Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Zborov
Iný názov
Makouicha (1325)
Lokalita
obec Zborov, okres Bardejov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Hrad je známy aj pod menom Makovica (Makauicha). Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1347. Podľa nej zakázal kráľ Ľudovít I. Štefanovi a Jurajovi Bebekovcom (Bubekovcom), županom Hevešskej stolice a kastelánom hradu, obsadiť majetok Smilno. Hrad Zborov bol postavený na výhodnom strategickom mieste, na pôvodnej zemi Smilno. Mal strážiť pohraničnú oblasť a obchodnú cestu vedúcu z Bardejova smerom do Poľska. Na údržbu hradu a vydržiavanie posádky bola vyňatá časť pôdy starého Šarišského komitátneho hradu, a to územie mezi Gaboltovom a pohorím Makovica. Kasteláni Štefan a Juraja Bebekovci postupne obsadzovali zem Smilno a začali ju osídľovať. Územie však bolo už v druhej polovici 13. storočia v rukách šľachty. Protest Gregora a Michala Demeterových synov z rodu Tekule [1], o nároku na túto zem sa v kráľovskej kúrii stretol s nepochopením. Zem Smilno a celé územie medzi Malcovom a Stročínom, postupne pohltilo vznikajúce makovické hradné panstvo. Pri predaji Smilna v roku 1269 sa existencia hradu ešte nespomína. Stavba sa nespomína ani v listine z roku 1317. Ak by hrad v tom čase existoval, tak by sa určite v obidvoch listinách spomínal. V roku 1347 hrad už stál a dobre prosperoval. Vznikol teda tesne po roku 1317. Kráľovským hradom bol až do roku 1364, keď ho kráľ Ľudovít I. daroval Petrovi Czudarovi ako dedičný majetok. Czudarovci nielenže zahustili osídlenie hradného panstva, ale ho aj rozšírili. [2] V 15. storočí bolo prosperujúce makovické hradné panstvo vojenskými zásahmi poľských feudálov značne narušené. V roku 1470 rodina Czudar vymrela. Kráľ Matej Korvín dal panstvo s hradom [3] šľachticom z Rozhanoviec, Rozgonyiovcom, ktorým patrilo už susedné hradné panstvo Stropkov. [4] V roku 1493 prebral hradné panstvo od Rozgonyiovcov sliezsky šľachtic Schellenberger. Po ňom sa stala v roku 1522 majiteľom známa šarišská šľachtická rodina Tárczayovcov. [5] V mocenských bojoch o uhorský trón sa Tárczayovci pridali na stranu Jána Zápoľského. Po jeho porážke skonfiškoval Ferdinand nielen Jánove majetky, ale i majetky jeho prívržencov a rozdal ich svojim priaznivcom. Hrad Zborov sa v roku 1548 dostal do rúk magnáta Gašpara Serédyho. Po jeho smrti v roku 1557 zdedil panstvo jeho syn Juraj. Po ňom nasledoval Andrej Balassa. Neskôr hrad vlastnil poľský magnát, vojvoda Ján z Ostrogu, ktorý mal za manželku dcéru Juraja Serédyho. [6] Majitelia hradu mali časté spory o hranice majetku s mestom Bardejov. Záujmy mesta zastával aj sám panovník. [7]
 

V roku 1601 predal Ján z Ostrogu celé makovické panstvo za 80 000 dukátov Rákócziovcom. Vysoká suma je dôkazom prosperity celého hradného panstva. Hrad sa stal svedkom sobáša Františka Rákócziho I. s Helenou Zrínyiovou v roku 1688 a aj jeho smrti v roku 1676. Sídlo zohrávalo dôležitú úlohu počas stavovských povstaní. Napriek svojmu výbornému obrannému systému hrad 14. októbra 1684 cisársky generál Schultz dobyl a vyhodil do povetria. Makovické panstvo sa začiatkom 18. storočia dostalo do rúk grófa Aspremonta, ktorý mal za manželku sestru Františka Rákócziho II., Juliannu. [8] Ešte v roku 1914 ruiny hradu ťažko poškodili boje medzi ruskou armádou a rakúsko-uhorským vojskom v chotári obce. [9]
 

V 14. storočí celková dispozícia hradu zodpovedala dnes vnútornému jadru hradného komplexu. [10] Objekt nemal veľkú rozlohu. [11] Pôvodný kráľovský hrad tvorilo nádvorie s trojuholníkovým pôdorysom, obohnané kamenným obranným múrom. Na západnej strane bola hranolová veža, ku ktorej viedla špirálovito sa točiaca prístupová cesta. V poslednom úseku prechádzala popri časti hradby, presnejšie pod ňou, a preto mohla byť dobre kontrolovaná a chránená. Vnútri opevneného priestoru, pozdĺž severnej časti hradby, bol dvojpriestorový palác. Okrem neho tu boli situované jednoduché obytné i hospodárske objekty. [12]
 

