Ostatné pamiatky   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Čachtice - Rímskokatolícka fara
Lokalita
obec Čachtice, okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj
História a stavebný vývoj
Rímskokatolícka fara, v ktorej sa 10. augusta 1847 zišli slovenskí národní dejatelia, členovia spolku Tatrín [1] a dohodli sa na spisovnej slovenčine. [2]
 

Pôvodne to bola prízemná budova. Za účinkovania Jozefa Urbanovského II. pred rokom 1847 ju zvýšili o jedno poschodie. V tých rokoch dal vo dvore postaviť kaplnku a hospodárske budovy. Na podnet Miestnej organizácie Matice slovenskej v Novom Meste nad Váhom v spolupráci s okresnými orgánmi a s obcou Čachtice odhalili 6. augusta 1933 na budove pamätnú tabuľu pripomínajúcu významnú udalosť. Jej autorom je M. Kraus z Nového Mesta nad Váhom. Z príležitosti 150. osláv Tatrína bola pod farou na námestí umiestnená nová pamätná tabuľa. [3]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
Súčasný stav a využitie
Stav pamiatky je veľmi dobrý.
Prístup
Nachádza sa v strede obce. Stojí v blízkosti kostola sv. Ladislava na starobylých základoch.
Fotogaléria
Čachtice - Rímskokatolícka fara (pamätná tabuľa) foto © Hana Farkašová 10/2014Čachtice - Rímskokatolícka fara foto © Hana Farkašová 10/2014Čachtice - Rímskokatolícka fara foto © Hana Farkašová 10/2014Čachtice - Rímskokatolícka fara foto © Hana Farkašová 10/2014Čachtice - Rímskokatolícka fara (pamätná tabuľa) foto © Hana Farkašová 10/2014Čachtice - Rímskokatolícka fara foto © Hana Farkašová 10/2014Čachtice - Rímskokatolícka fara (pamätná tabuľa) foto © Hana Farkašová 10/2014Čachtice - Rímskokatolícka fara foto © Hana Farkašová 10/2014Čachtice - Rímskokatolícka fara foto © Hana Farkašová 10/2014Čachtice - Rímskokatolícka fara foto © Hana Farkašová 10/2014
Poznámky
[1] Tatrín – najvýznamnejší celonárodný kultúrny spolok Slovákov v prvej polovici 19. storočia. Predstavoval hlavnú organizačnú oporu slovenského národného hnutia. Založili ho 26. – 28. augusta 1844 v Liptovskom Mikuláši, kde aj sídlil. Predsedom bol Michal Miloslav Hodža, členmi výboru boli štúrovci (napríklad Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Ctibor Zoch, Samo Chalúpka), mladobernolákovci (Matej Tučko, Štefan Závodník, Jozef Ščasný) i stúpenci iných prúdov (Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, Karol Kuzmány). Popri evanjelických a katolíckych duchovných patrili medzi členov spolku študenti, učitelia, lekári, úradníci, remeselníci a obchodníci. Podporoval veľkorysé plány štúrovcov, ciele nedeľných škôl, spolkov miernosti, gazdovských a mládežníckych spolkov, vydávanie učebníc, osvetovej a vlastivednej literatúry, kládol základy národnej muzeálnej zbierky, finančne podporoval talentovaných študentov. Na jeho pôde sa v početnom a reprezentatívnom zastúpení prvý raz stretli štúrovci a bernolákovci. Prelomom bolo najmä valné zhromaždenie v Čachticiach 10. augusta 1847, na ktorom sa zúčastnilo 70 osobností. Dohodli sa, že po úpravách štúrovčinu prijmú aj bernolákovci a stane sa celonárodným spisovným jazykom. So zavŕšením jazykového spojenia sa definitívne dotvorili základy národnej jednoty Slovákov na zásade svojbytnosti. Z veľkých plánov realizoval Tatrín iba malú časť, lebo uhorské úrady jeho stanovy neschválili a po vypuknutí revolúcie 1848 – 1849 zanikol. Jeho činnosť rozvinula Matica slovenská. ŠKVARNA, Dušan et al.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava: SPN, 2006. s. 333 - 334.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 257.
[3] www.cachtice.sk (2.1.2015)
Bibliografia
www.cachtice.sk
GPS
48.715104, 17.786896
48.715104,17.786896



www.pamiatkynaslovensku.sk