Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Dobrá Voda
Lokalita
obec Dobrá Voda, okres Trnava, Trnavský kraj
História a stavebný vývoj
Historický názov Ioku (maďarsky Jókö) – Dobrý Kameň – aspoň prívlastkom zodpovedá slovenskému názvu a v tejto podobe sa prvýkrát spomína v roku 1316. [1] Vtedy tu pôsobil Štefan, kastelán temešského župana Mikuláša. [2] Hrad pravdepodobne založil Aba, zvaný Pekný alebo tiež Veľký, z hlohoveckej vetvy rodu Abovcov, syn magistra Abu, ktorý dal postaviť neďaleký hrad Branč. Aba Pekný bol spojencom Matúša Čáka a padol v bitke pri Rozhanovciach v roku 1312. Po jeho smrti asi väčšiu časť abovských majetkov získal Matúš Čák Trenčiansky. Prvý spor s kastelánmi hradu Štefanom Lovöm a Mókom v januári 1316 sa ešte urovnal diplomatickou cestou. Na jeseň toho istého roku sa Čák osobne postavil na čelo vojska, ktoré sa pokúsilo obsadiť Dobrú Vodu násilím. Narazilo však na silný odpor a útočníci museli vyjednávať. Dôkazom o tom je séria listín datovaných pod hradom 26. septembra 1316. V nich Čák sľubuje posádke za odovzadnie hradu slobodu a bezpečnosť. Nie je známe ako obliehanie skončilo. Hrad nejakým spôsobom Matúš Čák získal. Po jeho smrti v roku 1321 sa hrad na takmer 80 rokov dostal do majetku kráľa. [3] V roku 1363 sa na hrade uvádza kráľovský kastelán. [4] V roku 1394 hrad Dobrá Voda od kráľa Žigmunda Luxemburského dostal Stibor zo Stiboríc. [5] Kastelán hradu sa počas vzbury proti kráľovi postavil na stranu povstalcov a Stibor musel v roku 1403 dobývať vlastnú pevnosť. Po Stiborovej smrti v roku 1414 panstvo prevzal jeho syn rovnakého mena a od roku 1436 vlastnil sídlo rod Országhovcov. [6] Po smrti Ladislava Országha získal hrad na krátku dobu prostredníctvom sobáša s jeho vdovou Annou Pekriovou Štefan Lossonczy. V roku 1560 potvrdil panovník ako majiteľa panstva Krištofa Országha. Rod Országhovcov na Dobrej Vode trvalo nesídlil a správu panstva riadili úradníci, po ktorých sa zachovala hospodárska korešpondencia s mestom Trnava písaná po slovensky. [7] Majitelia sa však o objekt starali a zaslúžili sa o jeho rozšírenie a opevnenie. [8]
 

V roku 1567 zomrel posledný mužský potomok rodu Országhovcov, Krištof a hrad pripadol kráľovskej korune. V roku 1583 prechádza dobrovodské panstvo do rúk chorvátskeho bána, Krištofa Ungnáda zo Sonnecku. Prostredníctvom jeho dcéry Anny Márie, ktorá sa vydala za významného protitureckého bojovníka Tomáša Erdödyho, získali Erdödyovci významný podiel v dobrovodskom panstve. Ďalšie časti vlastnili Lippajovci a neskôr aj Czoborovci. Pre Erdödyovcov hrad nemal veľkú cenu. Vykonávali na ňom iba najnevyhnutnejšiu údržbu. Hrad slúžil najmä ako centrum správy panstva. [9] Neskôr objekt patril Pálffyovcom. [10]
 

