Lokalita
obec Bojnice, okres Prievidza, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Baroková kaplnka postavená v prvej polovici 18. storočia z bývalej brány kostolnej ohrady pochádzajúca z druhej polovice 16. storočia. Opravená bola v roku 1923. Ide o dvojpodlažná stavba štvorcového pôdorysu s rovným uzáverom, v prízemí zaklenutá pruskou klenbou so štukovou ornamentikou. Priestor na poschodí má kupolu s nástennou maľbou iluzívnej stĺpovej architektúry s priehľadom do neba a s víziou sv. Trojice. Fasáda je členená združenými pilastrami a kordónovou rímsou. ^[1]
 

V interiéri prízemia sa nachádza baroková kamenná plastika sv. Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia. V hornej kaplnke bol barokový oltár s obrazom sv. Jána Nepomuckého z roku 1732. Na fasáde je pamätná tabuľa. ^[2]
 

Súčasná kaplnka sv. Jána Nepomuckého bola pôvodne postavená ako brána na cintorín v rokoch 1570 - 1580, ako poschodová veža s podjazdom na prízemí na severnej a južnej strane s bosovanými portálmi. Nad ňou bývala zvonica., ktorá bola v tom čase nutná, nakoľko farský kostol sv. Martina bol bez veže. Okolo kostola bol cintorín a veža tvorila vstup do areálu kostola s cintorínom. Ohradový múr okolo cintorína sa napájal na východe (nad Prepoštskou jaskyňou) na mestské opevnenie z druhej polovice 17. storočia, na bránu cintorína (súčasnú Kaplnku sv. Jána Nepomuckého), pokračoval k vstupnej budove na faru s mohutným kamenným portálom až späť na východ k hradbám. Južný úsek ohradového múru doteraz oddeľuje faru od kostola. Farský kostol bez veže ako aj bránu so zvonicou zaznamenal na kresbe J. Ledentu v rokoch 1641 - 1642, v pohľade na Bojnice z predhoria. Po stavbe veže kostola, zvonica na poschodí brány na cintorín, zdá sa, stratila svoje opodstatnenie, čo mohlo viesť v období baroka k jej prestavbe. V čase výstavby vstupnej budovy na faru a prestavby farskej budovy v rokoch 1727 - 1746, bola prestavaná aj renesančná brána na cintorín na súčasnú Kaplnku sv. Jána Nepomuckého v barokovom slohu. Podľa chronogramu na kamennej platni s latinským nápisom na južnej fasáde kaplnky, to mohlo byť v roku 1742. ^[3]
 

„SISTE VIATOR CHRISTI ANE. INTVERE VOTA VOVENTIS. ET RECORDARE MAITHE. NII PASTORIS HVIATIS.“ Údaj Maithe pravdepodobne Maythény, môže mať súvis s prestavbou fary a výstavbou vstupnej budovy fary v období 1727 - 1746, ktorú dal postaviť gróf Ladislav Anton Maythény. ^[4]
 

Baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého vznikla po odstránení časti ohradového múru cintorína, zamurovaním južného portálu (vstupu) brány cintorína. Poschodie bolo zaklenuté kupolou so štukovou výzdobou. Fasáda bola vyzdobená združenými pilastrami s kompozitnými hlavicami na poschodí a na lucerne. V súčasnosti je na prízemí kaplnky na nízkom kamennom podstavci umiestnená robusná kamenná socha sv. Jána Nepomuckého, podľa niektorých pripisovaná Dionýzovi Stanettimu. ^[5]
 

V 20. rokoch 20. storočia bola kaplnka v havarijnom stave. Na základe tohoto stavu a vzhľadom k hodnotám stavby a jej výraznému situovaniu v juhovýchodnom nároží námestia, bola kaplnka za prepošta Karola Antona Medveckého, v roku 1926 obnovená. Opadané a poškodené štukové časti (hlavice pilastrov, rímsa a časti pilastrov) mali byť, podľa zachovanej spisovej agendy v tom čase, rekonštruované podľa pôvodných vzorov. Až do roku 2005 bola kaplnka viackrát novo vymaľovaná a omietky len vyspravované. Murivo bolo zavlhnuté, do kaplnky zatekalo, škridla sa odlupovala a rástli na nej náletové dreviny a mach, omietka bola na mnohých miestach vydutá a opadávala.... ^[6]
 

V roku 2005, pred poslednou obnovou, reštaurátori Mgr. Ivan Havasi a Mgr. Marek Holomaň vykonali na objekte reštaurátorský výskum historických omietok a nástennej maľby. Výsledky výskumu, priniesli nové poznatky o farebnej výzdobe pôvodnej brány na cintorín z konca 16. storočia podľa zachovaných fragmentov červeno čierno bielej farebnej vrstvy. Komplexnejšie potvrdenou výzdobou a členením bola čierno biela výzdoba barokovej úpravy fasád v prvej polovici 18. storočia. Plochy stien na prízemí boli členené horizontálnymi čiernymi pásmi oddelenými 3,5 cm širokými rytými linkami bielej farebnosti. Bola potvrdená čierna farebnosť plochy fasád s bielou farebnosťou dochovaných pôvodných plastických architektonických prvkov s rytými linkami okolo nich v šírke 2-3 cm bielej farebnosti. Zároveň výskum potvrdil predstavanie pôvodných renesančných fasád tehlou pre barokovú úpravu fasád poschodia, čím došlo k utopeniu plastických kamenných šišiek bosovaného portálu na čelnej severnej fasáde. ^[7]
 

Zaujímavosťou je, že čierno biela farebnosť fasád kaplnky z prvej polovice 18. storočia, súvisí so susednou budovou meštianskeho domu - súčasnej Mestskej knižnice v Bojniciach. Výzdoba fasád knižnice - tejto pôvodne renesančnej dvojpodlažnej stavby z konca 16. storočia, bola po roku 1743 barokovo upravená a tiež riešená v čierno bielej farebnosti. Fasády knižnice boli biele ale farebné, zrkadlá okolo okien a ozdoby fasád boli realizované ako čierne (v približne tej podobe ako vyzerala ešte donedávna). Tieto dve susediace stavby od 40. rokov 18. storočia vytvárali svojou výzdobou a situovaním na juhovýchodnej strane hlavného námestia výrazný nástup do areálu farského kostola a fary a ohraničovali cestu k bočnej bráne mestského opevnenia, vedúcej na súčasnú Cintorínsku ulicu. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 1955 – 1959. Potom v roku 1991 a v rokoch 2005 - 2006. ^[9]

Súčasný stav a využitie
Stav kaplnky je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v juhovýchodnom nároží Hurbanovho námestia (medzi knižnicou a hudobnou školou). ^[10]