Lokalita
obec Nadlice, okres Partizánske, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Existencia nadlického kostola sa prvýkrát nepriamo uvádza v súpise farnosti z rokov 1332 – 1337. Niektorí historici predpokladajú, že kostol bol drevený, nakoľko v roku 1345 žiada majiteľ obce, Tomáš Rufus, pápeža Klementa VI. O povolenie „zväčšiť kostol a postaviť ho z kameňa“. V roku 1395 sa spomína farár Ján. Farnosť v Nadliciach je v písomných prameňoch uvádzaná aj v roku 1542 a 1559. Počas kanonickej vizitácie v roku 1559 patrila obec Apponyiovcom a kostol bol podľa zápisnice v dobrom stave, pekne stavaný. Farár sa však sťažoval na magistra Damiána Araňadiho, ktorý v susednom filiálnom kostole v Livine zrúcal oltár a dosadil heretického kazateľa, následkom čoho sa do rúk evanjelikov čoskoro dostala i nadlická farnosť. V rokoch 1619 – 1673 v Nadliciach pôsobilo osem kazateľov a potom sa farnosť opäť vrátila do rúk katolíkov. ^[1]
 

Historická podoba a stavebný vývoj kostola sú bez archeologického výskumu neznáme. Opis obce z rokov 1782 – 1784 prezrádza, že kostol bol obkolesený múrom. O jeho poslednej prestavbe informuje nápisová doska, neskôr preložená na fasádu súčasného kostola. Oboznamuje o veľkej prestavbe „zruinovaného chrámu“ uskutočnenej v roku 1818 za farára Daniela Simonidesa, kedy kostol dostal novú strechu a bol vyzdobený novými sochami. ^[2]
 

V roku 1861 sa zrejme z kapacitných dôvodov pristúpilo k výstavbe nového sakrálneho objektu v tesnom susedstve starého. V roku 1864 bola výstavba ukončená a starý kostol zrušili a prestavali na školu s učiteľským bytom. V roku 1913 bola v obci postavená nová škola a budova niekdajšieho kostola slúžila ako bytový dom, a to až do začiatku 80. rokov 20. storočia, kedy bol objekt úplne zasanovaný. ^[3]
 

Pravdepodobne jedinou dodnes zachovanou pamiatkou na starý kostol je vzácny a dodnes funkčný zvon z roku 1519. Pôvodne bol situovaný v samostatnej zvonici vedľa starého bezvežového kostola a neskôr prenesený do veže nového chrámu. Napriek rekvirácii sa ho podarilo zachrániť dekanovi Jánovi Bundalovi pred zničením, vďaka čomu sa jeho zvuk z veže kostola rozlieha dodnes. ^[4]

Prístup
Stál v severovýchodnom susedstve súčasného kostola. Pamiatková literatúra mylne informuje o jeho polohe na mieste dnešného kostola. ^[5]