Lokalita
obec Kežmarok, okres Kežmarok, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Monumentálny kostol postavený koncom 19. storočia podľa projektu architekta Theofila von Hansena v neobyzantskom slohu a doplnený pamätnou náhrobnou kaplnkou Imricha Thökölyho. ^[1] Dominantná kupola stojí na vysokom tambure. Hlavná fasáda s veľkým, bohato rozvetveným vstupným portálom je členená oblúčikovými vlysmi, ktoré sa opakujú aj v lomenom štítovom uzávere. ^[2]
 

V interiéri je stará baroková kazateľnica z roku 1738 (prenesená z artikulárneho kostola), na parapete má maľované biblické scény. ^[3]
 

V druhej polovici 19. storočia sa kežmarskí evanjelici rozhodli pre stavbu nového, na pohľad reprezentatívnejšieho chrámu. Drevený artikulárny kostol chátral a začal byť nebezpečný, predovšetkým po statickej stránke. Delegácia cirkvi navštívila v roku 1870 pôvodom dánskeho stavebného inžiniera Theofila von Hansena, v tej dobe hlavného krajinského architekta a profesora architektúry na Akadémii vied a umení vo Viedni, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty a tie - ako hovorí tradícia - boli pôvodne určené pre Orient. Projekt zaujal svojou výnimočnosťou. Nemal mať jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne. Traduje sa, že dar Hansena bol podmienený uskutočnením výstavby kostola, čo známi “skúpi Spišiaci” prijali s radosťou. Jedinečnosť projektu Kežmarčanov zaujala - zrejme boli presvedčení, že podobná stavba sa v strednej Európe nenájde. Možno netušili, že kostol veľmi podobného vzhľadu (ale bez veže a kupoly) stojí od roku 1849 v Gumpendorfe - v časti Viedne. Projektoval ho profesor architektúry Ludwig Förster, podľa ktorého plánov sa postavila napríklad synagóga v Miskolci (a ako kostol v Gumpendorfe, tak aj kostol v Kežmarku synagógu veľmi pripomína), pričom mu asistoval jeho zať - Teofil Hansen. Hansen mal v tom čase za sebou okrem iných významných stavieb i projekty sakrálnych budov, ako Metropolitná katedrála v Aténach (1842), Kostol pri evanjelickom cintoríne v Matzleinsdorfe vo Viedni (1858) a prestavbu Pravoslávneho kostola Svätej Trojice vo Viedni (1856 - 1860). Zdá sa, že práve Förster ovplyvnil projektovú tvorbu Hansena. ^[4]
 

Slávnostný výkop na pozemku, ktorý mesto Kežmarok darovalo evanjelickej cirkvi (v minulosti na tom mieste bola vodná priekopa pred mestským opevnením), sa konal v roku 1872 a v nasledujúcom roku sa položil základný kameň. Práce pokračovali veľmi rýchlo a už v roku 1880 bol kostol zastrešený. Pre nedostatok peňazí sa stavba zastavila na neuveriteľných jedenásť rokov, a preto bol kostol ukončený a vysvätený až 2. decembra 1894. Peniaze na dokončenie kostola sa hľadali po celej strednej Európe, pre tento účel vydal miestny farár - duša celej stavby Štefan Linberger knižku o kostole a veriaci si už dopredu kúpou zaisťovali čo najlepšie miesta v laviciach. Práce na stavbe kostola riadil kežmarský staviteľ Viktor Lazary. Celá stavba sa oproti pôvodnému plánu z neznámych príčin predĺžila o približne 10 m a jedno okno - celkovo je dlhá 80 m a široká 20 m. Uvádza sa viacero údajov o výške kupoly. Najrozšírenejší je údaj, že kupola je vysoká 33 m a veža 42 m. ^[5]
 

Stavba kostola skutočne upútala každého svojím vzhľadom podobným synagóge, avšak i mešite, no tak isto aj netradičným červeno-zeleným sfarbením. Kostol je jednoloďový, oltárny priestor sa nachádza na úrovni poschodia. V lodi je strop delený klenbovými pásmi. Strop zdobia arabesky, vysoké okná, šesťcípe dávidovské hviezdy. Hlavný vchod, postavený na podobu románskeho slohu, sa netradične nachádza na východnej strane, kým oltár je zase na západnej strane; nie je však vylúčené ani to, že situovanie stavby sa otočilo o 180 stupňov - inak by hlavný vchod neviedol od námestia, ale od majerov a stodôl. ^[6]
 

