Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Betliar
Iný názov
Andrássyovský kaštieľ
Lokalita
obec Betliar, okres Rožňava, Košický kraj
História a stavebný vývoj
Poľovnícky kaštieľ, typické vidiecke šľachtické sídlo nesúce znaky stavebného vývoja rôznych období, od čias neskorej gotiky až po romantizmus. [1]
 

Najstaršia časť kaštieľa, zachovaná v dnešných konštrukciách, pochádza z 15. storočia. Išlo o gotickú kúriu, tvoriacu obytné centrum poľnohospodárskej usadlosti. [2]
 

Betliar, ako súčasť rozsiahleho brzotínskeho panstva v stredoveku vlastnili Bebekovci, a pravdepodobne oni si na mieste dnešného kaštieľa dali postaviť malý vodný hrádok (alebo kúriu). Bebekovci však už v roku 1566 museli územie Horného Uhorska opustiť a ich majetky prešli do rúk cisárskeho dvora, ktorý ich spravoval prostredníctvom kapitánov z hradu Krásna Hôrka. V roku 1578 bol na Krásnu Hôrku prevelený Peter I. Andrássy, čím sa v Gemeri začalo takmer štyristoročná "vláda" jeho rodu. Dlhé roky boli Andrássyovci v pozícii hradných kapitánov, no v roku 1642 dostal Matej II. Andrássy krásnohorské panstvo i betliarske majetky do dedičného vlastníctva od kráľa Ferdinanda III. Koncom 17. storočia došlo k deleniu rodového majetku, čím vznikli dve vetvy rodu - staršia betliarska so sídlom v Betliari a mladšia dlholúcka alebo monocká, ktorá zostala na hrade Krásna Hôrka. [3]
 

Neskororenesančná prestavba, ktorá je čitateľná v dispozícii kaštieľa, spadá do 40-tych rokov 17. storočia. V tom období prestavali kaštieľ na blokovú stavbu s koso postavenými nárožnými vežami, z ktorých dve zanikli pri rozšírení pôdorysu v 18. a 19. storočí. Písomné správy spomínajú Štefana Andrássyho, ktorý prestaval obytnú budovu začiatkom 18. storočia. Pravdepodobne išlo o skromnú a nenáročnú stavbu. [4]
 

V rokoch 1792 – 1795 bol kaštieľ klasicisticky prestavaný a obklopený anglickým parkom podľa prorektu H. Nebbiena, so záhradnými pavilónmi a rotundami. Okolo roku 1880 začala prestavba kaštieľa na spôsob renesančno-barokových francúzskych zámkov v historizujúcom slohu. Architektom projektu bol Mueller. Táto posledná prestavba zotrela pôvodný klasicistický charakter stavby a svojím reprezentatívnym muzeálnym zámerom je typickou ukážkou úpadkového historizmu konca 19. storočia, adaptáciu dokončili v roku 1886. [5]
 

Kaštieľ bol vo vlastníctve Andrássyovcov takmer nepretržite až do roku 1945, len niekoľko rokov 19. storočia bol v rukách rodu Nádasdyovcov (kúpou od Imricha Andrássyho), ktorí ho zasa predali Pálffyovcom a Grovestinsovcom. Starý rodový majetok so sídlom získal späť pre Andrássyovcov gróf Emanuel I., ktorý sa stal významnou osobnosťou kultúrno-spoločenského života Uhorska i výraznou postavou vtedajšieho železorudného priemyslu, preto ho prezývali "Železný gróf". Práve k jeho menu sa viaže posledná veľká prestavba kaštieľa v rokoch 1881 - 1886, ktorá mu dala dnešný vzhľad. Počas tejto romantickej - historizujúcej prestavby bol pôvodný klasicistický objekt nadstavaný o jedno celé poschodie a na západnej strane bola vybudovaná mohutná veža neogotického schodiska. Na východnej strane bola zasa postavená vežička na vzor veže slávneho sedmohradského hradu Hunyadiovcov Vajdahunyad (Nebojsa) s dlátkovou strieškou, ostatné veže majú striešky francúzskeho typu. [6]
 

Prestavba v 80-tych rokoch 19. storočia sa podpísala aj na interiéroch sídla, ktorého funkcia sa v druhej polovici storočia zmenila na výlučne poľovnícko-reprezentačnú. Na prvom poschodí bola vytvorená galéria predkov, do ktorej sa návštevník dostane cez honosné dubové schodisko s vitrážovými oknami. Na druhom poschodí vznikla obrazáreň so stropným osvetlením, ktorá bola na začiatku 20. storočia adaptovaná na knižnicu, je v nej viac než 15000 zväzkov. Pohodlie rodiny i hostí zabezpečovali salóny, pracovne, herňa i apartmány s kúpelňami. [7]
 

