kostola. Stredná loď a presbytérium sú zaklenuté pruskými, bočné lode českými klenbami. V hlavnej lodi je vstavaný murovaný organový chór s konvexným parapetom. Fasády sú členené lizénovým rámovaním. [1] Veža je zastrešená dvojstupňovou barokovou prilbou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu.
 

Každá loď má svoj osobitný vchod. Pri vchode do hlavnej lode dvere oddeľujú malú predsieň. Tu nad vstupom je vstavaný chór s vypuklým múrom. Svätyňa má oválny uzáver, z pravej strany je vchod do sakristie. Kostol osvetľuje desať okien - dve vo svätyni a osem v bočných lodiach. Dlažba je vykladaná obdĺžnikovými mramorovými dlaždicami. Maľba na klenbe svätyne znázorňuje súd Najsvätejšej Trojice nad svetom. Na klenbe hlavnej lode sú štyri obrazy predstavujúce - útek do Egypta, zázračné rozmnožovanie chleba, poslednú večeru a vyháňanie predavačov z chrámu. Do múrov kostola sú vpasované štyri červené mramorové tabule – náhrobníky, ktoré svedčia o tom, že sú tu pochovaní významní ľudia. [2]
 

Hlavný oltár je barokový z druhej polovice 18. storočia. Pilastrová oltárna architektúra konkávne komponovaná so špirálovitým štítom má v strede obraz patróna kostola apoštola Bartolomeja. Je to olejomaľba na plátne (150 x 200 cm). Pod obrazom je svätostánok, pri ktorom adorujú dvaja anjeli. Po stranách oltára na samostatných podstavcoch sú barokové kamenné sochy sv. Petra a Pavla. Vo svätyni sa nachádza klasicistická drevená krstiteľnica nástenného typu z konca 18. storočia, na konkávnych dvierkach má reliéf Krst Krista. [3] Baroková kazateľnica z 18. storočia sa nachádza vpravo. Oproti nej je jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie. Bočný oltár Božského Srdca sa nachádza v pravej lodi vpredu. Uprostred je socha Božského Srdca a po jej stranách sú sochy sv. Anny a Joachima. Bočný oltár sv. Jozefa sa nachádza v ľavej lodi vpredu. Po stranách sochy patróna oltára sú sochy sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka Assiského. V hlavnej lodi sú novšie sochy – drevorezby Panny Márie – Matky ustavičnej pomoci a svätej Terézie z Lisieux a tiež kríž s telom Pána Ježiša. Na chóre je starší organ na elektrický pohon. Vo veži sú štyri zvony. [4]
 

Kostol vo Veselom [5] ako v starobylej farnosti musel byť už v dávnejších časoch. Spomína sa v listinách z rokov 1560 a 1680. Z pečate Veselého z roku 1569 vyplýva, že bol zasvätený apoštolovi Bartolomejovi. Toto apoštolské patrocínium bolo frekventované v poveľkomoravskom a románskom období (10. storočie – prvá polovica 13. storočia). V týchto súvislostiach je pozoruhodné, že aj rovnomenné mesto Veselí nad Moravou malo pôvodný farský kostol zasvätený svätému Bartolomejovi. Súpis farností Ostrihomskej arcidiecézy z roku 1733 charakterizuje veselský kostol ako väčšiu kaplnku. Nemal klenbu a neboli v ňom ani sedadlá. Bol veľmi skromne zariadený. [6]
 

Na mieste staršieho kostola v rokoch 1736 – 1743 od základov postavili nový barokový kostol. Z predchádzajúceho kostola v ňom zostala časť veže. V rokoch 1773 – 1774 ho upravili. Výlohy na stavbu hradili z kostolnej pokladnice a z milodarov. Kostol mal dĺžku 25 metrov, šírku 11 metrov a kapacitu tisíc veriacich. Sakristia a veža boli kryté medeným plechom. Na veži boli slnečné hodiny a vnútri štyri zvony. V roku 1813 mal kostol tri oltáre - hlavný zasvätený apoštolovi Bartolomejovi a bočné oltáre Bolestnej Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého. V roku 1912 popri hlavnom oltári boli už tri bočné oltáre - Božského srdca, Lurdskej Panny Márie a sv. Jozefa. [7]
 

Po rozšírený a obnovení v roku 1925 kostol 30. augusta posvätil trnavský biskup dr. Pavol Jantausch. [8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol prešiel niekoľkými opravami - 1942, 1945, 1966. [9]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Obec leží v Trnavskom kraji, pri starej ceste z Trnavy do Nového Mesta nad Váhom.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 398.
[2] Jozefína Esterháziová, grófka, manželka baróna Ladislava Medňanského (*12. 3. 1758 v Bratislave – +20. 10. 1840 vo Veselom), barón Alojz Medňanský (*24. 4. 1784 v Priekope – +17. 6. 1844 v Hlohovci), grófka Agnesa Majlátová, manželka Alojza Medňanského (*4. 2. 1798 v Pešti – +8. 4. 1855 v Bologni), barón Gejza Medňanský (*19. 12. 1823 vo Veselom – +16. 2. 1861 v Budíne), barón Dionýz Medňanský (*19. 11. 1830 vo Veselom – +28. 12. 1911 vo Viedni).
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 398.
[4] www.vesele.sk (2.5.2018)
[5] Prvé osídlenie sa datuje do roku 2000 pred Kristom podľa nálezov na Hradisku. Písomná zmienka o obci Veselé však pochádza z 2. februára 1310, ktorá bola napísaná v Trnave. Názov obce Veselé je z maďarčiny Wygwar – Veselý Hrad. Veselé je zlúčené s obcou Ťapkové od roku 1960. Na artefakty bohaté sídlisko je na okraji obce. Našlo sa tu okrem iného aj kostrové pohrebisko veselského typu zo začiatku doby bronzovej. Po sformovaní sa uhorského štátu patrilo Veselé do systému strážnych posádok na starej ceste, ktorá pozdĺž Dudváhu viedla z Veľkých Kostolian do Čachtíc. V 11. – 16. storočí tu existoval stredoveký hrádok so strážno–vojenskou funkciou. V listine z roku 1540 sa uvádza už ako zaniknutý. Existenciu hrádku dokumentuje aj názov obce pri písomnej zmienke o nej v roku 1390 – Wygwar (“possesio regalis Wygwar” – kráľovská obec Wygwar). Obec patrila čachtickému panstvu, v roku 1417 panstvu Beckov, neskôr Bánffyovcom, Nádasdyovcom a ďalším. Veselé bolo v roku 1569 mestečkom, prevažne poľnohospodárskym. V roku 1813 postihla obec ničivá povodeň. V roku 1828 mala obec 876 obyvateľov a 126 domov. V roku 1858 postihol obec veľký požiar, pri ktorom vyhorelo pol dediny. V roku 1880 mala obec 864 obyvateľov a 115 domov. V roku 1847 bol založený Ústredný výbor spolku miernosti, ktorý zakladal rôzne osvetové zariadenia a drobné hospodárske inštitúcie (ovocinárske, včelárske spolky, atď.). Veľkostatkár Ján Škublic založil vo Veselom veľkú ovocinársku škôlku, čo prispelo k rozmachu ovocinárstva nielen vo Veselom, ale aj na celom Považí. http://fara-vesele.sk/dejiny/ (2.5.2018)
[6 - 9] www.vesele.sk (2.5.2018)
Bibliografia
www.vesele.sk
GPS
48.547031, 17.735207
48°32'49.3"N 17°44'06.8"E



www.pamiatkynaslovensku.sk