Je pravdepodobné, že Czudarovci a Tárczayovci vykonali na hrade viaceré stavebné úpravy, a to najmä v jeho interiéri. Zásadná prestavba starého jadra hradu, pri ktorej bol rozšírený celý objekt sa uskutočnila v rokoch 1548 – 1601, počas vlastníctva Serédyovcov. Veľká stavebná úprava objektu bola vyvovalá tureckým nebezpečenstvom, ale aj novými a vyššími nárokmi na bytovú kultúru šľachty. [13]
 

Staré hradné jadro bolo rozšírené o dva prstence obranného systému, čím vznikli dve nové nádvoria, obopínajúce pôvodný menší objekt v nižších vrstevniciach. Obidva nové pevnostné okruhy odrážajú vysoký stupeň fortifikačného staviteľstva tej doby podľa talianskych vzorov. Prvý okruh sa tiahol blízko pôvodného jadra. Obranný múr mal strieľne nad ochodzami a bol chránený vstupnou bránou a štyrmi polkruhovými delovými baštami. Tri z nich boli na prístupnejšej západnej strane. Nádvorie prehradili na troch miestach tak, aby bol prístup do horného hradu čo najviac sťažený a chránený. Vonkajší pevnostný systém bol chránený polygonálnou a polkruhovou delovou baštou, obranným múrom so strieľňami a dômyselne zabezpečovanou bránou. Stredné a dolné nádvorie boli predelené tak, aby bol prístup do nich neustále pod dohľadom a kontrolou hradnej posádky. Bezpečnosť akropoly umocňovali brány jednotlivých nádvorí. Na treťom, najrozsiahlejšom, nádvorí boli umiestnené i hospodárske objekty. Veľké stavebné úpravy interiéru starého jadra zmenili tento piestor v rámci možností na pohodlné renesančné panské sídlo [14] s obytným komfortom, ktoré sa stalo reprezentatívnym. [15]

Pamiatková ochrana
Začiatok súčasného záujmu o ochranu hradu nastal niekedy okolo roku 2000. V roku 2007 obec Zborov vyčistila hrad od náletovej vegetácie a vykonala archeologický výskum polygonálnej bašty, ako podklad pre budúcu realizáciu odvodnenia. V roku 2008 bol z iniciatívy obce vypracovaný projekt konzervácie pamtaky a obec získala grant na odvodnenie polygonálnej bašty. [16]
 

Zborov – hrad (č. ÚZPF 262/1-2) – architektonicko-historický výskum budovy 1. brány a bašty č. 11 - rok 2011. Autor: doc. Ing. PhDr. Miroslav Plaček. Odborný garant: Ing. arch. Martin Bóna. [17]
 

Zborov – hrad (č. ÚZPF 262/1) – architektonicko-historický výskum bašty a hospodárskej budovy - rok 2012. Autori: Mgr. Michal Šimkovic, Ing. Miroslav Matejka. [18]
 

Zborov – hrad, južná bašta prvého predhradia (č. ÚZPF 262/10) – architektonicko-historický výskum - rok 2014. Autori: Ing. Miroslav Matejka, Mgr. Michal Šimkovic. [19]
 

Zborov – hrad, veža bránová I. (č. ÚZPF 262/7) – čiastkový architektonicko-historický výskum - rok 2015. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar. [20]
 

Zborov – hrad (č. ÚZPF 262/1-31) – architektonicko-historický výskum - rok 2016. Autori: Ing. Miroslav Matejka, Mgr. Michal Šimkovic. [21]
 

Zborov – hrad, múr hradbový II. (č. ÚZPF 262/6) – čiastkový architektonicko-historický výskum - rok 2016. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar. [22]
 

Zborov – hrad, tretie predhradie, západná bašta (č. ÚZPF 262/26) - architektonicko-historický výskum - rok 2017. Autor: Mgr. Michal Šimkovic. [23]
 

Zborov – hrad, hradbový múr III. predhradia, múr hradbový IV. – južný úsek (č. ÚZPF 262/21)– architektonicko-historický výskum - rok 2018. Autorka: Mgr. Michaela Haviarová, PhD.. [24]
 

Zborov – hrad (č. ÚZPF 262/16) – architektonicko-historický výskum - rok 2020. Autori: Mgr. Michaela Haviarová, PhD., Mgr. art. Tomáš Haviar. [25]
 

Zborov – hrad, palác hradný I. (č. ÚZPF 262/14) – architektonicko‐historický výskum - rok 2021. Autori: Mgr. Michal Šimkovic, Ing. Miroslav Matejka. [26]

Súčasný stav a využitie
Ruina. Je tu snaha o konzervovanie a čiastočnú rekonštrukciu.
 

Činnosť kameňolomu na juhozápadnom upätí hradného vrchu v 50. a 60. rokoch 20. storočia pomohla k zhoršeniu stavu pamiatky. [27]
 

Hrad bol do roku 2006 vo vlastníctve štátu a odvtedy ho vlastní obec Zborov. [28]
 


 

NA HRADE PREBIEHA KONZERVOVANIE A REKONŠTRUKCIA RUÍN!