Kaštieľ je trojpodlažná bloková, voľne stojaca budova so štyrmi diagonálne postavenými nárožnými vežami a pristavaným rizalitom honosného schodišťa na západnej strane a malého točitého schodišťa na východnej strane budovy. Schodištia sú riešené na spôsob veží, zastrešených manzardovým ihlancom. Južná čelná fasáda kaštieľa má trojosový plochý rizalit, pre dktorým stojí prízemná budova skleníka, zakončená balustrádou terasy. Polkruhom zakončené francúzske okná, v parapete s balustrami, členia všetky fasády, cez ktoré obieha široká zubrorezová podstrešná rímsa. Na južnej a severnej fasáde sú v strednej osi malé balkóny s rokokovou kovanou mrežou. Na prízemí a prvom poschodí sú barokové klenby krížové, valené a zrkadlové, na ktorých sú pôvodné štukované obrazce odstránené (stopy po rámoch). Miestnosti na druhom poschodí majú rovné stropy. Ústredná je veľká knižnica s horným osvetlením. Pod ňou ležiaca dvorana má drevený kazetový strop a úplné obloženie stien doskovaním, do ktorého sú zapustené obrazy, tvoriace galériu šľachticov. V červenom salóniku na rovnom strope je alegorická nástenná maľba od Ž. Vajdu. Z prízemia, trojtraktovej dispozície, do záhrady vedie ústredná chodba riešená na spôsob grotty z rokov 1792 – 1795. [8]
 

V kaštieli sa zachovalo pôvodné zariadenie miestností so vzácnymi ukážkami mobiliáru od 17. do 20. storočia ako aj zbierka obrazov starých svetových majstrov a maďarskej maľby z 19. storočia. Vzácnejšie obrazy sú od J. Bapt. van der Meirena, Marsea van der Schriecka, J. Seiseneggera a z novších od J. Grandjeana, J. Seligmanna, V. Kraupu, M. Barabáša, J. Benczúra, A. Ligetiho, G. Mészölyho, B. Spányiho, Ž. Vajdu, L. Ebnera atď. [9]
 

V kaštieli je veľká knižnica, pre ktorú bola pôvodne stavaná tzv. rotunda v parku, v ktorej sa zachovali vysoké knižničné regály (1792 – 1795). [10]
 

V parku sú rozmiestnené menšie klasicistické stavby, ako polygonálny slobodomurársky pavilón s iluzívnou nástennou architektúrou v interiéri, malá grotta Hermesovej studne a veľký romantický vodopád podľa projektu záhradného architekta J. Bergmanna. Koncom 19. storočia postavili v parku pri veľkom rybníku romantický zámoček s vežou, ktorý slúžil ako zverinec. Na východnej strane parku postavili záhradný letohrádok nazývaný Bošňák a do jeho múrov umiestnili menšie lapidárium s epitafmi, nápisovými a erbovými tabuľami zo 16. – 18. storočia. [11] Park, ktorý vznikol v 18. storočí má skoro 81 ha. Kompozícia parku, inšpirovaná podľa dobového vkusu francúzskou filozofiou, najmä rousseauovským návratom k prírode, sa zachovala vo svojej pôvodnej koncepcii dodnes. [12]
 

V parku je niekoľko fontán, vodometov, sôch a váz z konca 19. a začiatku 20. storočia. Ku kaštieľu patrí dvojpodlažná budova bývalej panskej kuchyne s izbami pre služobníctvo, ktorá bola pôvodne pivovarom a existovala už pred stavbou kaštieľa. Jej pôvodná dispozícia je však pozmenená. [13]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Vývoj po druhej svetovej vojne bol ovplyvnený Dekrétom prezidenta republiky č. 108/1945 a kaštieľ aj s celým areálom prevzala do svojej správy Československá republika. Skonfiškovaný majetok spravovala Národná kultúrna komisia pre Slovensko. Múzeum v Betliari bolo zriadené rozhodnutím Povereníctva osvety a informácií z roku 1952 ako špecializované múzeum a štatutárne sa zaradilo do siete slovenských múzeí. [14]
 

Neoceniteľnú zásluhu na konštituovaní fondu múzea má historička umenia doc. PhDr. Alžbeta Güntherová-Mayerová, [15] ktorá pôsobila v Betliari v rokoch 1952 – 1955. Bola poverená správou a katalogizáciou zbierok hradu a kaštieľa. Za toto krátke obdobie vznikli inventárne súpisy zbierok bývalých majiteľov. Na jej počesť bola pred vstupom do kaštieľa osadená pamätná tabuľa. Po čiastočnej reinštalácii doc. Güntherovou bol kaštieľ ako pamiatkový objekt v roku 1953 sprístupnený širokej verejnosti. [16]
 

