Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Závada - Evanjelický kostol
Augsburské vyznanie
Iný názov
Novohradská Závada
Lokalita
obec Veľký Krtíš, okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj
História a stavebný vývoj
Klasicistický kostol postavený v roku 1822. Bežný typ jednoloďovej sakrálnej stavby so segmentovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Priestory majú rovné stropy. V lodi je drevená empora obiehajúca z troch strán. Hladké fasády sú členené rímsami, dvoma opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža so skosenými hranami a členená pilastrami (v minulosti s ľudovým štukovým rastlinným motívom) je zakončená dvojstupňovou zvonovitou prilbou. [1]
 

Oltár z roku 1659 pochádza zo staršieho chrámu. Ide o neskororenesančnú oltárnu architektúru s bočnými ušnicami, ktorá má na predele obraz Poslednej večere a v nadstavcovom ovále je obraz Najsvätejšej Trojice. Ústredný obraz znázorňuje Zmŕtvychvstanie. Oltár má dedikačný nápis s datovaním. Klasicistická kazateľnica z roku 1813 je polygonálna. Kamenná krstiteľnica z roku 1858 je ľudová práca s maľovanou geometrickou ornamentikou [2]
 

Cirkevný zbor Závada bol do jesene 1783 fíliou zboru Ľuboreč. Ako fília vystavila si v roku 1615 modlitebňu (kaplnku). V roku 1659 si do nej zadovážili drevený oltár, ako o tom svedčí aj oltárny nápis dnes. Koncom 17. storočia (rok 1695) si zaobstarali zvon. [3]
 

Do roku 1783 patrila Závada ako filiálna cirkev k Ľuboreči. V roku 1784 k nej po osamostatnení pribudli fílie v Pravici a Chrťanoch. Po vydaní tolerančného patentu sa osamostatnil spolu aj s bývalými dolno-strehovskými fíliami Chrťanmi a Pravicou. Cirkev udržiavala do 20. storočia i miestnu školu, pokiaľ na školstvo neprispieval štát. [4]
 

V roku 1822 si zbor za účinkovania farára Hajnóczyho vystavil na novom pozemku kostol miesto starého, ktorý stál na „brode“ uprostred dediny pri potoku. Ten bol stále vlhký a nevyhovoval. Nový kostol mal tiež nevýhodu, lebo stál na šikmej ploche, na svahu nad dedinou. Bol síce na peknom mieste, ale problémy s jeho stabilitou pretrvali dodnes. Už v tých časoch jeho múry pukali a bolo potrebné postaviť piliere. [5]
 

Závadu navštívil v roku 1838 superintendent Ján Seberíny. V čase jeho návštevy bol zbor po finančnej i celkovej stránke na dosť zlej úrovni. Hovorí o tom situačná správa novoprišlého farára Maróthyho, ktorý okrem iného spomína: účty sa nekonali za plných deväť rokov, kostol bol v takom zlom stave, že politická vrchnosť zakázala vydržiavať v ňom služby Božie. Zbor sa však spamätal a dal sa do práce. Opravil kostol, zadovážil si nový zvon, umiestnil organ za 630 zl. Vykonal viacero opráv na fare. Použil pritom finančnú podporu zo spolku Gustava Adolfa, ako aj rôznych evanjelických zborov bývalého Rakúsko – Uhorska. Taktiež fílie Chrťany a Pravica sa postarali o budovy školy, učiteľský byt a podobne. [6]
 

Po mnohom povznesení prišiel však úpadok. Počiatok nastal vtedy, keď úderom blesku dňa 25. júna 1875 vznikol veľký požiar obce, ktorý narobil veľké škody. Zhorelo 28 domov, včítane fary a školy, taktiež 18 stodôl. Požiar bol pre obec o to ťažší, že predtým boli tri neúrodné roky. Navyše od roku 1875 zúrila v Závade cholera, ktorej padlo za obeť 45 ľudí. [7]
 

Za Baltíkovej vizitácie v roku 1899 vystavali novú vežu ku kostolu. V roku 1923 opäť kostol zrenovovali. Posviacku obnoveného chrámu vykonal 12. augusta 1923 biskup Sámuel Zoch. Po prechode frontu za druhej svetovej vojny bol chrám i fara poškodená. [8]

Pamiatková ochrana
-
 

Nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.
 

V roku 1946 sa na celozborovom konvente prejednávalo o možnostiach a potrebách opravy, ale z rôznych príčin k väčším opravám neprišlo. Stalo sa tak až v rokoch 1985 – 1986, keď vznikli priaznivé podmienky následkom finančnej pomoci zo SLZ, GP sen. podporovne a milodarov domácich viery. V ústrety vyšlo miestne JRD so stavebnou skupinou, všetko za pomoci – podpory funkcionárov evanjelického zboru Pavla Šebu – dozorcu, Pavla Bernáta – kurátora, Jána Šalamúna – kostolníka, námestného farára Ondreja Dováľa a farára administrátora Dušana Hanu. Slávnostná posviacka obnoveného chrámu Božieho sa konala dňa 17. novembra 1985. Posviacku vykonal dôstojný brat biskup ZD Dr. Rudolf Koštial. [9]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola nie je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v severozápadnej časti obce.
Fotogaléria
Závada - Evanjelický kostol foto © Ladislav Luppa 6/2023Závada - Evanjelický kostol foto © Ladislav Luppa 6/2023
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 453.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 453 – 454.
[3 - 9] www.obeczavada.sk/sk/cirkev (28.6.2023)
Bibliografia
www.obeczavada.sk
GPS
48.292134, 19.483049
48°17'31.7"N 19°28'59.0"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk