Iný názov
Biskupský kaštiel

Lokalita
obec Žiar nad Hronom, okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Renesančno-barokový kaštieľ z roku 1631, vybudovaný na stredovekom základe. V polovici 17. storočia ho opevnili. Neskôr bol klasicisticky prestavaný. V rokoch 1782 – 1794 bol reštaurovaný a v rokoch 1850 – 1869 nadstavaný. Pred rokom 1904 postavili novú chodbu, schodište a vonkajší vzhľad objektu prispôsobili prestavbám. Novšie interiérové úpravy prebehli v roku 1950. Kaštieľ je dvojpodlažná bloková dvojtraktová stavba s pôdorysom v tvare písmena U a štyrmi nárožnými vežami. V miestnostiach sú rovné stropy. Fasády majú pseudogotické cimbúrie. V staršom krídle je zamurovaný renesančný portál. ^[1]
 

Kaštieľ dal postaviť ostrihomský arcibiskup kardinál Peter Pazmáň. Už niekoľko storočí predtým tu stáli objekty slúžiace Ostrihomskému arcibiskupstvu pre správu majetkov Šúšolí (pôvodné pomenovanie územia, do ktorého patril aj Svätý Kríž). Nachádzal sa tu aj letohrádok arcibiskupa, o ktorom sa hovorí ako o kaštieli. Zo Svätého Kríža nad Hronom sa vďaka kaštieľu stalo administratívne a kultúrne centrum tohto dištriktu, čo prispelo i k rozvoju obchodu. V roku 1456 bola v kaštieli husitská posádka. Informácie o kaštieli z 15. storočia, ako aj zo storočia nasledujúceho, sú viac ako skromné. ^[2]
 

V auguste roku 1708 sa v kaštieli ubytoval vrchný veliteľ cisárskych vojsk generál Siegbert Heister, ktorý odtiaľto niekoľkokrát vyzval príslušníkov rákócziovskej armády (v ktorej bojovalo v niektorých obdobiach až 60.000 vojakov), aby sa vzdali. Do začiatku 18. storočia spadá úprava arkádneho nádvoria a pravdepodobne zasadenie platana, ktorý rastie dodnes. ^[3]
 

V roku 1780 bývala v kaštieli rodina úradníka, kľúčiara, záhradníka, hájnika, zlatníka, dve rodiny panských drábov. Kaštieľ bol zariadený vzácnym nábytkom. Uschovával sa v ňom archív panstva, bola tu i knižnica s približne 1 100 zväzkami a viaceré cenné listiny, viažúce sa k dejinám kaštieľa. ^[4]
 

V druhej polovici 18. storočia vybudovali pri kaštieli park s pravidelnou sieťou chodníkov s výraznými hlavnými cestami. Vysadené bolo množstvo stromov. Pod južnou vežou bol park doplnený terasovitou záhradou, nádržou, uprostred ktorej bola plastika a ďalej menšie stavby. ^[5]
 

Prvý banskobystrický biskup František Berchtoldt zomrel v kaštieli 19. 9. 1793. Jeho nástupcom sa stal Gabriel Zerdahélyi, ktorý sa často zdržiaval v kaštieli v spojitosti so stavbou svätokrížskeho kostola, o stavbe ktorého sám rozhodol. V roku 1809, na pozvanie biskupa, maľoval v kaštieli viedenský maliar František Schön obraz Povýšenia sv. Kríža, ktorý je umiestnený nad hlavným oltárom v kostole. Gabriel Zerdhélyi založil v kaštieli diecéznu knižnicu v roku 1805, ktorá v minulom storočí mala 4 950 zväzkov. Gabriel Zerdahélyi zomrel vo Svätom Kríži na schodoch krypty 5. 10. 1813. ^[6]
 

Po porážke rakúskych vojsk 2. 12. 1805 pri Slavkove, keď sa napoleonské vojská približovali k Bratislave, našli útočište v kaštieli dvaja fancúzski biskupi, emigranti, utekajúci pred napoleonskými vojskami. ^[7]
 

V roku 1816 sa konalo v kaštieli súdne vyšetrovanie proti hlavným vinníkom zbojníckej bandy, ktorá v okolí Svätého Kríža prepadávala hlavne kupcov na cestách. Vinníci boli potrestaní. V roku 1824 vykopali vodný kanál k rybníku v parku. Biskupský kaštieľ v tom čase navštevovali vysoké štátne a politické osobnosti. V auguste roku 1822 arciknieža František. O rok neskoršie uhorský palatín. V júli 1825 bol hosťom banskobystrického biskupa Jozefa Belanského portugalské knieža Don Miguel. Belnaský bol v poradí štvrtým biskupom banskobystrickej diecézy a prvým Slovákom na biskupskom stolci. Bol podporovateľom slovenských literárnych snáh, založil nadácie pre slovenských študentov, prestarlých kňazov a učiteľov. Zomrel v kaštieli 3. januára 1843. ^[8]
 

