Lokalita
obec Banská Štiavnica, okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Botanická záhrada je zameraná na vzdelávanie a výchovu k pozitívnemu vzťahu k prírode a ochrane životného prostredia. ^[1]
 

Za svoj vznik vďačí H. D. Wilchensovi – prvému profesorovi lesníctva na Banícke akadémii. Jeho myšlienku však začal realizovať až profesor Feistmantel v rokoch 1838 – 1839. Po terénnych úpravách sa začalo s výsadbou domácich a cudzokrajných drevín. V roku 1880 zbierku doplnili dvoma druhmi cédra – cédrom atlantickýn (Cedrus atlantica) a cédrom libanonským (Cedrus libani) a severoamerickými druhmi - tujou západnou (Thuja occidentalis) i rýchlorastúcim sekvojovcom mamutím (Sequoiadendron giganteun). V roku 1919, po zrušení akadémie, prešla botanická záhrada pod správu Strednej lesníckej školy a od roku 1958 nesie štatút chráneného areálu. ^[2]
 

Dnes je banskoštiavnická botanická záhrada v správe Strednej odbornej školy lesníckej, ktorá zabezpečuje jej ďalší rozvoj a výsadbu nových exemplárov drevín z celého sveta. Jej horná časť je pre verejnosť prístupná nepretržite počas celého roka. Obdivovať možno dreviny pochádzajúce zo šiestich oblastí sveta – eurosibírskej, čínsko-japonskej, západno-azíjskej, strednoázijskej, mediteránnej atlantickej severoamerickej a pacifickej americkej. Mimoriadne cenné sú najmä – sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteun) a nádherné exempláre cédra libanonského (Cedrus libani) a cédra antlantického (Cedrus atlantica). Z opadavých druhov sú v záhrade najbohatšie zastúpené javory a duby, z ihličnanov borovice, jedle a smreky. ^[3]
 

Sláva Štiavnice nespočívala iba na bohatstve jej podzemia, ale aj na sláve Baníckej akadémie. Zriadila ju v roku 1762 Mária Terézia ako prvú univerzitu svojho druhu na svete a zhromaždila v nej špičkovú vedu a techniku tej doby. Botanická záhrada obklopuje budovy bývalej Akadémie. ^[4]
 

Banskoštiavnická botanická záhrada je chránený areál v správe štátnej ochrany prírody Štiavnické vrchy. Nachádza sa v katastrálnom území mesta Banská Štiavnica. Územie bolo vyhlásené za chránené v roku 1958 na rozlohe 3,5522 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je dendrologický objekt založený v rokoch 1807 - 1810 za účelom štúdia aklimatizácie cudzokrajných drevín a pre pedagogické účely. ^[5]
 

 

OTVÁRACIE HODINY
 

máj – 15 september
 

Pondelok – Sobota: 8.00 – 20.00
 

Nedeľa: zatvorené
 

 

16. september – apríl
 

Pondelok – Piatok: 8.00 – 18.00
 

Sobota – Nedeľa: zatvorené
 

 

Prehliadka Botanickej záhrady trvá približne 20-40 minút.

Súčasný stav a využitie
Stav botanickej záhrady je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Botanická záhrada sa nachádza v intraviláne mesta, v tesnom susedstve Strednej lesníckej školy, východne od Radničného námestia a Námestia sv. Trojice.