Na oltári je drevená socha vzkrieseného Krista s krížom - podobné zmenšené plastiky sú aj na baldachýnoch kazateľníc. Vo všetkom vládne presná symetria - dve kazateľnice, dva rady lavíc - na ľavej strane sedeli muži, na pravej ženy. Do kostola na prízemie a organový chór sa zmestí vyše 900 sediacich osôb. Na chóre, ktorý spočíva na neorománskych stĺpoch z čierneho tureckého mramoru, je organ - výrobok firmy Rieger z roku 1894. Je dvojmanuálový a má 30 registrov. Nedostatkom kostola je veľmi zlá akustika, pretože zvuk pohlcuje otvorená kupola nad oltárom. ^[7]
 

Ku kostolu bolo roku 1909 pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho (1657 - 1705), kežmarského rodáka a majiteľa hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty a bojovníka za náboženskú slobodu. Po porážke povstania sa Thököly so svojou suitou uchýlil do Turecka do mesta Izmid, kde aj umrel. V roku 1906 priviezli jeho pozostatky do Kežmarku. Vstup do mauzólea pripomína výsek z kežmarského hradu renesančnými atikami, v ktorom sa Thököly narodil. Nad dverami je erb rodiny Thököly, po stranách postavy povstaleckých - kuruckých bojovníkov. V mauzóleu je sarkofág s telesnými pozostatkami Thökölyho, pôvodný náhrobný kameň z Izmidu, ako i nový náhrobok s reliéfom Thökölyho - dielo Barnabáša Hollóa. ^[8]
 

Oproti mauzóleu je na podobu vchodu do mauzólea zhotovený drevený nástenný pomník Kežmarčanom - evanjelikom, ktorí padli počas prvej svetovej vojny. V strede je obraz vojaka, ktorý namaľoval maliar Elemír Kőszeghy - Winkler v roku 1925. ^[9]
 

Ku kostolu je schodišťom pripojená vysoká veža na spôsob kampanily, v ktorej sú umiestnené tri zvony, zhotovené zlievárenskou spoločnosťou v nemeckej Bochumi v roku 1893 na náklady evanjelickej a. v. cirkevnej obce v Kežmarku. (Text o tom v reči nemeckej a maďarskej je na každom zvone.) Zvony boli dovezené do Kežmarku 24 .novembra 1893. K výrobe najväčšieho zvona sa ešte použili peniaze od cirkevníkov, manželky Samuela Nendtvicha Zuzany, rodenej Stenczel, Jakuba Thurnera a Amálie Kostenszkej, rodenej Nauer - o čom hovorí aj maďarský text na uvedenom zvone. ^[10]
 

Po dokončení monumentálnej stavby nového evanjelického kostola v Kežmarku, ktorý bol posvätený 2. decembra 1894 na 1. nedeľu adventnú, postavila organárska firma Rieger z Krnova (Jägerndorf) dvojmanuálový organ s 30 registrami, v štýle zvukovosti hudobného romantizmu. ^[11]
 

 

Trvanie výstavby: 22 rokov (s 11-ročnou prestávkou)
 

Vysvätenie: 2. 12. 1894
 

Dĺžka: 80 m Šírka: 20 m
 

Výška kupoly: 33 m
 

Výška veže: 42 m
 

Počet chórov: 1
 

Počet kazateľníc: 2
 

Počet miest na sedenie: 900
 

Počet organových registrov: 30
 

Počet organových píšťal: 1869
 

Národná kultúrna pamiatka: od 4. 12. 1981 ^[12]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 2580/0. ^[13]
 

Generálna oprava kostola sa uskutočnila v rokoch 1969 - 1972 za pôsobenia farára Alexandra Kowarika, ktorého zásluhou sa zrekonštruovala fasáda. Vybavil totiž dotáciu z Nemecka aj v podobe farebných omietok, aké sa v tých časoch na Slovensku dostať nedali. Od tých čias prešlo skoro 50 rokov bez potrebnej obnovy fasády, takže išlo o skutočne kvalitnú renováciu. Interiér bol opravený v rokoch 1989 - 1991. ^[14]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v centre mesta. Hviezdoslavova 14.