Lokalita
obec Modrý Kameň, okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj

História a stavebný vývoj
Historický cintorín z prelomu 18. a 19. storočia, na ktorom sú pochovaní poslední členovia rodu Balašovcov žijúci v Modrom Kameni. ^[1]
 

Hlavný náhrobný kameň na hrobke patrí určite príslušníkovi rodu Balašovcov – s najväčšou pravdepodobnosťou Alexandrovi Balašovi. Svedčí o tom viacero indícií. Fragment rodového erbu, ktorý sa zachoval na prednej strane monumentu, zobrazuje býčiu hlavu s polmesiacom a hviezdou. Okolo erbu je drak stočený do kruhu, hryzúci si do vlastného chvosta. Je to znak príslušnosti rodu k významnému rytierskemu Rádu Draka (1409). Erb je jediný známy erb rodu Balašovcov, ktorý sa zachoval v podobe kamenného reliéfu v exteriéri v celom Novohrade. ^[2]
 

Alexander Balaša bol predposledným členom vetvy rodu v Modrom Kameni. Narodil sa 1 augusta 1745. Bol trikrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola Mária Márffy, s ktorou žil 20 rokov v bezdetnom manželstve. Druhá manželka Magdaléna Dióssy mu tiež neporodila potomka a vo veku 55 rokov Balaša opäť ovdovel. S treťou manželkou Annou Kiss z Romháňa (dnes Lipovany, okres Lučenec) mal Alexandre päť detí. Anna svojho muža prežila o 24 rokov. Zomrela v Modrom Kameni v roku 1856. Na náhrobnom kameni rodovej hrobky sa nezachovali žiadne údaje o tom, že by v hlavnej krypte ležal Alexander. Svedčí o tom hrob jeho dcéry Alojzie a fakt, že na viacerých náhrobných kameňoch sa nachádzajú mená príslušníkov rodu Kiss de Romhány, príbuzných jeho manželky. Alexander zomrel v Modrom Kameni 21. júla 1832 vo veku 87 rokov. ^[3]
 

Najmladšia dcéry Alojzia zomrela vo veku dvoch rokov a je pochovaná v blízkosti rodinnej hrobky. Alexandrov syn Anton zomrel v mladom veku a je veľmi pravdepodobné, že boli tiež pochovaný na cintoríne v Modrom Kameni. Hrobové miesta Anny a Antona neboli identifikované na základe nálezu náhrobných kameňov. Z polohy hrobov však možno predpokladať, že boli pochovaní v hroboch po stranách hlavnej hrobky. ^[4]
 

Pamätníci rozprávajú, že rodinná hrobka Balašovcov bola počas druhej svetovej vojny vykradnutá. Porušený strop hrobky celé desaťročia zvetrával. V roku 2005 sa celý preboril do vnútra hrobky. Dielo skazy dovŕšila vegetácia a človek. ^[5]
 

Šľachtický rod Balašovcov je s Modrým Kameňom spätý od nepamäti. Viac než šesť storočí bol hrad Modrý Kameň sídlom Balašovcov. Bránili ho pred Turkami, viackrát dobíjali späť, opravovali, opevňovali, renesančne a potom barokovo prestavovali. Mestečko pod hradom sa rozvíjalo ich zásluhou. Požiadali cisára Leopolda I. o udelenie práva konať jarmoky, vybudovali Kalváriu pred hradom, poskytli pozemok pre stavbu Kostola sv. Antona Paduánskeho, či finančne podporili výstavbu školy. ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Historický cintorín sa podarilo obnoviť vďaka projektu na jeho záchranu, ktorý v roku 2010 podalo Občianske združenie Hradčan v spolupráci so Slovenským národným múzeom – Múzeom bábkarských kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň a Rímskokatolíckou farnosťou Modrý Kameň. Projekt bol podporený Nadáciou Všeobecnej úverovej banky v rámci grantovej schémy „Poklady môjho srdca“ v zastúpení Ing. Miroslavy Lavičkovej, riaditeľky pobočky banky, rodáčky z Modrého Kameňa. Okrem dobrovoľníkov z OZ Hradčan a pracovníkov múzea – hradu Modrý Kameň sa záchranných prác zúčastnili aj študenti Gymnázia A. H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši a pracovníci Mesta Modrý Kameň. Čistenie a konzervácia hlavnej mohyly a náhrobných kameňov vykonala Bc. Katarína Bánfalviová, konzervátorka kameňa z Pohronského múzea v Novej Bani. Na rekonštrukcii cintorína sa zúčastnili aj pracovníci Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice a členovia Historického krúžku z Handlovej. Nápisy na náhrobných kameňoch identifikoval a preložil historik Dr. István B. Kovács z Rimavskej Soboty. ^[7]
 

Niektoré náhrobné kamene sa nachádzali na svojom pôvodnom mieste a preto bolo identifikovateľné i hrobové miesto za nimi. Kamene však boli čiastočne v zemi, preto bolo potrebné odkopať zeminu okolo nich. Pri prácach boli objavené ďalšie hrobové miesta, ktoré sa nachádzali pod nánosom zeminy a ich náhrobné kamene boli poškodené, alebo úplne chýbali. ^[8]
 

Vnútorný priestor hrobky bol zasypaný zeminou a preboreným stropom. Dno hrobky z pálených tehál bolo odkryté po vynesení všetkého odpadu a zeminy. Opätovným vymurovaním preboreného stropu sa zamedzilo jej ďalšiemu narúšaniu dažďovou vodou a poveternostnými vplyvmi. Na záver bola klenba zasypaná zeminou, zrekonštruovaná kamenná obruba a odkrytá vstupná časť hrobky z kamenných blokov. Obnovila sa tak pôvodnú vnútorná a vonkajšia architektúra hrobky. ^[9]
 

Ostatná plocha cintorína si vyžadovala radikálne čistenie od náletovej vegetácie a úpravu terénu. Po vyčistení areálu a terénnych úpravách nasledovalo chemické odstránenie burín a krovín. V malom lapidáriu na voľnej ploche cintorína sa sústredili ošetrené a zakonzervované náhrobné kamene, ktorých pôvodnú polohu sa nepodarilo určiť. ^[10]
 

Areál historického cintorína rodu Balašovcov bol sprístupnený v novembri 2010. Telesné pozostatky nájdené pri rekonštrukčných prácach boli znovu pochované v júli 2011 na 179. výročie smrti Alexandra Balašu. ^[11]
 

Cintorín nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.

Súčasný stav a využitie
Stav cintorína je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Nachádza sa v strednej časti mesta.