Lokalita
obec Zvolen, okres Zvolen, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Arborétum Borová hora je vedecko-pedagogické pracovisko Technickej univerzity vo Zvolene a zameriava sa na štúdium pôvodnej dendroflóry, ochranu a zachovanie genofondu dendroflóry Slovenska a rozširovanie dekoratívnych foriem domácich druhov drevín, ruží i kaktusov. ^[1]
 

Arborétum má veľmi krátku históriu. Prvé výsadby sa začali na jar roku 1965, len sedem rokov po tom, ako Jozef Pagan formuloval návrh na jeho založenie. Z pôvodných 28 ha sa rozrástlo na dnešných 48 ha. ^[2]
 

Arborétum Borová hora v roku 1981 vyhlásili za chránený areál „na ochranu ukážky genetického bohatstva drevinového zloženia lesov Slovenska, širokej individuálnej premenlivosti jednotlivých druhov drevín, na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele“. ^[3]
 

Arborétum Borová hora patrí medzi unikátne zariadenia svojho druhu. Odborné zameranie na pôvodnú dendroflóru Slovenska mu dalo punc jedinečnosti a originálnosti v stredoeurópskom priestore. V zbierke drevín sa nachádza takmer 500 druhov drevín a viac ako 1 000 ich rôznych foriem, resp. kultivarov a 1 500 geografických pôvodov. Okrem toho je v arboréte vysadených viac ako 800 odrôd kultúrnych ruží s osobitným zameraním na ruže vyšľachtené na území bývalého Rakúsko-Uhorska, resp. Československa a približne 650 taxonomických jednotiek xerofilnej flóry v celkovom počte 1 500 jedincov, najmä z Mexika, Severnej a Južnej Ameriky. ^[4]
 

Prvý návrh na vybudovanie arboréta vo Zvolene podal v roku 1958 Ing. Jozef Pagan, vtedajší odborný asistent Ústavu dendrológie a fytocenológie Katedry botaniky a pedológie Vysokej školy lesníckej a drevárskej (ďalej VŠLD). Jeho návrh bol akademickými funkcionármi Lesníckej fakulty VŠLD prijatý a Ing. Pagan bol poverený vypracovaním podrobnejších podkladov. Išlo o odborné zameranie objektu, lokalizáciu, veľkosť (rozlohu) a prevádzkové objekty. Príprava a spracovanie podkladov s následnými konzultáciami trvalo viac ako rok. ^[5]
 

Jednou z najdôležitejších úloh bol výber vhodnej lokality. Uvažovalo sa so štyrmi alternatívami - v Sekierskej doline, Neresníckej doline, na Malej Stráži a na Borovej hore. V záverečnej etape, po zvážení širokého okruhu možností sa rozhodovalo medzi dvoma lokalitami - Malou Strážou a Borovou horou. Na posúdenie vhodnosti lokalít boli prizvaní aj významní odborníci z Prahy - prof. Dr. Ing. Pravdomil Svoboda, DrSc., Ing. Jaroslav Hofman a Ing. Erich Václav. Ich odporúčanie vyznelo jednoznačne pre Borovú horu. Lokalita dostala prednosť najmä preto, lebo má členitejší terén, rôznorodejšie prírodné pomery a len malá časť uvažovanej plochy bola intenzívne poľnohospodársky využívaná. Okrem toho v prípade potreby bola možnosť rozšíriť plochu o lesné porasty smerom na Sliač, ktoré vtedy obhospodaroval Školský lesný podnik VŠLD vo Zvolene. ^[6]
 