Od roku 1953 bolo múzeum v zmysle Vyhlášky č. 99/50 Zb. vyhlásené za štátny kultúrny majetok ako organizácia pre ochranu významných historických a umeleckých diel. Štatút vydal múzeu Betliar v roku 1960 jeho nový zriaďovateľ, Okresný národný výbor v Rožňave, odbor kultúry. Táto organizácia okrem ochrany pamiatkových objektov a mobiliáru plnila i funkciu muzeálnu so špecializáciou jednotlivých objektov. V zmysle zákona o kultúrnych pamiatkach vyhlásilo Predsedníctvo SNR svojím uznesením č. 24 zo dňa 27. februára 1961 hrad Krásnu Hôrku za národnú kultúrnu pamiatku. V roku 1962 sa stretla komisia, ktorá rozhodovala o ďalšom charaktere a poslaní objektu kaštieľa. V rokoch 1975 – 1977 prebiehal stavebno-archeologický a podrobný architektonicko-historický výskum kaštieľa a všetkých objektov areálu vrátane stavieb v prírodnom parku. Čiastočné stavebné úpravy a obnova objektov boli vykonávané v rokoch 1982 – 1986. [17]
 

V zmysle úpravy Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky o Jednotnej sieti múzeí, galérií a špecializovaných expozícií zo dňa 1. januára 1983 bolo meno organizácie zmenené na Múzeum Betliar. Uznesením vlády SR č. 54 z 15. marca 1985 bol celý areál kaštieľa aj s prírodným parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Komplexná obnova pokračovala v rokoch 1989 – 1994. Pri príležitosti medzinárodného dňa múzeí 21. mája 1994 bola slávnostne sprístupnená expozícia kaštieľa s názvom Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí. [18]
 

Od 1. júla 1996 sa špecializované Múzeum Betliar stalo súčasťou Slovenského národného múzea, najväčšej múzejnej inštitúcie a rozsahom spravovaného majetku aj najväčšej kultúrnej ustanovizne v SR. Vysunutými expozíciami SNM – Múzea Betliar sú expozície na hrade Krásna Hôrka a v Mauzóleu Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí. [19]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je veľmi dobrý. Sídli v ňom múzeum.
 

Expozícia v priestoroch kaštieľa Betliar je zameraná na život a bytovú kultúru uhorskej šľachty v 18. a 19.storočí. Vznikla z pôvodného mobiliáru a umeleckých zbierok viacerých príslušníkov grófskej rodiny Andrássyovcov, ktorí tu v minulosti žili a pôsobili. Po rozsiahlej rekonštrukcii kaštieľa, ktorá bola ukončená v roku 1994, vznikla nová muzeálna expozícia na interiérovej ploche 2308 m˛. Situovaná je v priestoroch prízemia, 1. a 2 . poschodia kaštieľa a tvorí ju takmer 50 obytných miestností, viacero komunikačných (schodisko, predsiene, chodby) a úžitkových priestorov (8 kúpeľní, garderóba, pracovné miestnosti, archív). Scenár expozície nesúcej názov Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí bol prispôsobený autentickému interiérovému usporiadaniu a pôvodnému tematickému určeniu priestorov bývalými majiteľmi. [20]
 

Prízemie kaštieľa má charakter nízkych klenutých priestorov, ktoré slúžili pôvodne ako bytové a pracovné priestory služobníctva. Expozícia sa zameriava v prvej časti na históriu rodu Andrássyovcov a ich betliarske majetky. V kabinetoch exotických a európskych rarít, grotte a dvorane majú návštevníci možnosť oboznámiť sa s množstvom bytových doplnkov, kuriozít, archeologických a zoologických exponátov zozbieraných samotnými Andrássyovcami z rôznych končín sveta. Vo vzácnej klenotnici sú prezentované rôznorodé vyznamenania, rády a klenoty rodu. Druhá polovica prízemia kaštieľa mapuje život a bývanie tak dámskeho, ako aj pánskeho služobníctva. [21]
 

Najrozsiahlejšiemu tematickému celku približujúcemu život a bytovú kultúru predovšetkým uhorskej šľachty v 18. a 19. storočí sú venované obe nadzemné podlažia kaštieľa. V expozícii je využitý prevažne nábytok, bytové doplnky, umelecké zbierky a rôznorodé úžitkové i dekoračné predmety pôvodných majiteľov kaštieľa. Mnohé zbierkové predmety i samotné interiéry kaštieľa boli vzhľadom na svoj stav konzervované, prípadne reštaurované. Rozsiahlejšie reštaurátorské zásahy sa dotkli najmä úpravy stien (textilné tapety, interiérové nátery a ornamenty, ošetrovanie drevených obkladov), poškodeného a opotrebovaného čalúnenia dreveného nábytku, interiérových textílií (kobercov, závesov, dekoračných textilných predmetov) a olejomalieb. [22]
 

