Gemersko-malohontské múzeum v termíne od 1. 6. do 16. 6. 2023 pod vedením archeológa s odbornou spôsobilosťou PhDr. Alexandra Botoša vykonalo archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely na lokalite Kurinec – Barát kút.
 

V roku 2022 bolo na tejto lokalite vykonané nedeštruktívne geofyzikálne meranie, ktoré indikovalo existenciu zaniknutých objektov kamennej konštrukcie. Cieľom archeologického výskumu bolo overiť existenciu a funkciu týchto objektov.
 

Počas archeologického výskumu bolo odkrytých 12 archeologických sond. Žiaľ v odkrytých sondách sa existencia zaniknutých kamenných objektov nepotvrdila.
 

V sondách sa nám podarilo preukázať polykultúrne osídlenie z mladšej doby bronzovej (cca 1 500 – 1 200 pred Kr.), ďalej z mladšej dobe železnej – z doby laténskej Keltmi (cca z 2. – 3. storočia pred Kr.), z doby rímskej ( cca z 3. -4. storočia.), z včasného stredoveku (cca 8./9. – 11. storočia), ako aj z vrcholného a neskorého stredoveku ( z 13. – 15. storočia).
 

Medzi najvýznamnejšie nálezy, ktoré sme objavili počas archeologického výskumu patrí nález železného zubadla, keramických fragmentov zhotovených na hrnčiarskom kruhu z doby laténskej, keramické fragmenty zdobené rytou vlnovkou, ktorá je typickým výzdobným prvkom slovanskej keramiky, keramický fragment zhotovený na hrnčiarskom kruhu vyrobený v jednej z rímskych provincii (možno v Panónii ?), pochádzajúci približne z 3. - 4. storočia, ako aj fragment kosteného hrebeňa, zo včasnostredovekého obdobia. Je to vôbec prvý nález kosteného hrebeňa z územia Gemera – Malohontu.
 

Archeologická lokalita Barát kút bola mimoriadne vhodným miestom na osídlenie vďaka prírodnému zdroju vody – prameňu. Nad prameňom je z lomových kameňov vybudovaný kupolovitý prístrešok, ktorý bol zhotovený niekedy v období 2. polovice 19. storočia. Lokalita Barát kút bola v tomto období vyhľadávaným cieľom vychádzok a piknikov meštianskej society Rimavskej Soboty. Čiastočnou motiváciou pomenovania lokality Barát kút – Mníchova studňa bol práve tento prameň.
 

Staršia literatúra lokalizuje do tejto polohy zaniknutý kláštor rádu Štefanitov alebo Johanitov. O existencii rytierskeho špitálnického rádu v Rimavskej Sobote, ani v jeho bezprostrednom okolí, však neexistujú žiadne písomné záznamy.
 

Predpokladáme, že v lokalite Kurinec – Barát kút bola situovaná grangia (z latinského slova grangia – sýpka), t. j. samostatný hospodársky dvor (majer) mimo vlastného areálu kláštora. Grangia v lokalite Barát kút s najväčšou pravdepodobnosťou prináležala k benediktínskemu kláštoru v Rimavských Janovciach. Grangie zabezpečovali hospodársky chod kláštora.
 

Hypotézu o existencii grangie (hospodárskeho dvorca) v polohe Barát kút potvrdzuje aj objav zaniknutého rybníka. Hrádza rybníka je obdĺžnikovitého tvaru a má rozmery cca 82 x 28 m. Rybník bol napájaný už spomínaným prameňom.
 

Pozostatky zaniknutého hospodárskeho dvorca (grangie) sa pokúsime aj naďalej v budúcnosti hľadať a skúmať.
 

Archeologicky výskum z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Zároveň ďakujeme Mestskému úradu v Rimavskej Sobote a Technickým službám mesta Rimavská za súčinnosť pri archeologickom výskume.
 

Popis k fotografiám:
 

1. Prameň Barát kút (Mníchova studňa)
 

2. Sonda č. 11/2023 s okruhliakovou vrstvou na dne
 

3. Fragment obojstranného trojvrstvového hrebeňa
 

PhDr. Alexander Botoš (archeológ múzea)