V priebehu ďalších rokov prebiehali rokovania na rôznych úrovniach o riešení majetkovo-právnych pomerov, rozlohe, odbornom zameraní a finančných prostriedkoch na vybudovanie objektu. Začiatkom roka 1961 bola dekanom Lesníckej fakulty ustanovená komisia pre výstavbu arboréta, ktorej úlohou bolo rozpracovávať a zabezpečovať riešenie otázok súvisiacich s jeho budovaním. V auguste roka 1962 bola vypracovaná investičná úloha a na jej základe Ministerstvo školstva a kultúry v Prahe schválilo v septembri 1963 v rámci výstavby Vysokej školy lesníckej a drevárskej technický projekt na „Arborétum Lesníckej fakulty“. Rozhodnutím bol daný reálny základ začiatku budovania arboréta. Prvé stavebné práce sa začali koncom roka 1964 a v krátkom časovom horizonte, v priebehu necelých troch rokov, sa vybudovali inžinierske siete, administratívna budova a ďalšie objekty (výstavný pavilón, prevádzková chatka, skleník a i.), základná cestná sieť a celá plocha (28,38 ha) sa oplotila. Za začiatok vzniku Arboréta Borová hora sa oficiálne považuje 30. marec 1965, kedy sa začali realizovať prvé výsadby (Pagan a kol. 1975, 1985). ^[7]
 

Odborné a obsahové zameranie zbierok arboréta boli najdôležitejšími úlohami od podania prvého návrhu na jeho vybudovanie. Bolo zrejmé, že arborétum má slúžiť v prvom rade potrebám výučby študentov lesného inžinierstva a následný vedecký výskum má byť zameraný na potreby lesníckej praxe. V pôvodnom návrhu sa predpokladalo, že arborétum bude mať dve časti. Jedna sa mala formovať parkovníckou úpravou s nepravidelnými prírodne - krajinárskymi výsadbami drevín. Ich usporiadanie malo byť na systematickom princípe a vychádzať z nárokov na podmienky prostredia jednotlivých drevín s prihliadnutím aj na ich estetické vlastnosti. Druhá „lesnícka časť“ nachádzajúca sa v priľahlých porastoch Školského lesného podniku, mala slúžiť najmä na overovanie produkčných schopností introdukovaných drevín, ktoré sa mali vnášať do existujúcich porastov v rôzne veľkých skupinách (Pagan 1960). Ďalší návrh preferoval usporiadať parkovú časť arboréta na geograficko-topografickom princípe. ^[8]
 

Názory na odborné a obsahové zameranie zbierok sa zjednotili v roku 1964, po príchode profesora Pravdomila Svobodu na Lesnícku fakultu VŠLD, ktorý navrhol, aby arborétum bolo budované na princípe rastlinného systému a na rozdiel od iných arborét „bude sústreďovať najmä odrody domácej dendroflóry a to materiál zozbieraný s prísnou znalosťou pôvodu, ktorý bude možné ďalej sledovať, vyhodnocovať a demonštrovať tak jeho morfologickú a zemepisnú premenlivosť“ (Kolektív 1964 ex Pagan 1998). Na realizácii tejto myšlienky do praktickej podoby má veľkú zásluhu najmä prof. Ing. Jozef Pagan, CSc., ktorý vykonával funkciu riaditeľa arboréta v rokoch 1970 - 1990, neskôr Ing. Juraj Labanc, CSc. (1990 - 1995) a doc. Ing. Ivan Lukáčik, CSc. (od roku 1996). ^[9]
 

Z klimatického hľadiska Arborétum Borová hora patrí do teplej oblasti, okrsku teplého, mierne vlhkého s chladnou zimou. Základné klimatické charakteristiky podľa dlhodobých priemerov, zistených z hodnôt meraných priamo v arboréte v rokoch 1978 – 2004 sú nasledovné: priemerná ročná teplota +8,8 °C, priemerná teplota vo vegetačnom období +15,6 °C, priemerný ročný úhrn zrážok 640 mm, priemerný úhrn zrážok vo vegetačnom období 399 mm (Lukáčik a kol. 2005). ^[10]
 