Hrad so zastaraným opevnením utrpel značné škody v roku 1703 za povstania Františka II. Rákócziho. Útoku povstalcov však odolal. V tom čase objekt slúžil len rôznym druhoradým funkciám a bol preto málo udržiavaný. Správy z roku 1731 hovoria o zlom stave horného hradu, kde bola časť striech krytá slamou. V roku 1760 ho obývali len štyria hajdúsi a vrátnik. O dva roky neskôr do hradu udrel blesk a spôsobil rozsiahly požiar. Po ňom sa uskutočnili základné opravy, pri ktorých bolo viacero budov obnovených a nanovo zastrešených. [11] Ešte v roku 1770 opravovali hradnú kaplnku. Napriek čiastočnej rekonštrukcii nepotrebný hrad, ktorý sa stal prežitkom minulosti, rapídne upadal. [12] Časté majetkové spory a neudržiavanie hradu zapríčinili jeho postupný zánik. Koncom 18. storočia slúžil iba ako väzenie pre poddanných. [13] Síce ešte v roku 1797, podľa obrazu Jozefa Lipperta, [14] bol vrátane striech takmer neporušený, ale o sto rokov neskôr ho profesor Jozef Könyöky zobrazuje v kresbe ako úplnú zrúcaninu s jedinou zachovanou stenou paláca. [15] V budovách predhradia fungovalo väzenie ešte v roku 1824. Ostatné časti sa definitívne menili na zrúcaniny. Proces urýchlil poddaní, ktorí na základe povolenia panstva rozobrali časť múrov na stavebný materiál. V priebehu necelých 90 rokov, ktoré ubehli medzi vznikom Lippertovho obrazu a kresbami bratislavského profesora kreslenia Jozefa Könyökyho došlo na hrade k rozsiahlym deštrukciám múrov, pri ktorých zanikli hospodárske budovy a časť opevnenia v oboch predhradiach, zrútila sa polovica hmoty oboch veží horného hradu a takmer celý hradný palác. Nie je vylúčené, že proces rozpadu mohli významne urýchliť otrasy pôdy, nakoľko Dobrá Voda leží na tektonickom zlome a vo svojej histórii prežila niekoľko zemetrasení. [16]
 

Stupeň zachovania zrúcaniny je napriek všetkému taký veľký, že dovoľuje spoľahlivú základnú analýzu stavebného vývoja hradu. Najviac narušené je jadro hradu, ktoré na prvý pohľad tvorí dvojvežová dispozícia s palácom zovretým medzi hranolové veže. Situácia však nie je taká jednoduchá. Veže sú oproti sebe nepatrne pootočené a ani palác s nimi netvorí jednotný blok. Z veží sa zachovali len pôdorysné polovice a podľa názoru architekta Martina Bónu sa ako staršia javí východná veža (7,7 x 7, 7 m), respektíve jej spodok, kde neboli nárožia armované kvádrami. Tie má až druhá veža (9,2 x 9,8 m), palác i oporné piliere, ktoré zrejme vyrástli krátko po jej vzniku, ale i horná časť prvej veže. Pravdepodobne sa až dodatočne sformoval dvojvežový útvar s medziľahlým palácom, ktorý by inak zhruba o štyridsať rokov predstihol výskyt hradnej dispozície tohto typu. Rozvrhom sa hrad, naopak, vracia skôr späť a pripomína neskorománske zrastlice, ktorých veže boli obytné. Obe veže na hrade Dobrá Voda boli, aspoň neskôr, obytné, lebo hrúbka múrov v prízemí (1,9 a 2,5 m) umožňovala vytvoriť dostatočný vnútorný priestor. [17]
 

Zdá sa, že do polovice 14. storočia vrchol hradného kopca ohradzoval masívny múr a zahrnul i dlhý skalnatý výbežok na východe. Jeho polygonálne ukončenie poukazuje na možnú existenciu kaplnky, no bola odtiaľ možná i kontrola cesty vedúcej v tesnom údolí pod hradom. Nad ňou, v severnej hradbe s dochovanou ochodzou, je zakomponovaná drobná, dovnútra uzavretá hranolová bašta. Vo výstupku hradby vedľa východnej veže je zasypaná hradná studňa. Brána tohto dlhého predhradia, ktoré sa ťahalo pozdĺž južného boku jadra, sa nachádzala v priečnom múre pod ochranou západnej veže. [18]
 

Do brány sa vchádzalo po stúpajúcom drevenom moste z takmer rovnej obdĺžnikovej plochy na zníženom západnom konci hradnej výšiny. Najneskôr na konci 15. storočia ju obohnali kamennými hradbami a do juhozápadného kúta našikmo zabudovali hranolovú vežu so vstupnou bránou. Na múr pôvodného predhradia nadväzovala nová časť hradu podkovovitou delovou baštou, z ktorej bolo možné ostreľovať cestu vedúcu k bráne. Ani pred ňou nebola priekopa, ale proti nežiadúcemu vniknutiu mala padacie mreže, a navyše o niečo neskôr bolo na svahu postavené ešte predbránie, z ktorého subtílnych múrov zostali len fragmenty. [19]
 

