Zaniknuté pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Zborov - kaštieľ
Lokalita
obec Zborov, okres Bardejov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Obec Zborov bola nesmierne bohatá na zaujímavé architektonické objekty. V strede Zborova stojí gotický kostol a nad obcou dôležité opevnenie Uhorska, najsevernejší slovenský hrad. V Zborove sa okrem viacerých dodnes existujúcich stavieb nachádzal aj unikátny komplex šľachtického sídla. Zborov je dôkazom toho, že i v menej pohostinnom prírodnom prostredí sa mohlo vyvinúť veľké a významné sídlo. Krásny renesančný kaštieľ bol zbúraný v prvej svetovej vojne, zostala "len zemepanská kaplnka" (rozmerný renesančný dvojvežový kostol). [1]
 

Zborov vznikol začiatkom 14.storočia na panstve Smilno. Od 15. storočia patril panstvu hradu Makovica (dnešný Zborovský hrad). Vývoj šľachtických pomerov v obci úzko súvisel s udalosťami na hrade, a preto keď celé hradné panstvo odkúpil v roku 1601 Žigmund Rákóczi, bol rod Rákócziovcov zároveň aj vlastníkom obce. Táto bohatá magnátska dynastia si v polovici 17. storočia dala v obci vybudovať pohodlné sídlo s areálom, ktorý by na hradnom vrchu nebolo možné vystavať. Od 17. storočia už aj tak bolo u šľachty zvykom sídliť v moderných kaštieľoch a nie v pevnostiach po kopcoch. Zároveň bola výstavba nového sídla lacnejšia než oprava vysoko položeného starého hradu. [2]
 

Hlavný rákócziovský kaštieľ vznikol pred polovicou 17. storočia, nebol to však prvý kaštieľ. Už predtým existovala v obci murovaná kúria a pekný serédyovsky kaštieľ. Dominantou obce sa stal od polovice 17. storočia honosný kaštieľ, ku ktorému bol pribudovaný Kostol sv. Žofie. Objekty obkolesovala rozsiahla alej a park. [3]
 

Areál vznikol v strednej časti obci, južne od farského kostola, na pravobrežnej zarovnanej terase riečky Kamenec. Kaštieľ bol vystavaný ako dvojvežový dvojpodlažný podpivničený s kvadratickým pôdorysom. Viactraktová budova mala hlavý trakt vo východnej časti, mal obdĺžnikový tvar ukončený na juhovýchodnom a severovýchodnom nároží valcovými vežami. Zrejme v ďalšej stavebnej etape, ktorá nasledovala tesne po výstavbe bol doplnený o západné krídlo a spojovaciu chodbu s novovybudovanou kaplnkou. [4]
 

Okolo roku 1660 bol upravený interiér. Finančne nákladná prestavba pre potreby významného uhorského rodu bola potvrdením väčšieho záujme šľachty bývať v pohodlnejšom sídle. Ešte viac túto potrebu pocítili na konci 17. storočia, kedy bol počas povstania Imricha Thökölyho poškodený hrad Makovica. Rozsiahla fortifikácia už obnovená nebola a sídlo rodu sa presťahovalo do kaštieľa. Bohatí magnáti si dali kaštieľ upraviť podľa najmodernejších trendov hneď v prvej polovici 18. storočia. Fasády získali vtedy úplne nové prvky, vznikla nová manzardová strecha, vymurované boli i nové komíny a sčasti bol obnovený aj interiér. Nanovo zaklenuté (českými plackami) boli v období baroku aj hospodárske budovy kaštieľa. [5]
 

Rákócziovský kaštieľ s areálom tak v polovici 18. storočia spĺňal tie najnáročnejšie podmienky sídla popredného uhorského rodu, preto nasledujúce storočia nebolo potrebné objekt výraznejšie prestavovať. Do začiatku 20. storočia boli na budove vykonávané prevažne len opravné práce. Nanešťastie, okolie Zborova bolo v prvej svetovej vojne značne zasiahnuté bojmi, čoho výsledkom bolo veľké poškodenie mnohých budov, vrátane kaštieľa, ktorý bol následne zbúraný a rozobratý na stavebný materiál. [6]
 

Je veľmi zaujímavé sledovať osud aj ostatných kaštieľov Rákócziovcov, ktorý bol veľmi podobný. Kaštieľ vo Veľkom Šariši, či Borši bol nákladne vystavaný, či upravovaný v 17. a 18. storočí (keď bol rod na vrchole moci) a stihol ich potom podobný osud. Veľkošarišský kaštieľ úplne zbúrali po druhej svetovej vojne a boršiansky bol počas vojen taktiež značne poškodený a je obnovovaný len s veľkou námahou. Rovnako mnoho ďalších kaštieľov tohto rodu v Uhorsku malo analogický vývoj. [7]
 

Zborovský hlavný kaštieľ bol pritom jeden z najväčších a najhonosnejších, na šarišské pomery s nezvyklo bohatou výbavou vnútorného zariadenia. Podoba kaštieľa je známa už iba zo starých fotografií. Rozmerná dvojpodlažná budova ukončená vysokou manzardovou strechou mala fasády vertikálne členené lizénami a horizontálne nízkymi soklom, profilovanou kordónovou a korunnou rímsou. Okná so segmentovými záklenkami boli zdobené frontónmi a profilovanými podokennými rímsami. Jednotlivé fasády boli ešte obohatené štukovými ornamentmi. Na východnej strane a sčasti i z juhu a severu sa nachádzala murovaná terasa. Priečne cez spojovaciu chodbu s Kostolom sv. Žofie viedol široký dufart, vytvárajúci prechod so severne ležiaceho hospodárskeho zázemia kaštieľa a južne situovaného parku. Prechod bol prístupný dvomi vstupmi s polkruhovými záklenkami. [8]
 

Dodnes sa z areálu zachovali len niektoré už prestavané hospodárske budovy a zrejme zasypané pivnice kaštieľa, keďže ešte v 60. rokoch 20. storočia boli popisované zvyšky múrov kaštieľa, zasypané rozpadnutým materiálom a polozbúrané pivnice. [9] Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 o kaštieli a kostole uvádza: „Zrúcanina Rákócziho kaštieľa má dnes iba zvyšky posledných múrov, zasypaných rozobratým materiálom a polozbúrané pivničné priestory. Bol to typ renesančného dvojvežového kaštieľa z prvej tretiny 17. storočia. Interiér bol v roku 1660 nákladne upravený. Za prvej svetovej vojny bol zničený. Z bývalého rákócziovského kostola sv. Žofie, ktorý patril ku kaštieľu, ostala tiež iba zrúcanina.“ (dnes je obnovený). [10]
 

Našťastie v plnom rozsahu sa zachoval ojedinelý objekt rozmerného renesančného Kostola sv. Žofie, ktorý dala okolo roku 1640 vybudovať manželka Juraja II. Rákócziho Žofia Báthory. [11]

Fotogaléria
Zborov - kaštieľ zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1906)
Poznámky
[1 - 9] SABOL, Dominik: Zaniknutý kaštieľ v Zborove. https://korzar.sme.sk/c/5503622/zaniknuty-kastiel-v-zborove.html, 13. august 2010 (5.8.2019)
[10] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 460.
[11] SABOL, Dominik: Zaniknutý kaštieľ v Zborove. https://korzar.sme.sk/c/5503622/zaniknuty-kastiel-v-zborove.html, 13. august 2010 (5.8.2019)
Bibliografia
www.zborov.sk
GPS
49.368822, 21.307194
49°22'07.8"N 21°18'25.9"E



www.pamiatkynaslovensku.sk