Lokalita
obec Banská Štiavnica, okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Kaplnka vznikla tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny. Autorom projektu bol architekt Ladislav Hudec, ktorý kaplnku navrhol ako svoju architektonickú prvotinu. Hudecove rané dielo, ktoré reprezentuje kaplnka vo Vyhniach už naznačuje znalosti budúceho architekta, ktoré sa naplno rozvinuli mimo Slovenska. Prejavila sa tu jeho schopnosť pracovať s odkazmi na históriu a symbolický kontext architektonických foriem, hoci tu reaguje najmä na aktuálne moderné tendencie. ^[1]
 

Banskoštiavnický magistrát mal patronát nad vyhnianskym kostolom. V roku 1734 nechal postaviť Kaplnku sv. Jána Nepomuckého, tú však asanovali v máji 1896 v súvislosti s rozširovaním kúpeľov. Bolo nevyhnutné postaviť novú kúpeľnú kaplnku. Peniaze na stavbu sa však zbierali veľmi pomaly. Napriek tomu v roku 1910, pretože sa jednalo o chránené územie okolo prameňa, požiadalo mesto Banská Štiavnica banský kapitanát v Banskej Bystrici o povolenie na stavbu kaplnky. Ten ju povolil na okraji smrekového lesa. O tri roky neskôr vypracoval jej projekt Ladislav Hudec ešte ako študent Technickej univerzity. Jeho odlišná konfesionálna orientácia a absencia komunikácie s miestnym katolíckym farárom zrejme spôsobila isté problémy pri dimenzovaní jej priestorov. Dokladá to zápis vyhnianskeho duchovného z tohto obdobia: „Bez miestneho farára, ba presne proti jeho názoru, luteránskym architektom navrhnutá, nezodpovedajúca v mnohých aspektoch.“ Konkrétne aj uvádza, že priestor za oltárom je natoľko úzky, „že kňaz iba ťažko si tu môže obliecť posvätné rúcho.“ ^[2]
 

Novú kaplnku nechal vybudovať magistrát mesta Banská Štiavnica pod vedením mešťanostu Kolomana (Kálmána) Horvátha a realizovala ju v jeseni 1913 firma Hugyecz a Rosenauer za 8 000 korún. Mesto malo k dispozícii 6 000 korún, preto zostávajúcu čiastku doložila stavebná firma a na jej splatenie počkala do času vyzbierania chýbajúcej sumy. Ústretová ponuka firmy umožnila dokončenie kaplnky aj so zachovaním detailov z pôvodného projektu. V nasledujúcom roku sa vykonala maliarska výzdoba interiéru. Jej realizátor Jozef Vavrín nad oknami namaľoval šesť dvojíc apoštolov s nápisovými páskami s textom Kréda – vyznania viery a na víťaznom oblúku zobrazil sv. Trojicu. Oltár Panny Márie je pravdepodobne dielom banskoštiavnického rezbára Jozefa Krauseho. ^[3]
 

Posviacka kaplnky sa konala v nedeľu 26. júla 1914 a vykonal ju z poverenia banskoštiavnického biskupa Wolfganga Radnaia čestný pápežský kaplán a vyhniansky farár Jozef Daubner. Kaplnka bola zasvätená Panne Márii, patrónke Uhorska (v súčasnosti Panne Márii Kráľovnej). Udalosť bola spojená s veľkou slávnosťou, na ktorej sa zúčastnili obyvatelia obce a kúpeľní hostia. Po posvätení odslúžil farár omšu s hudobným sprievodom. ^[4]
 

Kaplnka vo Vyhniach je prvou známou Hudecovou stavbou. Projektová úloha možno symbolicky prepojila dve Hudecove stránky, ktoré v sebe súperili už od ranej mladosti, keď sa rozhodoval medzi profesiou evanjelického kňaza a architekta. ^[5]
 

Malý sakrálny objekt bol navrhnutý ako kombinácia kamennej a drevenej konštrukcie. Je postavený z hrubo opracovaného kvádrového kamenného muriva, ktoré spolu s polkruhovými oblúkmi okien a poukladaním architektonických objemov ukazuje na románsku architektúru, možno ako symbolický odkaz na čistotu a prirodzenosť viery v ranom stredoveku. Odhalený stavebný materiál zároveň vyjadroval pravdivosť konštrukcie a materiálu v architektúre. ^[6]
 

V čase vzniku kaplnky ju popísal v histórii farnosti miestny farár ako „postavenú v starom kresťanskom štýle (1300)“, čo bolo dobové označenie pre románsky sloh, ktorý je tu použitý v abstrahovanej, výrazne štylizovanej polohe. Vstupné priečelie kaplnky s trojuholníkovým debneným štítom je ukončené drevenou zvoničkou vybiehajúcou z hrebeňa vysokej sedovej strechy pokrytej azbestocementovými šablónami. Plytké presbytérium je zaklenuté valenou klenbou, loď má drevený kazetový strop evokujúci v rámci krovovej konštrukcie zrkadlovú klenbu s rovnými bočnými stenami. Interiér po stranách presvetľujú okná ukončené polkruhovým oblúkom, na vstupnom priečelí je okno v tvare volského oka. Na kamenné steny dosadá ľahká drevená konštrukcia krovu a stropu. Dominantným interiérovým prvkom kaplnky je dekoratívne zdobený kazetový strop s maľbou. Tesárska výzdoba nosných drevených prvkov stropu a krovu v podobe dekoratívnych zásekov a vrubov je farebne akcentovaná bielou a zelenou farbou. ^[7]
 