Hoci tento útvar mal pri vstupe malú baštu, opevnenie sa vyznačovalo ešte stredovekým charakterom a pretiahnutá dispozícia neposkytovala dostatok miesta na hospodársku prevádzku. Z týchto dôvodov ďalšie nové a priestranné predhradie v druhej polovici 16. storočia zostúpilo až pod úpätie južného svahu a bolo posilnené troma oblými baštami. Dve nárožné výrazne vystupovali z líca hradieb, tretia stála vedľa novej prvej brány. Na juhu ešte pred hradbou vykopali priekopu a z hliny navŕšili val. Nejaké stavby vtedy vstavali do priestoru za bránu gotického predhradia a cesta do jadra prechádzala dlhým prejazdom a úzkym koridorom. Azda poslednými stavbami boli hospodárske budovy v renesančnom predhradí i vyčlenenie nástupného priestoru na vstup do palácového jadra. Pred východnou vežou tak vznikol menší dvor prístupný po schodisku, ktorý zahrnul i studňu. [20] Hrad mal dobré hospodárske zázemie, listinné správy spomínajú v dolnom nádvorí aj vlastný mlyn. [21]
 

Proces rozpadu sa nezastavil ani v priebehu 20.storočia. Obeťou zubu času sa stala predovšetkým čelná stena brány do západného predhradia a veľká časť jedinej zachovanej steny paláca v hornom hrade. Po postupné miznutie charakteristickej siluety zrúcaniny vynímajúcej sa na holom skalnom hrebeni sa po polovici 20. storočia výrazne podpísala výsadba nepôvodného borovicového lesa v okolí hradu a postupné nekontrolované zarastanie hradného kopca. Na začiatku 21. storočia sa zrúcanina strácala v záplave zelene, ponad ktorú vyčnievali len niektoré múry horného hradu a vrcholce oboch veží. Celý areál hradu bol husto prerastneý kríkmi výrazne sťažujúcimi orientáciu a narúšajúcimi múry pamiatky. [22]

Pamiatková ochrana
Čiastočne konzervovaná ruina.
 

V roku 2005 bol hrad začlenený do projektu Odklínanie hradov, ktorý realizoval Slovenský skauting. O historický objekt sa staral 1. zbor z Bratislavy a v priebehu rokov 2005 – 2008 uskutočnil citlivé odstránenie náletových krovín a úpravu chodníkov v priestore zrúcaniny. Na prístupe do západného predhradia a horného hradu vznikli terénne schody a bezprostredne vedľa vstupu do hradu bola osadená informačná tabuľa. Od roku 2007 na hrade vyvíja aktivity aj občianske zdrženie RENOVA, ktoré v roku 2008 spracovalo základnú prípravnú dokumentáciu konzervácie ohrozených častí hradu. V priebehu roku 2008 sa uskutočnili prvé stavebno-konzervačné práce na dvoch kavernách na južnej hradbe západného predhradia. [23] Napriek pokusom o záchranu hradu ostáva jeho súčasný stav vážny. Postupujúci proces rozpadu ohrozuje aj najcennejšie, dominantné časti zrúcaniny, ktorými sú torzá oboch hradných veží, jediný stojaci múr paláca a vonkajšie steny paláca predhradia s gotickými oknami. [24]
 

Dobrá Voda – hrad, bránová veža západného predhradia (č. ÚZPF 800/12) – architektonicko-historický výskum - rok 2015, spracovateľ: Mgr. Michal Šimkovic. [25]