Prístup
Stojí na zalesnenom kopci (448 m n. m.) nad ľavým brehom riečky Kamenec asi 1,5 km juhozápadne od centra obce Zborov. [29]
Fotogaléria
Hrad Zborov zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1898)Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov - výhľad foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Zborov - pohľad z hradu foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Zborov - pohľad z hradu foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 7/1987Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov - výhľad foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov - výhľad foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012Hrad Zborov foto © Viliam Mazanec 8/2012
Poznámky
[1] Tekule – predkovia rodu sa usadili na prelome 11. a 12. storočia v Šariši. Patrili k maďarským vojenským strážnym oddielom, ktorých usadzovali arpádovskí panovníci na ochranu severných hraníc kráľovstva. Pôvodné majetky Tekuleovcov boli v šarišskom Svätom Jure. Počas 13. storočia získali majetky aj v ďalších šarišských dedinách, neskôr v Zemplíne a Above. Už v stredoveku sa rod značne rozvetvil a postupne sa z neho vyčlenili samostatné zemianske rody – z Rožkovian (Roskovány), z Terne (Ternyey), z Dubovice (Dobay), zo Zbudze (Zbugyay), z Barce (Barczay), z Hubošoviec (Gombos) a ďalšie. Ich spoločným erbovým znakom bol muž majúci namiesto pravej ruky jelení paroh. Z potomstva tekuleovského rodu najvýznamnejšie postavenie dosiahol Augustín Roskoványi (zomrel v roku 1892), nitriansky diecézny biskup, pápežský prelát a rímsky gróf. FEDERMAYER, Frederik: Šľachtické rody. In: Slovensko. Ottova obrazová encyklopédia. Bratislava: Agentúra Cesty, 2006. s. 57.
[2] V roku 1415 k nemu patrilo celé horné povodie Ondavy na juh až po rieku Chotčianku. SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. s. 233.
[3] S výnimkou niekoľkých dedín, ktoré z neho vyňal a daroval mestu Bardejov. SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 233.
[4] Noví majitelia, aby obmedzili ďalšie sťahovanie obyvateľstva z panstva, uskutočnili zmeny vo feudálnej rente. SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 233.
[5] Tárczayovci – starobylí uhorský šľachtický rod spišsko-nemeckého pôvodu. Jeho zakladateľom bol magister Rikolf, ktorý v 13. storočí získal šarišské panstvo Torysa (Tarcza). K nemu v roku 1296 pripojil hrad Kamenicu (Tarkö). Rikolfovi početní potomkovia začali používať mená Rikolfy, Tarköi a Tárczay a rozdelili sa na samostatné rodové vetvy. Členovia rodu sa uplatňovali najmä ako kráľovskí dvorania, vojaci a stoliční hodnostári. Pôsobili hlavne na Spiši, Šariši, Liptove, ale aj v Sedmohradsku. Rikolfyovci vymreli krátko po roku 1515 spišským kanonikom Mikulášom. Tárczayovci prežili do pomoháčskeho obdobia. Ich najvýznamnejší člen Mikuláš Tárczay padol ako šarišský župan v bitke pri Moháči. Jeho synom Jurajom, ktorý zahynul v bitke pri Seľvuši (Nagy Szőllős) v roku 1557, rod vymrel. Šarišské majetky rodu získali kráľovskou donáciou Dessewffyovci. FEDERMAYER, Frederik: Šľachtické rody. In: Slovensko. Ottova obrazová encyklopédia. Bratislava: Agentúra Cesty, 2006. s. 57.
[6] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. s. 231 a 233.
[7] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1966. s. 269.
[8] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. s. 233.
[9] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 220.
[10] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 231 a 233.
[11] FIALA, Andrej - FIALOVÁ, Hilda: Hrady na Slovensku. s. 269.
[12 - 13] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 233.
[14] Súpis pamiatok uvádza, že sa na hrade zachovalo niekoľko ozdobnejších detailov renesančných okien a sgrafitovej výzdoby, ďalej fragmenty rozličných nápisov rytých do omietky vzťahujúcich sa na stavebné práce murára A. Kuntza z Bardejova z roku 1679. GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 460.
[15] SLIVKA, Michal – VALLÁŠEK, Adrián: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. s. 233.
[16] Kolektív autorov: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava: Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. s. 167.
[17 - 18] www.pamiatky.sk (1.11.2014)
[19] www.pamiatky.sk (11.5.2023)
[20] www.pamiatky.sk (23.9.2016)
[21 - 24] www.pamiatky.sk (30.4.2023)
[25] www.pamiatky.sk (13.8.2021)
[26] www.pamiatky.sk (13.5.2023)
[27] Kolektív autorov: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. s. 166.
[28] Kolektív autorov: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. s. 167.
[29] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 257.
Bibliografia
www.zborov.sk
GPS
49.353424, 21.298546
49°0 21' 12.33", 21°0 17' 54.77"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk