Lokalita
obec Košice, okres Košice, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Najstaršia synagóga v Košiciach a je dôležitou súčasťou dejín mesta. V interiéri má mnoho intaktne zachovaných prvkov. ^[1]
 

Predchodcom synagógy bola malá modlitebňa (užívaná pravdepodobne v rokoch 1842 – 1866) na pozemku záhrady rodiny Lévy. Podľa rád Markusa Hirscha, rabína zo Starého Budína (Óbuda), postavili Židia novú malú synagógu, v ktorej sa konali obrady konzervatívnych veriacich. V roku 1883 boli spracované projekty prestavby objektu podľa návrhu Jozefa Nováka. Dnešná podoba synagógy pripomína stavbu, ktorú navrhol v roku 1899 János Balogh. Úpravy drobného charakteru sa robili i v roku 1907 (datovanie je zachované). V 70. – 90. rokoch 20. storočia bol v interiéri budovy sklad kníh Vedeckej knižnice v Košiciach a v tom období došlo k závažnému poškodeniu a devastácii synagógy. Vnútorné zariadenie vtedy odstránili kvôli regálom s knihami, pritom zásadne poškodili unikátnu výzdobu synagógy. Údržba budovy absentovala. ^[2]
 

Synagóga je centrálnou stavbou „židovského dvora“ – areálu, resp. geta, okolo ktorého sú zoskupené ďalšie objekty: unikátne rituálne kúpele „mikve“, židovská reštaurácia, mladšia modlitebňa na konci s drobnou prístavbou, používanou pri oslave židovského sviatku „sukkot“, dom s bytom rabína, ako i rozsiahlejší historický dom zmiešaného využitia. ^[3]
 

Synagóga má zachovanú pôvodnú dispozíciu s centrálnou halou s trojtraktovým zádverím. Konštrukčne ju postavili kombinovaným nosným systémom z murovaných obvodových stien, doplneným vo vnútri dispozície o nosné oceľové stĺpy, ktoré čiastočne nesú galérie pre ženy na úrovni poschodia. Synagóga je dvojpodlažná. V zádverí, na západnej strane je hlavný vstup, ktorým vchádzali muži do priestoru s rituálnymi umývadlami, kde si pred dotykom s knihami umyli ruky. Cez drevenú trojdverovú stenu s presklenými výplňami sa otvára priestor do ústrednej siene synagógy, kde je na východnej strane dodnes zachovaná vysoká drevená schránka „aron-ha-kodeš“ na odkladanie tóry, pôvodne bohato dekorovaná, farebne zdobená a zlatená. Centrálny priestor je zaklenutý segmentovou klenbou s ornamentálnou „byzantskou“ výmaľbou v troch poliach, kde prelínaním geometrických, rastlinných a dekoračných motívov vzniká v centrálnom kruhu motív osemcípej hviezdy. V rohoch maľovaných polí sú pestrofarebné symboly harfy, stromu života, chrámu, geometricky štylizovanej osemcípej hviezdy a kalicha. ^[4]
 

Ženy vstupovali do synagógy vedľajšími vstupmi a oddelenými schodiskami v západnej časti budovy. Podlahy schodísk majú dodnes pôvodnú keramitovú dlažbu. Husté kované mreže na galériách mali ženám zabrániť vo vyrušovaní mužov pri modlitbách. Celý priestor osvetľovali niekoľkoramenné kovové lustre. Drevené sklápacie lavice majú dômyselný priestor na odkladanie, ktorý sa dal i zatvárať. ^[5]
 

Nakoľko je synagóga samostatne stojacou budovou, môžeme vnímať všetky jej fasády, ich koncepcia uplatnila zaujímavú kompozíciu zjednodušených románskych a maurských prvkov. Najviac členitá i zdobená je západná – uličná fasáda, kde je hlavný vstup pre mužov značne ustúpený, pred ním je murovaný plot so stĺpikmi a kovanou dvojkrídlovou bránou. Celú fasádu zjednocuje v jej ustúpenej rovine atika, v strednej osi s trojuholníkovým štítom so symbolickými Mojžišovými doskami na vrchole. Jednotlivé polia dvorových fasád ukončuje oblúčikový vlys, typický pre tento druh architektúry. Okná sú ukončené polkruhovým záklenkom. Ich výplne sú kovové s dekoratívne zdobeným, leptaným sklom v kombinácii s farebnými sklami. Dvere sú pôvodné, vyrobené z tvrdého dreva. ^[6]
 

Synagóga je najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou obyvateľov židovského vierovyznania v Košiciach. Židovská náboženská obec v meste sa po roku 1989 opäť ujala svojho dedičstva, v tomto prípade v žalostne spustnutom a zanedbanom stave. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V rokoch 1999 – 2000 sa začali prvé rekonštrukčné práce na streche. ^[8]
 

Prebehli pamiatkové archeologické, architektonicko-historické a reštaurátorské výskumy a na ich základe je tu snaha židovskej obce obnoviť vzácnu stavbu. Plánuje prezentovať jej kultúrne, architektonické a výtvarné hodnoty aj pre širokú verejnosť. ^[9]
 

Košice - ortodoxná synagóga (č. ÚZPF 3620/0) - architektonicko-historický výskum - rok 2009. Autori: Dr. Ing. arch. J. Krcho, PhD., Mgr. G. Kladek. ^[10]

Súčasný stav a využitie
Stav synagógy nie je dobrý. Interiér je vo veľmi zlom stave.

Prístup
Ortodoxná židovská synagóga stojí ako solitér na parcele v strede Zvonárskej ulice, za oblúkom vnútornej hradby mestského opevnenia. ^[11] Zvonárska ulica č. 5.