Kazety stropu majú secesne štylizovanú rastlinnú ornamentálnu výzdobu, ktorá do značnej miery vychádza z maďarských ľudových vzorov. Zároveň tieto zľudovené formy majú svoj pôvod v renesančných kazetových stropoch a parapetných výplniach empor kostolov, resp. až v gotických šablónových ornamentálnych maľbách. ^[8]
 

Hudec v exteriéri uplatnil drevený debnený štít, ktorý odkazuje na vernakulárne staviteľstvo Karpát, alebo oblasti Tara Calatei (Kalotaszegu). Štít perforoval sériou krížov, radených do troch pásov, čo je tiež modifikovaný prvok odvodený z karpatského ľudového staviteľstva. Motív vysokých, strmých striech so štítmi je typický pre tvorbu Károlya Kósa a jeho okruhu. Hudec sa pri stvárnení striech a detailov inšpiroval Kósovým pavilónom kengúr Zoologickej záhrady v Budapešti z rokov 1909 – 1910. Výplň vstupu je pravdepodobne odvodená od dvier bočného vstupu do reformovaného (kalvínskeho) kostola vo Városligeti fasor v Budapešti z rokov 1911 – 1913 od Aladára Árkaya. Forma geometrizujúceho členenia okenných výplní kaplnky je skoro identická s členením svetlíka hlavného vstupu tohto kostola. Dekoratívna maľba stropu je analogická niektorým motívom výzdoby., ktorú aplikovali na fasáde nájomného domu číslo 4 na Meszöly utca v Budapešti v roku 1910 Jenö Kismarty–Lechner a László Warga. Rustikované kamenné kvádre v modernistickej haklikovej väzbe boli prvkom, ktorý vo svojich návrhoch aplikovali horskí architekti zo združenia Fiatalok (Mladí). Vernakulárne (zľudovené) predlohy, ako aj ich secesne transformované motívy aplikované v súdobej architektúre , mohol mladý Hudec načerpať z rôznych periodík a publikácií. ^[9]
 

rané Hudecovo dielo predstavuje v jeho tvorbe zrejme ojedinelý prejav architektúry inšpirovanej regionálnymi vernakulárnymi podnetmi v duchu tvorby Kósovho okruhu, ktorá má svoj pôvod v britskom hnutí Arts & Crafts. Reformované hnutie prejavovalo podľa slov dany Bořutovej „záujem o archaické, ľudové či zľudovené výtvarné princípy a prvky – stavby reprezentúce tento výtvarný názor zväčša citlivo reagujú na lokálne podmienky a genia loci.“ Myšlienky našli odraz aj v architektonickom myslení Károlya Kósa, ktorý napísal: „Mali by sme zakoreniť naše duše hlboko v pôde, na ktorej chceme stavať.“ ^[10]
 

Výtvarné riešenie kúpeľnej kaplnky vo Vyhniach predstavuje prihlásenie sa k maďarskej národne orientovanej tvorbe čerpajúcej inšpiráciu vo vernakulárnom transylvánskom (sedmohradskom) staviteľstve. Hudec v koncepte kaplnky napĺňa Kósovu myšlienku: „Základom nášho konštruktívneho ľudového umenia je umenie stredoveku, základom nášho národného umenia je ľudové umenie.“ ^[11]
 

Na druhej strane transylvánske drevené staviteľstvo je súčasťou kultúrneho okruhu karpatskej oblasti a má množstvo spoločných znakov aj so zľudoveným staviteľstvom v iných regiónoch Karpát. Preto na drevených prvkoch kúpeľnej kaplnky je možné nájsť viacero podobných motívov, napríklad s prácami Dušana Jurkoviča, na krížovej ceste na Sv. Hostýne (1903 – 1905) alebo Spolkovom dome v Skalici (1904 – 1906). S týmito tvarovým citátmi a parafrázami je možné sa stretnúť u architektov vychádzajúcich z odkazu Arts & Crafts, ale pracujúcich mimo tejto oblasti, príkladom je krytý vstup fary v Břeclavi – Poštornej z roku 1909 od Karla Weinbrennera. ^[12]
 

Kúpeľná kaplnka sa svojím materiálnym riešením – neomietnutým kamenným murivom – včleňuje do okolitého prírodného rámca. Vonkajšia hmota stavby je z miestneho kameňa – ryolitu, čím zároveň odkazuje na regionálnu identitu, na genia loci banskej oblasti, aj upomínaním na portály ústí do blízkosti banských štôlní. ^[13]
 

Ladislav Hudec sa vo svojej prvotine zjavne inšpiroval viacerými podnetmi, najmä zľudoveným dreveným staviteľstvom karpatskej oblasti, aktualizovaným secesnou transformáciou v duchu tvorby Kósovho okruhu. Modernosť vyjadril haklikovou väzbou kvádrového muriva a aplikáciou stavebného materiálu – strešnej krytiny z azbestocementových šablón. Jednoduchá forma architektonických hmôt kaplnky poukazuje ešte na hlbšie symbolické korene a v spätosti s nimi na nadčasovo pretrvávajúce formy. ^[14]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kaplnky je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v lesnom prostredí obce. Kaplnka je situovaná v bývalom Hornom parku kúpeľov vo Vyhniach. ^[15]