Najsvetlejším obdobím v dejinách kaštieľa i Svätého Kríža je obdobie rokov 1851 - 1869, kedy v ňom pôsobil a zomrel Dr. Štefan Moyses, banskobystrický biskup a prvý predseda Matice slovenskej. Kaštieľ sa stal jedným z významných stredísk slovenského národného pohybu. Po dobu 18 rokov v kaštieli znela slovenská reč. Jednou z prvých úloh Štefana Moysesa po príchode do Svätého Kríža bolo vysťahovať v kaštieli ubytovaných žandárov. Hospodárske budovy i samotný kaštieľ boli v dezolátnom stave. Nákladom 6 119 zlatých budovy i kaštieľ dal Štefan Moyses do poriadku. Veže nechal zvýšiť o jedno poschodie a boli ukončené cimburím. Za biskupovania Moysesa kaštieľ dostal v podstate súčasnú podobu. Štátnu návštevu u biskupa Moysesa vykonal v roku 1851 miestodržiteľ Uhorska L. B. Geringer. V roku 1852 prechádzal cez Svätý Kríž (v súvislosti s návštevou Kremnice) cisár František Jozef I. Bolo to po ničivom požiari v Súhrade. Postihnutým venoval cisár 1 000 zlatých. ^[9]
 

Po Štefanovi Moysesovi sa stal banskobystrickým biskupom Maďar Arnold Ipolyi-Stummer. Za jeho pôsobenia sa kaštieľ zmenil na stredisko duchovného pomaďarčovania. V roku 1874 mala v kaštieli svoje zhromaždenie Maďarská historická spoločnosť. ^[10]
 

V roku 1894 navštívil banskobystrického biskupa Imricha Bendeho v kaštieli kaplán Jozef Murgaš, budúci priekopník bezdrôtovej telegrafie a vynálezca. Zúčastnil sa na pozvanie biskupa na rozlúčkovej večeri, na ktorej boli aj zástupcovia štátnej správy. Bende bol mecénom Jozefa Murgaša, financoval jeho štúdiá na maliarskej akadémii v Mníchove. Murgaš pri tejto príležitosti nebojácnym spôsobom prejavil svoje slovenské povedomie, čo malo za následok hrubý zásah do jeho životnej cesty. Biskup Bende bol preložený do Nitry a na jeho miesto nastúpil Karol Rimély. Vo Svätom Kríži pôsobil 10 rokov. Dal urobiť úpravu chodieb a postaviť schodište, ktoré nieslo jeho meno. Zomrel v kaštieli v roku 1904. Posledným biskupom maďarskej národnosti, ktorý sa ešte krátko po prevrate zdržiaval v kaštieli, bol Wolfgang Radnai Farkaš. Postavil sa proti včleneniu Slovenska do nového štátu. Mal záporný postoj k československej štátnosti a ako nositeľ maďarizácie, počas svojho pôsobenia, nemohol vykonávať v nových podmienkach úrad biskupa. Krátko bol internovaný v kaštieli a v roku 1919 vykázaný z ČSR. ^[11]
 

Nová éra dejín diecézy i kaštieľa nastala v roku 1920, keď bol menovaný a 13. 2. 1921 vysvätený za banskobystrického biskupa Marián Blaha. Prvý slovenský biskup v ČSR. Natrvalo sa usídlil vo Svätom Kríži (do Banskej Bystrice dochádzal viackrát v týždni). Od čias Moysesa prvý Slovák na banskobystrickom biskupskom stolci a dôstojný nástupca nezabudnuteľného Štefana Moysesa. Okrem mnohých záslužných činov Marián Blaha dal vykonať viaceré úpravy v parku. Niektoré budovy - záhradníctvo, si vyžadovali opravy. ^[12]
 

Počas svojho pôsobenia Marián Blaha prijal v kaštieli mnohé významné návštevy. Takouto návštevou bol Tomáš G. Masaryk, ktorý navštívil biskupa 4. septembra 1923. Masaryk sa viackrát zastavil vo Svätom Kríži cestou do Bystričky alebo Topoľčianok. V júli 1936 kardinál Karel Kašpar, arcibiskup pražský, počas svojich ciest po Slovensku navštívil aj Svätý Kríž a v kaštieli biskupa Mariána Blahu. ^[13]
 

1. februára 1939 v neskorších odpoludňajších hodinách vznikol na povale kaštieľa požiar. Udávanou príčinou boli otvorené komínové dvierka, ktoré kominár zabudol asi zavrieť. Rýchlym zákrokom viacerých požiarnych zborov a občanov sa podarilo požiar lokalizovať a zvládnuť. Požiar vznikol nad čelnou fasádou bližšie k severnej veži. Nebezpečenstvo bolo veľké, pretože kaštieľ v tej dobe bol pokrytý šindlľom. Rýchlemu šíreniu požiaru bránila silná snehová prikrývka na streche. Po požiari bola z celej strechy odstránená šindľová krytina a nahradená škridlou. ^[14]
 