Súčasný stav a využitie
Zrúcanina hradu leží na parcele, ktorá je vo vlastníctve Štátnych lesov Slovenskej republiky, š.p. Od roku 2008 má pozemok v dlhodobom prenájme obec Dobrá Voda. O hrad sa v súčasnosti stará Občianske združenie RENOVA. [26]
Prístup
Stojí na pretiahnutej vyvýšenine (320 m n.m.) na severozápadnom okraji malokarpatskej kotliny, kde sa nachádza obec Dobrá Voda. [27] Obec spolu s hradom ležia v horskej kotline Malých Karpát, približne 26 km severne od Trnavy. V centre obce pred kostolom je križovatka turistických ciest, ktorá je východiskom značeného chodníka na hrad. Červená turistická značka vedie miernym stúpaním cez miestny cintorín a les až k rázcestiu pri hrade, kde začína odbočka k zrúcanine. Iná, neznačkovaná cesta, prechádza od kostola cez obec a ďalej údolím po asfaltovej ceste okolo hradného kopca k rázcestiu, kde sa odpája chodník stúpajúci po miernom západnom svahu hradného vrchu. Ďalší prístup je možný z rekreačného zariadenia Pod Mariášom značkovanou odbočkou, ktorá sa napája na červenú značku vedúcu z obce. Všetky trasy sú nenáročné. Výstup na hrad trvá približne 30 minút. [28]
Fotogaléria
Hrad Dobrá Voda Jozef Lippert, kresba, 1797Hrad Dobrá Voda zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1900)Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Vladimír Šušoliak 4/2007Hrad Dobrá Voda foto © Jana Lacková 8/2011Hrad Dobrá Voda foto © Jana Lacková 8/2011Hrad Dobrá Voda foto © Jana Lacková 8/2011Hrad Dobrá Voda foto © Jana Lacková 8/2011Hrad Dobrá Voda foto © Jana Lacková 8/2011Hrad Dobrá Voda foto © Jana Lacková 8/2011
Poznámky
[1] V súčasnosti používané meno hradu, nie je jeho jediným a ani pôvodným. Historické pramene hrad označujú dvoma menami vystihujúcimi prírodné danosti, ktorými dobrovodská kotlina vyniká – prameň vody a kvalitný kameň. Prameň potoka Blava, ktorý po stáročia mohutným prúdom vyvieral zo skaly za kostolom bol ako zdroj dobrej vody známy už dávno pred vznikom hradu a obce. V roku 1262 poslúžil ako orientačný bod pri popise hranice majetkov. O niekoľko desiatok rokov neskôr si ostrý skalný hrebeň neďaleko známeho prameňa vybrali Abovci ako miesto budúceho opevneného sídla a po jeho výstavbe sa v útlej kotline okolo vyvieračky začala rozvíjať podhradská obec. Novopostavný hrad nedostal názov odvodený od prameňa. Aba Pekný, podobne ako zakladatelia iných hradov (Ostrý Kameň, Biely Kameň, Modrý Kameň), uprednostnil v tej dobe obľúbené meno odvodené od slova kameň. Názov mal vystihovať nedobytnosť nového sídla, ktorú čoskoro preveril útok vojsk Matúša Čáka v roku 1316. Preto v listinách z tohto roku, ktorými hrad vstupuje do dejín, sa uvádza pod menom „IOKU“, čo je prepis maďarského názvu Jókö, čiže Dobrý Kameň. Pod týmto názvom vystupuje hrad v 14. storočí. Zámer zakladateľa sa naplnil iba čiastočne. Pôvodné meno je dnes takmer neznáme, lebo sa zachovalo len v maďarčine. V slovenskom jazyku a latinčine sa presadilo pomenovanie Dobrá Voda, odvodené od podhradskej obce so známym prameňom. Mladší a dnes všeobecne používaný názov hradu sa asi objavil už v priebehu 14. storočia, lebo sa uvádza v inventári hradného panstva z roku 1401 a neskôr v listine písanej bohemizovanou slovenčinou z roku 1422. Pre dobrovodský hrad sa ustálilo používanie dvoch v podstate rovnocenných historických názvov, pod ktorými pevnosť vystupuje v dobových písomných prameňoch. ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Dobrá Voda. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. Bratislava: Slovenský skauting, 2009. s. 13.
[2] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 110.
[3] ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Dobrá Voda. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. Bratislava: Slovenský skauting, 2009. s. 5 - 6.
[4] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 110.
[5] Dobrovodské panstvo Stiborovcov tvorili dediny Bohunice, Dechtice, Kátlovce, Lopašov, Nemecké Orešany, Pečeňady, Radošovce, Streda, Velčice a dnes už zaniknutý Chropov. ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Dobrá Voda. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. s. 6.
[6] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 110.
[7] ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Dobrá Voda. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. s. 6.
[8] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 110.
