Lokalita
obec Trnava, okres Trnava, Trnavský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne gotický kostol postavený v 14. storočí ako špitálsky na mieste staršieho sakrálneho objektu spomínaného v roku 1238. ^[1] Postavený bol v blízkosti mestských hradieb. Prvou časťou stavby bola pravdepodobne svätyňa, ku ktorej neskôr pribudovali loď. ^[2] Koncom 16. storočia zhorel. Renovovali ho až v druhej polovici 17. storočia. V baroku bol obnovený a rozšírený. ^[3] K svätyni pristavali začiatkom 18. storočia sakristiu a z oboch strán lode bočné kaplnky. ^[4] Ide o typ jednoloďového gotického kostola s polygonálnym uzáverom presbytéria. Presbytérium je zaklenuté gotickou rebrovou krížovou klenbou. Rebrá klinového profilu sú zopnuté svorníkmi. Pod barokovou omietkou presbytéria sú gotické nástenné maľby s postavami svätých pod gotickými baldachýnmi z polovice 15. storočia. V múre presbytéria je gotické pastofórium zo 14. storočia s pôvodnou mriežkou. Loď v 17. storočí je zaklenutá dvoma poľami barokovej krížovej klenby so štukovou výzdobou. Po oboch stranách lode sú pristavané štvorcové barokové kaplnky, zaklenuté kupolu s laternou. Na severnej strane presbytéria nad sakristiou je gotická vežička, v hornej časti oktogonálna, s gotickými kružbovými oknami s farebnými vitrážami svätcov. V západnom uzávere lode je renesančná stĺpová chórová empora. Exteriér kostola je hladký, na nárožiach lode a presbytéria sú oporné piliere so sedlovými strieškami. Nárožie veže má kamennú bosáž. Na hlavnom štítovom priečelí orientovanom na západ je gotický kamenný vstupný portál, nad ním trojdielna gotická edikula so strednou gotickou sochou sv. Kataríny z prvej polovice 15. storočia a postrannými barokovými sochami sv. Heleny a sv. Alžbety z 18. storočia. ^[5] Vľavo od portálu je umiestnený masívny kríž s korpusom, ktorý zhotovil v roku 1739 trnavský majster Ignác Melczer. ^[6]
 

Hlavný oltár je novogotický z konca 19. storočia. Bočný oltár Vir dolorum je renesančný z prvej polovice 17. storočia. V strednej oltárnej architektúry je nika sochou Vir dolorum, obklopená točenými stĺpmi, ktoré obopína vinič. Po stranách sú dve tabuľové krídla, pôvodnej gotické, dvojstranne maľované, na zadnej strane neporušená gotická tabuľová maľba, na členej strane barokovej premaľby s výjavmi zo života Panny Márie. V nadstavci sú tri sochy, sv. Jozefa, Barbory a Alžbety. ^[7] Oltár Muža bolesti z obdobia okolo roku 1700 v južnej barokovej kaplnke je renesančný stĺpový, v strede so sochou Božského srdca a s nadstavcom niky so sochami Panny Márie a sv. Vavrinca. ^[8] Vo volútovom nadstavcami socha sv. Floriána. Oltár čiernej Panny Márie v severnej kaplnke je barokový z roku 1725., stĺpový s nadstavcom, uprostred má obraz Panny Márie Loretánskej datovaný rokom 1725, po stranách obrazu sú sochy dvoch františkánov, v nadstavci obraz Najsvätejšej Trojice. Kazateľnica je neskorobaroková z rokov 1765 – 1775, na oktogonálnom rečništi sú niky a sochy štyroch evanjelistov, na volútovom baldachýne je socha sv. Michala. Barokové obrazy sv. Františka a Zvestovania Panny Márie sú z 18. storočia. Barokové sochy Madony a Jána Nepomuckého sú z 18. storočia. ^[9]
 

Organ v kostole zhotovil staviteľ Karl Neusser z Nového Jičína pred rokom 1900. V roku 1766 dali do veže zvon sv. Alžbety a o päť rokov neskôr zvon sv. Heleny. ^[10]
 

Pravdepodobne bol kostol pôvodne zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, v 14. alebo 15. storočí bolo patrocínium zmenené na sv. Helenu. V stredoveku slúžil ako špitálsky kostolík. Najstaršia zachovaná písomná správa z roku 1490 hovorí o škodách spôsobených na kostole a jeho zariadení. Budova mestského xenodochia (špitála a chudobinca) vedľa kostola bola v prvej polovici 19. storočia prestavaná v klasicistickom slohu. ^[11]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 1067/2. ^[12]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
 

Od roku 2010 kostol plní aj funkciu farského kostola gréckokatolíckej Farnosti sv. apoštola a evanjelistu Lukáša v Trnave. ^[13]

Prístup
Stojí v centre mesta na južnom okraji pešej zóny. ^[14]