Iný názov
Hochmanov dolný mlyn

Lokalita
obec Vyšná Rybnica, okres Sobrance, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Technický objekt pochádzajúci zo začiatku 20. storočia. Štvorpodlažná budova na pôdoryse štvorca. ^[1]
 

Mechanizmus vodného mlyna v obci Vyšná Rybnica, presahujúci tri podlažia, poháňaný Francisovými turbínami, je dôkazom technického umu. ^[2]
 

Dcéra pôvodného majiteľa Alžbeta Dolinová považovala obnovu národnej kultúrnej pamiatky za svoju povinnosť. Nielen pre zachovanie dôkazu o precíznosti práce niekdajších majstrov pre budúce generácie, ale tiež na pamiatku svojho otca a deda. ^[3]
 

Pôvodne drevený vodný mlyn kúpil od grófa Stáraya Dolinovej dedo Jozef Hochman po tom, ako sa vrátil z Ameriky. V roku 1922 ho zo závisti zastrelili a prevádzkovania mlyna sa ujal jej otec, vtedy len 18-ročný Vojtech Hochman. Neprajníctvo okolia voči „veľkopodnikateľovi" sa prejavilo znova v roku 1946, keď mlyn podpálili. Zhorel do tla. Alžbeta sa narodila, keď mlyn zhorel. Otec sa potom rozhodol, že postaví nový, modernejší, na Francisove turbíny, ktoré tvoria súčasný mlynský mechanizmus. Hochman, aby mohol svoj zámer realizovať, vzal si v banke úver vo výške 1,5 milióna korún. ^[4]
 

Mlyn poháňaný Francisovými turbínami stavala Hochmanovi firma Poledniak Košice, v minulosti známa zavádzaním moderných technológií. Ukončený bol v roku 1952. Hochman turbíny už však nepoužil, lebo sa majetok zoštátnil a zhabal. Ani ich nespustil. Hochmana dali do pracovného tábora v Jáchymove, pretože v čase zoštátňovania bol režimom označený za kulaka. Aj keď sa už Vojtech Hochman nemal z pracovného tábora nikdy vrátiť, po svojom návrate sa z lásky k práci zamestnal na miestnom družstve a mlyn prevádzkoval. Správcami mlynu sa stali Východoslovenské mlyny Košice. Neskôr podnik zistil, že mlyn kapacitne jeho potrebám nestačí, odovzdal ho do užívania miestnemu poľnohospodárskemu družstvu. To z neho urobilo najprv sklad obilia, potom v ňom uskladňovali umelé hnojivá. Štátny podnik všetky mechanizmy, ktoré mohli byť prevezené a poslúžiť vo výrobe či už v Košiciach, alebo Prešove, rozobral a odniesol. Namiesto toho, aby ich neskôr, keď ich už nepotrebovali, dali do múzea, nechali všetko zošrotovať. ^[5]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Mlyn sa Alžbete Dolinovej v roku 2007 nakoniec podarilo zrekonštruovať do čo najpôvodnejšej podoby aj vďaka projektu SPP Obnov si svoj dom. Na zachovanie kultúrnej pamiatky minula i všetky svoje úspory. Žiaľ, nepodarilo sa jej, aby sa spustil, aspoň na ukážku. Turbíny, i keď celkom zachované, funkčné nie sú, keďže potok, ktorý k nim privádzal vodu, zahatali. Vodný mlyn stojaci na „dolnom konci" obce, je dnes jej dominantou. Súčasný majiteľ, Dolinovej syn Marián Dolina, by bol rád, keby sa mu časom, podľa finančných možností, podarilo zriadiť v obytnej časti mlynu malý penzión pre potreby návštevníkov Vihorlatských vrchov, Morského oka i samotného mlyna. ^[6]

Súčasný stav a využitie
Stav technickej pamiatky je veľmi dobrý.

Prístup
Stojí v južnej časti obce.