[9] Zachované inventáre uvádzajú zanedbaný stav hradných budov a slabú výzbroj. V roku 1645 tvorilo výzbroj 29 starých železných gúľ pre kanóny, 150 bradatých rozmetacích gúľ, 19 väčších a menších kanónových gúľ, 34 kopijí, 20 funtov cínu, 3 nádoby teda asi 100 funtov pušného prachu, 14 húfnic, 10 muškiet, 1 kanón, 1 rozmetací kanón, 5 halapartní, 4 putá pre väzňov, 2 pešiacke zástavy a 4 zámky. O niečo lepšie dopadla úradná kontrola z roku 1656, podľa ktorej bol hrad dobre vyzbrojený, no značne spustnutý. Lepšiu výzbroj, aspoň podľa počtu strelných zbraní, spomína inventár z roku 1684, podľa ktorého mala posádka k dispozícii 1 veľký kanón, 1 mažiar, 9 húfnic, 8 rozmetacích húfnic, 28 gúľ do kanóna, 5 reťazových guľ do kanóna, 4 nádoby pušného prachu, 2 formy na kanónové gule a 4 železné okovy pre väzňov. ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Dobrá Voda. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. s. 7.
[10] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 72.
[11] ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Dobrá Voda. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. s. 7.
[12] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 111.
[13] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a .... s. 72.
[14] Obraz Jozefa Lipperta zobrazujúci dobrovodský hrad tesne pred opustením je jedinečným svedectvom o jeho podobe pred zánikom. Pastelová kresba s rozmermi 68 x 47 cm, ktorej vznik sa datuje do roku 1797, pochádza pravdepodobne zo zariadenie kaštieľa v Budmericiach. V súčasnosti sa nachádza v zbierkach múzea na hrade Červený Kameň. Kresba je výnimočná vo svojom detailnom prepracovaní, vďaka ktorému takmer s fotografickou presnosťou zobrazuje podobu hradu na konci 18. storočia vrátane drobných detailov (strieľne, okná, komíny a dokonca aj zamurované delové gule v múroch či rôzne druhy strešnej krytiny). Na kresbe je čitateľné množstvo detailov, ktoré nenávratne zanikli (strelecké vežičky na hradbách západného predhradia, či kaplnka v južnom predhradí). Okrem podrobného zobrazenia budov obraz koriguje doterajšie názory, že pre hrad bol osudný požiar v roku 1762, po ktorom mala nasledovať postupná premena na zrúcaninu. Kresba vypovedá, že ešte koncom 18. storočia bola prevažná časť hradných budov v dobrom stave, zakrytá novými manzardovými strechami, ktoré zrejme vznikli v rámci obnovy po požiari. Zároveň však nie je možné prehliadnuť prvé príznaky úpadku sídla. Na kresbe vidno preborenú strechu na nárožnej bašte južného predhradia a zdevastované múry opevnenia a paláca vo východnom predhradí. ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Dobrá Voda. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. s. 16 – 17.
[15] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 111.
[16] ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Dobrá Voda. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. s. 7 - 8.
[17] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 111.
[18] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 111 – 112.
[19] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 112.
[20] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 112 – 113.
[21] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1966. s. 103.
[22] ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Dobrá Voda. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. s. 8.
[23] Kolektív autorov: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava: Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. s. 51.
[24] ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Dobrá Voda. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. s. 8.
[25] www.pamiatky.sk (22.9.2016)
[26] Kolektív autorov: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. s. 51.
[27] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 110.
[28] ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Dobrá Voda. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. s. 4.
Bibliografia
ŠIMKOVIC, Michal: Malokarpatská popoluška. Nad ruinami hradu Dobrá Voda. In: Historická revue, 1991, č. 3, s. 30.
ŠIMKOVIC, Michal: Hrad Dobrá Voda. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. Bratislava: Slovenský skauting, 2009. 34 s. ISBN 978-80-89136-68-1
www.obecdobravoda.eu
GPS
48.609508, 17.528450
48°036'34.2"N 17°031'42.4"E



www.pamiatkynaslovensku.sk