Lokalita
obec Žilina, okres Žilina, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Cintorín má veľkosť 40 x 180 metrov a po celej dĺžke je ohradený pevným múrom. Nachádza sa na ňom viac ako 1 500 hrobov. Cintorín leží na rovnom teréne, s vchodom cez ceromoniálnu halu. Vpredu je kovová vchodová brána, ktorá je trojosová, s trojuholníkovým štítom a hebrejským nápisom כי אם יש אחריתותקותך לאתכרת. Hebrejský nápis nad vchodom na cintorín je napísaný starou biblickou hebrejčinou, ktorej preklad znie: "Lebo jestvuje budúcnosť a tvoja nádej nezhynie" alebo "Potom už bude dobre a tvoje čakanie ti nebude chýbať." Za bránou sa nachádza topoľová aleja, ktorá vedie k ceremoniálnej hale, ku ktorej sú z oboch strán pristavené malé budovy. V jednej z nich býva správca cintorína. ^[1]
 

Ceremoniálnu halu postavili v roku 1936 podľa projektov architekta Júliusa Steina. V jednoduchom interiéri s kazetovým stropom sa nachádza katafalk pre truhlu a miesta pre pozostalých. Na prednej strane je nápis v hebrejčine a pod ním v slovenčine. V ceremoniálnej hale sa vykonávajú posledné rozlúčky so zosnulými, zároveň slúži aj ako pietna miestnosť. Vo veľkej impozantnej hale postavili v roku 1952 podľa návrhu Ing. arch. Jozefa Zweigenthala Pamätník žilinských obetí holokaustu. Ide o 5,5 metrov vysokú pyramídu pokrytú čiernou švédskou žulou. Na stenách haly sú veľké biele mramorové tabule s menami 2 668 židovských mužov, žien a detí, ktorí zahynuli v období počas druhej svetovej vojny. Každoročne sa tu koná smútočná tryzna za šesť miliónov umučených Židov počas holokaustu. Ceremoniálna hala je priechodná bloková stavba s troma vstupmi a výstupmi, cez ktoré sa vchádza na cintorín. ^[2]
 

Presný dátum vzniku židovského cintorína v Žiline nie je známy. Spravoval ho spolok Chevra Kadiša, ktorý vznikol v roku 1865. Bol to dobrovoľný spolok v rámci židovskej komunity, ktorý sa staral o nemajetných, ťažko chorých a umierajúcich. Zariadil prevažnú časť povinností, ktoré súviseli s úmrtím človeka, rituálnou očistou (tohora), uložením do truhly, sprevádzaním na cintorín a pochovaním mŕtveho. Veľmi dôležitou úlohou bratstva Chevra Kadiša bolo vypočuť priznanie hriechu umierajúceho, ktorý ako posledné svoje slová prednáša jednu z najdôležitejších modlitieb judaizmu - Šma Jisrael (Počuj Izrael). Členstvo v spolku bolo čestnou výsadou. Podľa iných zdrojov bol žilinský židovský cintorín založený v roku 1852. ^[3]
 

Približne uprostred je najstaršia časť cintorína zo začiatku druhej polovice 19. storočia. Najstaršie náhrobné kamene (macevy) sú vyrobené z pieskovca, vplyvom počasia sú však značne poškodené a texty sú málo alebo vôbec nečitateľné. Macevy sú nízke, majú tvar kvadrátu a horné ukončenie je oblúkovité, trojuholníkové, prípadne sú okrídlené. Tvarom pripomínajú Mojžišove kamenné dosky Desatora. Neskoršie sa tvar náhrobníkov menil. Boli už vyššie, vyhotovené sú z betónu, žuly a mramoru. Náhrobníky sú štíhle a vysoké, zložené z dvoch častí – podstavca a stély. Na cintoríne sú stély z betónu, žuly, mramoru, ale aj honosné z čierneho granitu. Sú na ňom i náhrobné kamene, ktoré sa skladajú z dvoch stél. V takomto prípade, ak ide o rodinný hrob, spravidla má žena vyryté meno na pravej a muž na ľavej stéle. Nájdu sa aj náhrobníky v tvare pohovky, zlomeného stĺpa, alebo doskovité. Ide však skôr o dobovú módu v architektúre, ako o nejakú symboliku. ^[4]
 

Od konca 19. storočia postupne pribúdajú honosné vysoké stély a z medzivojnového obdobia aj rodinné hrobky a mohutné mramorové bloky. Na ich vyhotovení vidieť majetkový pomer zosnulého, ale aj historický vývoj. Bolo to ovplyvnené migráciou mladých ľudí a solventnejšej vrstvy koncom 19. storočia do Žiliny. Na mnohých náhrobníkoch vidieť zručnú prácu kamenárov. Po vojne pribúdali náhrobné kamene bežných tvarov, aké vidieť i na iných cintorínoch. Na náhrobných kameňov je možné sledovať rôzne symboly. Vyskytuje sa symbol dvoch žehnajúcich rúk, spojených dvoma prstami. Žehnajúce ruky označujú hrob potomka z kmeňa Kohenov, potomka z kňazského kmeňa. Ďalšími symbolmi sú Dávidova hviezda a krčah s miskou. Vyjadruje príslušnosť mŕtveho ku kmeňu Levitov, ktorí boli pomocníkmi kňazov. Z novších symbolov je na náhrobníkoch smútiaca holubica. Z rastlinnej symboliky je najviac používaný symbol smutnej vŕby, ktorý sa používal hlavne na ženské hroby. Pre Židov bol strom symbolom života, ale i smrti. Staršie nápisy sú písané hebrejsky, od konca 19. storočia sa objavuje nemčina, maďarčina a po roku 1918 i slovenčina. ^[5]
 

Na začiatku cintorína sú zaujímavé malé náhrobníky vojakov hebrejského vyznania, ktorí zomreli počas prvej svetovej vojny v žilinskej cholerovej nemocnici a zajateckom tábore. Cintorín pre veľký počet rôznych zachovalých náhrobných kameňov pôsobí veľmi silným dojmom. ^[6]
 

Na cintoríne sa okrem náhrobných kameňov významných žilinských rodín nachádzajú aj náhrobné kamene prevezené zo židovského cintorína v Dolnom Kubíne. ^[7]
 

Vďaka starostlivosti ŽNO Žilina patrí medzi najkrajšie židovské cintoríny na Slovensku. Cintorín s ceremoniálnou halou a Pamätníkom obetí holokaustu je ojedinelým súborom pamiatok tohto druhu na Slovensku. ^[8]

Pamiatková ochrana
-
 

Nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.

Súčasný stav a využitie
Stav cintorína je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Židovský cintorín sa rozprestiera na západnej strane mesta. Nachádza sa na začiatku Jesenského ulice. ^[9]