Iný názov
Malý Chmeľov, Komlóš

Lokalita
obec Chmeľovec, okres Prešov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Románsky kostol z prvej polovice 13. storočia. Upravený bol začiatkom 20. storočia. Jednoduchá stavba bez veže s polkruhovou apsidou a loďou s rovným stropom. V apside je malé okrúhle románske okno. ^[1]
 

V interiéri pod neskoršími nátermi boli gotické nástenné maľby zo 14. storočia, pod nimi azda aj staršie vrstvy malieb. Čiastočne odkryté nástenné maľby ukazovali postavy apoštolov a ornamentálne riešený dolný záves. Pri víťaznom oblúku bol súvislý latinský minuskulový text. Na severnej strane lode boli fragmenty s jazdcom na koni (svätoladislavská legenda?). Fasády sú hladké, na lodi segmentovo zakončené nové okná. ^[2]
 

Oltár so stĺpovou architektúrou s obrazom Krista na kríži je klasicistický zo začiatku 19. storočia. Kazateľnica je z 18. storočia. Reliéf Najsvätejšej Trojice, ľudová práca, je zo začiatku 19. storočia. ^[3]
 

V regióne Šariša doteraz najstaršou vidieckou stavbou je nenápadný kostol v obci Chmeľovec. Má 750 rokov. Spolu s kostolom vo Veľkom Šariši sa radí medzi najstaršie kostoly celého Šariša, pričom na sever od Šarišského hradu, teda v severnej polovici bývalej župy je dokonca najstaršou stojacou stavbou vôbec. ^[4]
 

Obec Chmeľovec existovala už v prvej polovici 13. storočia, keďže prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1251. Práve z iniciatívy prvých miestnych zemanov tak vznikol v strediskovej obci ich panstva v polovici 13. storočia murovaný zemepanský kostol, ktorý slúžil nielen obyvateľom obce, ale i ľuďom z okolia, keďže sakrálny objekt nebol vtedy ešte výbavou každej, dokonca ani väčšej dediny. Ako stavebný materiál sa použil lomový pieskovec, spájaný piesočnato-vápennou maltou. ^[5]
 

Chrám pozostával z malej lode kvadratického pôdorysu a apsidy s oblým záverom. Vežu nemal. Zaujímavosťou je fakt, že jeho staviteľ vychádzal z gréckej euklidovskej geometrie, čím nadviazal ešte na starú veľkomoravskú staviteľskú tradíciu. V lodi aj malej apside boli po dve malé románske okná. V južnom múre lode a svätyne spolu tri okná so šikmými osteniami a záklenkami v tvare oblúka a vo východnom múre apsidy bolo len zrejme kruhové okno ako dnes. V západnej časti lode sa nachádzala panská empora. Strop lode bol rovný, vyhotovený z drevených trámov. Apsida bola zaklenutá konchou. Kostol bol v stredoveku zasvätený svätému Damiánovi a Kozmovi. ^[6]
 

Na prelome 14. a 15. storočia boli múry lode a apsidy vyzdobené nástennými maľbami. V novoveku dedina schudobnela a neboli zdroje na úpravy kostola. V 16. storočí ho získali evanjelici, ktorí maľby zabielili. V 18. storočí sa vyššie v obci postavil nový kostol a starý, často potokom zaplavený a zamoknutý, tak už vôbec nebol predmetom úprav. Až do 20. storočia stál v takmer pôvodnom stave. ^[7]
 

Jediné zmeny sa realizovali začiatkom storočia, keď kvôli poruchám statiky dostal päť oporných pilierov z betónu a zrejme už skôr sa zväčšili okná v lodi. Strecha a krov si taktiež vyžadovali obnovu. Minimálne zásahy do stavby spôsobili, že zostala v stave takmer ako pred 750 rokmi. Pôvodná je celá hrubá stavba, iba okná lode, vstup a strecha boli upravené. ^[8]
 

Apsida je uzavretá konchou a do lode prechádza mierne lomeným víťazným oblúkom. Po niekdajšej empore zostali dve časti opracovaných hexagonálnych oporných stĺpov, pred poslednou obnovou umiestnené pred vstupom do kostola. Obrovskou škodou je, že v 60. rokoch boli obité všetky nástenné maľby, ktoré boli vysokej kvality, pestré, živé, bohaté na dekorácie a farby. Vytvoril ich dobre vyškolený, putovný umelec, keďže nemajú v tomto regióne obdobu a najbližšie maliarske školy boli dosť vzdialené. Severnú stenu lode pokrýval najskôr výjav legendy o sv. Ladislavovi, sever apsidy motív maľovanej architektúry, južnú vnútornú stranu víťazného oblúka postava sv. Bartolomeja v životnej veľkosti a na triumfálnom oblúku boli nájdené nápisy. Maľby sa nachádzali po celom interiéri chrámu. ^[9]
 

Výrazná zachovaná hodnota sa ukrýva v podstreší, nachádza sa tam veľmi archaická konštrukcia krovu z 18. storočia, vychádzajúca však ešte z tradície stredovekých krovov, teda pri jeho obnove ho zrejme len postavili tak isto, ale z nového materiálu. Vzácny krov bol objavený až pri poslednej obnove v roku 2010. ^[10]
 

Malý, za ohradným múrom a stromami ukrytý kostol má teda nesmierny význam. Je to jediná v kompletnej hmote zachovaná sakrálna stavba z románskeho obdobia v Šariši a je veľmi vzácnou ukážkou ako vyzerali v regióne kostoly v 13. storočí. Rozmermi a architektúrou je kostol veľmi podobný chrámu v Borši (okres Trebišov) a takmer identický s odkrytou zrúcaninou kostola v zaniknutej obci Šlemov v Levočských vrchoch. ^[11]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky pod číslom 298/1, ohradný múr pod číslom 298/2 a zaniknutý príkostolný cintorín pod číslom 298/3. ^[12]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Chmeľovecký kostol bol vybudovaný v strede obce (350 m.n.m.), nad potokom. ^[13]