Z pedologického prieskumu územia Arboréta Borová hora vyplynulo, že hlavným pôdotvorným substrátom sú svahoviny tufitického materiálu. V západnej a severozápadnej časti sú to travertíny alebo svahoviny travertínov s prímesou spraše, alebo kremitých štrkov, v severnej, rovinatej časti tvoria pôdotvorné substráty prevažne strednozrnné náplavy rieky Hron. ^[11]
 

Dôsledkom variability pôdotvorných substrátov sa na ploche arboréta vyvinula pestrá mozaikovitá pôdna prikrývka, ktorú reprezentujú rôzne druhy pararendzín, kambizeme a luvizeme, menšie plochy zaberajú aj fluvizeme a gleje. Pararendziny sú zastúpené najmä v západnej a severozápadnej časti arboréta, vytvorili sa z travertínu, zmiešaných svahovín travertínu alebo sprašového a tufitického materiálu. Na svahovinách tufitického materiálu s prímesou sprašovej hliny, prípadne kremitých štrkov sa vytvorili kambizeme a luvizeme. Fluvizeme sa vytvorili Na aluviálnych náplavoch rieky Hron sa vytvorili fluvizeme a na menších zamokrených plochách gleje. ^[12]
 

Výsledky floristického výskumu v arboréte poukázali na výskyt viac ako 300 taxónov pôvodných cievnatých rastlín. Väčšina z nich sú rastliny lúčnych biotopov, niektoré patria k biotopom fragmentálnych zbytkov lesných spoločenstiev. Na suchých stanovištiach, orientovaných prevažne juhozápadne sú zachované zvyšky pôvodných drieňových dúbrav. ^[13]
 

Pri podrobnom mykologickom prieskume bolo zaznamenaných takmer 600 druhov makromyčetov. ^[14]
 

Aj fauna arboréta je vzhľadom k členitosti terénu a s tým súvisiacimi rozdielnymi podmienkami prostredia bohatá a pestrá. Na jeho území bol zaznamenaný výskyt 118 druhov vtákov a viacerých druhov obojživelníkov, plazov a cicavcov. ^[15]
 

 

ZBIERKY
 

Zbierky Arboréta Borová hora sa členia na tri skupiny: zbierky drevín, zbierky ruží a zbierky kaktusov a sukulentov. Všetky napĺňajú základné poslanie ABH, v zmysle navrhnutej a schválenej koncepcie budovania - záchrana a archivácia pôvodných a ohrozených druhov. ^[16]
 

 

Zbierka drevín
 

Zbierka drevín Arboréta Borová hora patrí k jedinečným kolekciám živých dlhovekých organizmov na území Slovenskej republiky. Vznikla v roku 1965 s úmyslom vytvoriť priestor a podmienky pre praktickú pedagogickú činnosť biologických vedných disciplín vtedajšej Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, ako aj zhromažďovať a zachovávať druhové bohatstvo autochtónnej dendroflóry stredoeurópskeho priestoru s osobitným akcentom na dendroflóru Slovenska. Hlavnou ideou a obsahovým zameraním zbierky je sústreďovať pôvodné druhy drevín v ich vnútrodruhovej (morfologickej) a súčasne aj geografickej premenlivosti (Lukáčik 2005a). Veľmi cennými sú najmä rôzne pôvody drevín z prirodzených lokalít, ktoré sa odlišujú tvarom a tvoria tzv. morfologické odchýlky. Vyznačujú sa zmenou celkového vzhľadu, typu konárov, borky a kmeňa, rôzne sfarbenými listami a kvetmi, farbou plodov a šišiek. Všetky morfologické variácie reprezentujú variabilitu druhu dreviny v rôznych ekologických podmienkach ich prirodzeného výskytu. Zároveň dokumentujú premenlivosť pôvodných druhov drevín a sú názornou ukážkou širokého sortimentu. Prispievajú k rozšíreniu mnohých vzácnych, pôsobivých foriem využiteľných v sadovníckej praxi, v urbanizovanom prostredí a krajine, resp. môžu slúžiť ako genofond pre šľachtiteľské ciele (Lukáčik 1997). ^[17]
 