1. poschodie kaštieľa tvorí rad prechodných miestností ústiaci do ústrednej rodinnej obrazárne lemovanej zo západu rozsiahlym schodiskovým priestorom a na východe vstupom do obľúbeného Červeného, tzv. prijímacieho salóna. Kým južné krídlo je venované dennému spoločenskému a rodinného životu šľachty (Porcelánový kabinet, Prípravovňa jedál, Jedáleň, Herňa, Poľovnícky salónik so stolovaním a malou pracovňou, Orientálny salón), severné krídlo plnilo funkciu večernej súkromnej zóny (dámske a pánske spálne). [23]
 

2. poschodie má podobné členenie, kde spoločenské južné krídlo (Čajovňa, Knižnica, séria menších a väčších salónov rôzneho zamerania a dominantného sfarbenia) plynulo strieda súkromie dámskych a pánskych hosťovských izieb ústiace do pilierovej predsiene plniacej funkciu komunikačného priestoru a minigalérie. [24]
 

Medzi kľúčové exponáty kaštieľa patria vzácne nábytkové kusy, ktoré reprezentujú umelecké slohy od renesancie až po secesiu. V najväčšej miere je zastúpený nábytok európskej proveniencie z konca 18. a z celého 19. storočia. Nábytok je doplnený vzácnymi pôvodnými aj novými historizujúcimi interiérovými textíliami a čalúnením. Popri nábytku tvoria významnú časť expozície historické tlače a rukopisy z obdobia 15. – 20. storočia vo viacerých jazykoch umiestnené v priestoroch Historickej knižnice na 2. poschodí kaštieľa a umelecké zbierky malieb, striebra, skla, porcelánu, keramiky, kameninových nádob, hodín, rôznych druhov a typov zbraní a poľovníckych trofejí. [25]

Prístup
Stojí v severovýchodnej časti obce.
Fotogaléria
Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - Grotta salla terenna foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - neogotické schodište z obdobia poslednej prestavby foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - rodinná galéria Andrássyovcov foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - Napoleonova izba foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - Orientálna izba foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - neogotické schodište a kazetový strop foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - knižnica  foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - Zlatý salón foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - Zlatý salón foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - park foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - park foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - pohľad z parku foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - park foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - vstup do objektu foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - vstup do objektu foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - vstup do areálu kaštieľa foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - vstup do areálu kaštieľa foto © Viliam Mazanec 4/2010Kaštieľ Betliar - knižnica  Martina Dzurušová - archívKaštieľ Betliar - schodište na poschodie do rodinnej galérie Andrássyovcov Martina Dzurušová - archív
Poznámky
[1] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 39.
[2] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 39.
[3] www.betliar.eu (1.9.2013)
[4] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 39.
[5] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 120.
[6 - 7] www.betliar.eu (1.9.2013)
[8 - 11] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 120.
[12] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 40.
[13] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 120.
[14] www.snm.sk (1.9.2013)
[15] pozri Alžbeta Güntherová-Mayerová v sekcii Osobnosti pamiatkovej ochrany na Slovensku.
[16 - 25] www.snm.sk (1.9.2013)
Bibliografia
GYORGY, Tibor: Múzeum Betliar. In: Pamiatky a múzeá, 1997, č. 4, s. 28 - 35.
GYORGY, Tibor - OLEXA, Ladislav: Obnova kaštieľa v Betliari. In: Pamiatky a múzeá, 1995, č. 2, s. 3 – 7.
KRIŽANOVÁ, Eva: Hrad Krásna Hôrka a kaštieľ v Betliari. In: Pamiatky - príroda, 1970, č. 6, s. 6 - 7.
LACIKA, Ján: Kaštieľ Betliar. In: Krásy Slovenska, LXXXV, 2008, č. 7-8, s. 68 - 69.
NAGYOVÁ, Brigita: Prírodný park v Betliari. In: Pamiatky a múzeá, 2001, č. 3, s. 61 - 64.
NAGYOVÁ, Brigita - LAZAROVÁ, Eva: Prírodný park betliarskeho kaštieľa. Betliar: Slovenské národné múzeum - Múzeum Betliar, 2002. 32 s. ISBN 80-8060-089-9
ORŠULOVÁ, Jana: Rodové erby na vitrážach kaštieľa Betliar. In: Pamiatky a múzea, 1997, č. 1, s. 30 - 33.
TIŠLIAR, Pavol: Snahy o vytvorenie spoločného archívu a múzea v kaštieli Betliar v 40. a 50. rokoch 20. storočia. In: GEMER-MALOHONT, Zborník Gemersko-malohontského múzea, XV., 2019. Rimavská Sobota: Gemersko-malohontské múzeum, 2019. s. 128 – 141.
www.obecbetliar.sk
GPS
48.706096, 20.510044
48°42'22.0"N 20°30'36.2"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk