Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Víťaz - Kostol sv. Ondreja apoštola
Rímskokatolícka konfesia
Iný názov
Vitež, Vicez
Lokalita
obec Víťaz, okres Prešov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Pôvodne ranogotický kostol zo 14. storočia. Barokovo-klasicisticky ho prestavali v rokoch 1776 – 1778. Renovovaný bol v roku 1927. Je to pozdĺžna stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Loď je zaklenutá krížovou klenbou. V presbytériu je oltárna koncha a česká placka so štukovou ornamentikou. Fasáda je hladká. Veža bola kedysi členená nárožnými pilastrami, v súčasnosti má fasády hladké a je zastrešená barokovou laternovou baňou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Vstupný portál má v nadpraží štukový ornament a letopočet 1776. [1]
 

Hlavný oltár z druhej polovice 18. storočia je neskorobarokový s rokokovými doplnkami. V drevenej stĺpovej architektúre je obraz sv. Ondreja apoštola. Po strane pod rokokovými baldachýnmi sú plastiky sv. Juraja a Floriána, v nadstavci sv. Antona a Jozefa pestúna. Bočné oltáre sú rokokové z druhej polovice 18. storočia, riešené ako pendanty. Na oboch sú stredné obrazy z prvej polovice 20. storočia (sv. Anna, Cyril a Metod). V interiéri sa nachádza aj malý oltárik z druhej polovice 18. storočia so skrinkou a rokokovými vázami. V skrinke je soška Vir dolorum. Rokoková kazateľnica je z druhej polovice 18. storočia, na parapete má rokajovú ornamentiku a obrazy sv. Petra a Pavla apoštolov a Spasiteľa. Organ je rokokovo-klasicistický z druhej polovice 18. storočia. Organová skriňa je členená bohatou rokajovou ornamentikou. Voľný obraz sv. Jána Nepomuckého je barokový z druhej polovice 18. storočia. Renesančný epitaf s erbom a nápisom pochádza z roku 1643. [2]
 

Kostol bol dlho považovaný za barokovo-klasicistický z konca 18. storočia, ale posledná väčšia obnova v roku 2000 odhalila zaujímavé nálezy - gotické okná a maľby, ktoré zásadne zmenili platné informácie o kostole. Aj pred opravou architektúra nasvedčovala, že pochádza zo stredoveku. Orientácia objektu v smere východ-západ, presbytérium na východnej strane, absencia okien v severnom múre, vstup z juhu alebo západu, umiestnenie objektu na výraznom mieste v strede dediny, či hrubé kamenné múry stien, sú jasné znaky stredovekej sakrálnej stavby. [3]
 

Okolo kostola bol cintorín, na ktorom sa pochovávalo ešte v novoveku a šľachta tam mala miesto posledného odpočinku aj v 20. storočí. [4]
 

Najstaršia zmienka o kostole pochádza z registra pápežského desiatku z 30. rokov 14. storočia, ale fungoval už skôr, keďže obec bola založená v období pred rokom 1245. Kostol mohol vzniknúť len v rozmedzí daných rokov. Podľa typu architektúry to bolo najskôr začiatkom 14. storočia. Vybudovaný bol ako pomerne veľký kostol v ranogotickom slohu. Pozostával z pozdĺžnej lode pokrytej freskami a polygonálneho presbytéria, čo sa nepodobalo jednoduchým kostolom okolitých dedín v tom období, ktoré mali rovný uzáver svätyne. Svedčí to o bohatstve a význame Víťaza, keďže si dovolili postaviť kostol s náročnejšími parametrami. [5]
 

V historických písomných zdrojoch sa chrám spomína aj v 16. storočí a opäť sa jeho vznik datuje do rokov 1776 – 1778. Od 60. – 70. rokov 20. storočia pretrvával názor, že spomínaný dátum sa spája s obdobím výstavby a nik neupozornil na fakt, že kostol môže byť starší. Koncom 18. storočia bol totiž kostol barokovo upravený a nie nanovo postavený. Ďalšie stavebné zásahy v roku 2000 mali preto väčší význam pre poznanie jeho historického vývoja, ako samotná rekonštrukcia. [6]
 

Zo stredoveku sa zachovala takmer celá stavba okrem veže a južnej predsiene, ktoré sa pristavali až v 18. storočí. Existovala aj sakristia a zostal po nej zamurovaný vstup zo svätyne, ktorý mohol byť tvorený gotickým portálom. I keď svätyňa je v celej hmotnej podstate gotická, v jej interiéri sa zachoval iba jeden viditeľný gotický architektonický článok a to kamenná konzola pôvodnej rebrovej klenby v juhozápadnom rohu. V exteriéri sú zachované pôvodné ranogotické okná s hrotovými záklenkami a kamennými šambránami a zároveň kamenné nárožné kvádre (tzv. gotické armovanie), ohraničujúce hrany stien polygonálnej svätyne. Podobne vysoké a úzke gotické okno sa nachádza aj v južnom múre lode. [7]
 

Interiér skrýva niekoľko vzácností. Medzi najdôležitejšie patria zvyšky gotických nástenných malieb v lodi s rozmermi zhruba 2 x 1,5 metra s vyobrazením ľudskej postavy a ďalšími, už slabšie viditeľnými atribútmi. Zachovala sa aj vzácna renesančná pamiatka, kamenný epitaf miestneho šľachtica Jána Berthóthyho z roku 1643. Náhrobná doska bola vyhotovená z červeného mramoru a zobrazený nie je zosnulý, ako bolo zvykom, ale rodový erb a nápis v latinčine. Netradičné je drevené točité schodisko, vedúce kamenným portálom z exteriéru do podkrovia. [8]
 

Areál kostola s bývalým cintorínom je vymedzený pôvodne stredovekým kamenným múrom. Za daných skutočností je nepochopiteľné, že taký hodnotný stredoveký kostol, jeden z najstarších v regióne, si nenašiel za posledné obdobie v literatúre či tlači patričné ohodnotenie. Dlhodobo unikal pozornosti verejnosti aj odborníkov. Dokonca nebol ani národnou kultúrnou pamiatkou. Za ňu bol vyhlásený až dodatočne v roku 2005. [9]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí na vyvýšenine (504 m n. m.) súčasného východného okraja obce, no v stredoveku to bolo centrum obce. [10]
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 407.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 407.
[3 - 10] KOŠUTHOVÁ, Anna: Kostol vo Víťazi patrí k najstarším svätyniam v regióne. (21.5.2016) https://presov.korzar.sme.sk/c/8188557/kostol-vo-vitazi-patri-knajstarsim-svatyniam-vregione.html (29.4.2018) Článok vyšiel v týždenníku PREŠOVSKÉ NOVINY, č. 19/2016.
Bibliografia
www.obecvitaz.sk
GPS
48.972785, 20.957602
48°58'22.0"N 20°57'27.4"E



www.pamiatkynaslovensku.sk