Geografická premenlivosť zbierkového fondu drevín, ktorú reprezentujú jednotlivé pôvody drevín, zahŕňa najčastejšie hlavné domáce druhy. Hoci v prvých rokoch budovania zbierky bol získaný široký genofondový materiál aj niektorých nepôvodných druhov, neskôr sa práce na zachytenie geografickej premenlivosti sústredili najmä na pôvodné druhy drevín Abies alba, Larix decidua, Picea abies Pinus sylvestris, z listnáčov najmä na druhy z rodov Acer sp., Betula sp., Fagus sp., Tilia sp. ^[18]
 

Genofond habituálne nezmenených pôvodov drevín sa stal základom pre vyhodnocovanie ich rastových charakteristík (výšky, hrúbky d1,3,prírastkov), celkovej adaptability, fenologických pozorovaní a p. ^[19]
 

Po roku 2005 sa procesy meniacej sa klímy výraznejšie prejavili aj v mikroklimatických resp. regionálnych podmienkach arboréta. Viaceré klimatické faktory (extrémne teplotné výkyvy a ťažký sneh v zimnom období, vietor, dažďové zrážky a následné rozmočenie pôdy) zhoršili podmienky pre úspešný rast drevín a nepriaznivo ovplyvnili aj ich zdravotný stav v Arboréte Borová hora. ^[20]
 

 

Zbierka ruží
 

Zbierka ruží sa v Arboréte Borová hora začala budovať súčasne so zbierkou drevín. Zo začiatku mala všeobecný charakter a jej základ tvoril sortiment odrôd, ktorý zhromaždil prof. Pravdomil Svoboda v Arboréte Peklov a v Kostelci nad Černými lesy. Hoci zbierka obsahovala do 1 200 odrôd v počte takmer 14 000 kríkov, jej zloženie sa ukázalo ako málo vhodné pre študijnú zbierku, preto v rokoch 1971 - 1973 vznikol návrh na jej odborné zameranie tak, aby zodpovedala celkovému poslaniu a orientácii arboréta. Pôvodný návrh prof. Svobodu - pestovať odolné parkové ruže - bol doplnený o ďalšiu významnú myšlienku: pestovať a archivovať odrody vyšľachtené na území bývalého Rakúska-Uhorska a Československa, resp. odrody vyšľachtené šľachtiteľmi pôsobiacimi na týchto územiach. Pre tento účel sa vybudovali terasy (1979), kde sú sústredené záhonové ruže, vyčlenil sa osobitný priestor pre miniatúrne, popínavé a sadové odrody ruží. ^[21]
 

 

Zbierka kaktusov a sukulentov
 

Zbierka kaktusov a sukulentných rastlín vznikala postupne od roku 1972. Zbierku na začiatku tvorili rastliny čeľade Cactaceae, neskôr pribudli aj iné sukulentné rastliny. Zbierkový fond bol dopestovaný zo semien získaných z rôznych zahraničných botanických záhrad v rámci medzinárodnej výmeny semien „Index seminum“. Významnú časť zbierky tvoria aj rastliny pochádzajúce zo zbierok Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach, resp. zo súkromných zbierok. Všeobecne zameraná zbierka sa postupne preorientovala najmä na rastliny Mexika a USA. V tomto období bol najviac zastúpený rod Mammillaria, neskôr sa vytvorila aj cenná zbierka rodu Echinocereus, ktorý sa tak stal druhým najpočetnejším rodom v zbierke. ^[22]
 

V priestoroch skleníka sa nachádza aj skupina tvarovo veľmi premenlivých sukulentných rastlín z rodov Agave, Aloe, Crassula, Echeveria,Euphorbia, Gasteria, Haworthia a ďalších. ^[23]
 

 