Vojnové udalosti, tak ako v minulých storočiach, aj počas druhej svetovej vojny zasiahli Svätý Kríž a kaštieľ. Počas SNP v ňom sídlil štáb I. partizánskej brigády generála M. R. Štefánika. Po obsadení Svätého Kríža Nemcami sa v októbri 1944 usadilo v kaštieli nemecké vojenské veliteľstvo. V parku boli umiestnení vojaci i partizáni a zajatci. 6. marca 1945 skupina spojeneckých lietadiel podnikla nálet na Svätý Kríž. Bomby dopadli aj na kaštieľ. Zahynul v ňom vtedy celý štáb a mnoho nemeckých vojakov. Poškodené boli hlavne vnútorné fasády a rozbité okná. Silné boje prebiehali v okolí kaštieľa z 30. na 31. marca 1945. Po ústupe Nemcov sa do kaštieľa na krátky čas nasťahovali sovietski vojaci. ^[15]
 

Vojnovými udalosťami poškodený kaštieľ z veľkej časti opravili saleziáni, ktorým ho banskobystrický biskup Andrej Škrábik prepožičal na výchovu kňazského dorastu a to počnúc školským rokom 1946 - 1947. Vojnové udalosti - SNP - partizáni, nemeckí vojaci, sovietski vojaci, nespôsobili na vzácnom mobiliári nejaké veľké škody. Po noci hrôzy nastúpil vandalizmus, ktorý napáchal nenahraditeľné straty. Zlikvidovaná bola biskupská a saleziánska knižnica, stáročný archív, vzácne písomnosti, listiny, cenné obrazy, rôzne dekoratívne predmety a nábytok. ^[16]
 

Zlikvidovaná bola biskupská kaplnka hrubým stavebným zásahom a premenená na sklad CO. Oltárny obraz Panny Márie bol odstránený. Niekto ho odložil medzi iné predmety, kde sa našiel v roku 1967. Teraz sa nachádza v Kremnickom múzeu a podľa neoverenej informácie ma byť dielom talianskeho (florénskeho) majstra. Dnes sotva niekto zistí rozsah škôd - bola to krutá daň krutej dobe. Kultúrne dedičstvo nahromadené po stáročia je takmer celé nenávratne preč. Miestny odbor Matice slovenskej v rámci svojich možností prispel aspoň k uchovaniu pamiatky na najslávnejšie obdobie svätokrížskeho kaštieľa – obdobie, kedy v ňom žil a pôsobil Štefan Moyses. ^[17]
 

Zmeny užívateľov kaštieľa mali za následok viaceré rušivé zásahy v jeho interiéri, ako napríklad odstránenie priečok, stavebných dekoratívnych prvkov, odstránenie kachieľ, ktoré boli umelecko-remeselným dielom a podobne. Týmto zásahom sa hovorilo "účelové interiérové úpravy". Iné požiadavky na vnútorné usporiadanie zariadenia mali Stavebné závody Hron a iné ONV. ^[18]
 

Rovnako z iniciatívy, ale i prostriedkov MO MS, bola vytvorená a na čelnej fasáde odhalená v roku 1990 pamätná tabuľa Dr. Štefana Moysesa, ktorej sadrový model vyhotovil akademický sochár Andrej Peter z Kremnice v roku 1970. Nachádza sa na priečelí kaštieľa pri vstupe do budovy. V roku 1968 Ústredie Matice slovenskej v spolupráci s MO MS zriadila pamätnú izbu Štefana Moysesa, ktorá bola v období "normalizácie" zrušená. MO MS pamätnú izbu obnovil a sprístupnil verejnosti v roku 1991. Izba bola doplnená o zarámované fotografie, na ktorých okrem iných je i biskup Marián Blaha a o ručne vyšívané obrazy pani učiteľky Kornélie Bardošovej - Letkovej. Pochádzajú z pozostalosti manželov Letkovcov a MO MS ich venoval pán Peter Letko z Nitry. ^[19]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Niekoľko opráv v priebehu 20. storočia.
 

Opravné práce charakteru údržby boli realizované v rokoch 1960 – 1962. Zámer pamiatkovej úpravy a štúdia rekonštrukcie parku sú z roku 1976. ^[20]
 

Žiar nad Hronom – kaštieľ (č. ÚZPF 89/1) – architektonicko-historický a umelecko‐historický výskum - rok 2020. Autori: Ing. arch. Ivan Gojdič, Mgr. Silvia Paulusová, Mgr. Peter Buday. ^[21]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla nie je dobrý.
 

Kaštieľ sa za pôsobenia saleziánov stal strediskom kultúrnej i športovej činnosti (divadelné predstavenia, akadémie, viaceré druhy športov a turistika), ale ich činnosť bola predovšetkým zameraná na duchovné vedenie a pozdvihnutie mládeže. Ich záslužná práce bola násilne prerušená v známej noci dňa 13. apríla 1950. Kaštieľ potom menil nájomcov - zmenil i majiteľa - stal sa ním československý štát. V kaštieli ešte za čias saleziánov bola meštianska škola, potom základná škola, neskoršie Stavebné závody Hron, dvojročná ekonomická škola a v súčasnej dobe sa v ňom nachádza Obchodná akadémia. ^[22]

Prístup
Stojí v centre mesta.