Činnosť Arboréta Borová hora je zameraná na:
 

•vytváranie a zabezpečovanie podmienok pre využitie zbierkového fondu arboréta pre pedagogickú, vedeckovýskumnú a odbornú činnosť pracovísk Technickej univerzity vo Zvolene (TUZVO) a iných vedeckých a odborných inštitúcií v rámci Slovenska,
 

•záchranu a zachovávanie (archiváciu) pôvodných a ohrozených druhov slovenskej dendroflóry,
 

•riešenie vedeckovýskumných úloh predovšetkým v oblasti lesníckej a parkovníckej dendrológie v spolupráci s fakultami TUZVO a iných univerzít,
 

•riešenie odborných úloh vyplývajúcich z programu záchrany a ochrany genofondu dendroflóry Slovenska v súlade s koncepciou budovania zbierok arboréta,
 

•kultúrno-osvetovú prácu v rámci širších celospoločenských úloh arborét a botanických záhrad,
 

•hospodársku činnosť zameranú hlavne na rozširovanie dekoratívnych foriem pôvodných druhov drevín, ruží, kaktusov a sukulentov,
 

•plnenie účelových prác pre potreby TUZVO. ^[24]
 

 

Arborétum Borová hora poskytuje široký priestor najmä poslucháčom Lesníckej fakulty pri výučbe predmetov biologického zamerania (dendrológie, botaniky a pedológie), ale aj poslucháčom Fakulty ekológie a environmentalistiky TU pri výučbe predmetov Krajinárska dendrológia, Krajinárska tvorba, Ochrana rastlín a Krajinárske kvetinárstvo, pričom sa nevyužíva len zbierka drevín, ale aj zbierka ruží a interiérová zbierka semien a plodov. Pre Drevársku fakultu TU zabezpečuje časť praktickej výučby v predmete Morfológia a štruktúra drevín a poskytuje priestory na sledovanie procesov degradácie dreva v modelových podmienkach. Zbierky Arboréta Borová hora okrem poslucháčov Technickej univerzity vo Zvolene, využívajú aj študenti ďalších univerzít, najmä Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pedagogické pôsobenie Arboréta Borová hora sa prehlbuje aj cez seminárne a diplomové práce študentov. Pedagogický proces je úzko spojený s vedeckým výskumom. Riešili a riešia sa úlohy zaoberajúce sa premenlivosťou javora horského, lipy malolistej, lipy veľkolistej, brezy bielej, borievky obyčajnej, borovice horskej, čerešne vtáčej, tisa obyčajného, jelše sivej, jelše lepkavej, v neposlednom rade treba spomenúť hybridizáciu vybraných druhov drevín - ich foriem (jelša sivá, smrek obyčajný) a problematiku rastu okrasných drevín v rôznych ekologických podmienkach. ^[25]

Súčasný stav a využitie
Stav arboréta je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Arborétum sa nachádza na Borovianskej ceste, pribliýžne 3 km severne od centra Zvolena. Arborétum Borová hora sa nachádza v povodí stredného Hrona, medzi 48°35´42´´až 48°36´06´´ severnej zemepisnej šírky a 19°07´58´´až 19°10´00´´ východnej zemepisnej dĺžky. Rozprestiera sa na juhozápadných výbežkoch Zvolenskej pahorkatiny, ktorá je jednou z geomorfologických jednotiek Zvolenskej panvy, orografického celku Zvolenská kotlina. Územie má charakter pahorkatiny s rozpätím nadmorských výšok od 291 m do 377 m. ^[26]
 

 

Kontakt
 

Arborétum Borová hora
 

Borovianska cesta 2171/66
 

960 01 ZVOLEN
 

 

OTVÁRACIE HODINY
 

15. marec - 31. október
 

pondelok - piatok 7:00 – 15:00
 

- predaj izbových rastlín je počas celého roka
 

- predaj drevín od apríla do októbra v pracovných dňoch