Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Kolárovice - Kostol sv. Mikuláša
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Kolárovice, okres Bytča, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Neskoroklasicistický kostol postavený v rokoch 1870 – 1873. Jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a čiastočne predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté plytkou českou plackou. V lodi sú tri polia pruskej klenby. Fasády sú vertikálne členené lizénami a polkruhovo zakončenými oknami. [1] Veža je zastrešená ihlancom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty.
 

Hlavný oltár pochádza z čias stavby kostola. Uprostred má obraz sv. Mikuláša od Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1872. Po stranách sú neskorobarokové plastiky sv. Floriána, sv. Šebastiána a dvoch anjelov z konca 18. storočia. Bočný oltár sv. Ondreja apoštola je z druhej polovice 19. storočia. Uprostred má obraz svätca od Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1872, po stranách sú neskorobarokové sochy sv. Jozefa a Márie Magdalény z konca 18. storočia. Bočný oltár Immaculaty je z čias stavby kostola. Uprostred má obraz Immaculaty od Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1872, na bokoch sú neskorobarokové plastiky sv. Anny a sv. Joachima. Kazateľnica je z konca 19. storočia v historizujúcom slohu. Krstiteľnica z druhej polovice 19. storočia je kamenná. [2]
 

Kostol má jeden hlavný vchod od východu a druhý vchod od severu. Pri vchode kostola za predsieňou na južnej strane je jaskyňa Panny Márie Lurdskej, na boku zo severnej strany kostola je malý oltár Božského Srdca s Božím hrobom. V kostolnej lodi sú dva rady lavíc. Na bočných zápustných pilieroch kostola sú na podstavcoch sochy sv. Alojza, sv. Jozefa, sv. Terézie z Lisieux a sv. Jána Nepomuckého. Na klenbe kostola je krásna maľba Františka Soráda s výjavmi Nového zákona. Z južnej strany sú na klenbe podobenstvá - Milosrdný samaritán, Márnotratný syn a maľba - Búrka na mori. Zo severnej strany sú maľby posledného účinkovania Ježiša na zemi - Posledná večera, Ukrižovanie, Zmŕtvychvstanie. Okrem toho sú na zápustných pilieroch namaľovaní štyria evanjelisti. Nad svätyňou je krásny obraz - Ježiš učí všetkých ľudí, na severnej i južnej strane svätyne sú výjavy zo života Panny Márie. Chórus s organom je hneď pri vchode do chrámovej lode podopretý dvoma piliermi. Z neho je vchod do veže, ktorá je vysoká 35 metrov a na nej je kríž, ktorý má tri metre. Na hlavnom oltári sú relikvie sv. Klementa. [3]
 

V protokole, ktorý začal písať farár - Štefan Treskoň v roku 1880 sa píše, že starý kostol bol už v takom dezolátnom stave, že nebol súci a bezpečný k bohoslužbám. Bolo vrcholne potrebné prikročiť ku stavbe nového kostola. Starý kostol zbúrali a kamenný materiál bol použitý na stavbu nového kostola. Miesto, kde stál starý kostol s cintorínom, dal neskôr farár Treskoň zrovnať a urobil tam ovocnú záhradu. [4]
 

V spomínanom protokole o stavbe nového kostola sa píše, že nový kostol bol postavený za účinkovania nitrianskeho biskupa Augustína Roškovániho (Roszkoványiho), vicearcidiakona Jozefa Gašpara Maločayho a za veľkej snahy a starostlivosti horlivého farára Ondreja Tvrdého, pôvodom zo Žiliny, tiež za obvodného notára a zároveň organistu i učiteľa Jána Čajdu a richtára Jána Bullu. Pozemky pod stavbu kostola boli zakúpené od kolárovických občanov za 120 zlatých, ktoré uhradila Náboženská matica. [5]
 

Základný kameň bol položený dňa 8. apríla 1870. Farár a iniciátor celej stavby - Ondrej Tvrdý - nové dielo nedokončil. Náhle ochorel a r. 1872 zomrel vo veku 59 rokov. Stavebné práce na kostole sa smrťou farára nezastavili vďaka novému 38 ročnému aktívnemu farárovi, ktorým bol Štefan Treskoň. Jeho zásluhou sa hrubá stavba dokončila v roku 1873. Na deň patróna sv. Mikuláša, 6. decembra 1873, bol kostol požehnaný a slávila sa v ňom prvá svätá omša. Vonkajšia omietka a úprava kostolného nádvoria bola ukončená až v nasledujúcom roku 1874. Je pozoruhodné, že Kolárovičania aj v novom kostole zostali verní svojmu pôvodnému patrónovi sv. Mikulášovi, snáď pre jeho lásku k chudobným. [6]
 

Na úhradu stavebného nákladu venovala Náboženská matica 15 247 zlatých a 18 000 uhradila obec, keď predala horu. Nebolo finančných prostriedkov na zariadenie kostola. Farár Treskoň sa obrátil na biskupa Augustína Roškovániho, ktorý zaplatil celé vnútorné zariadenie kostola. Organ (10 registrový) zhotovil Blažej Žuja z Uherského Brodu. Kostol dostal dubovú skriňu pre paramenty do sakristie, dve spovedelnice, kazateľnicu so strieškou, svietnik pre paškál, arundo, plátno a antipendium na oltár. Okrem toho kostol dostal nový pozlátený kalich s paténou, kanonické tabuľky ku všetkým oltárom, šesť strieborných svietnikov väčších, dva menšie, veľkú striebornú lampu s večným svetlom, baldachýn, dve zástavy, drevenú sošku Vzkrieseného Krista Pána, nádobky k zaopatreniu chorých, pluvial biely i čierny, dve omšové rúcha, veľký a malý misál, dve portatíliá. Farár Treskoň píše, že keď dostal od pána biskupa správu, čo všetko do kostola dostane, mal takú nesmiernu radosť, že ju ani vysloviť nevedel. [7]
 

Zvony, prenesené zo starého kostola, boli malé, málo zvučné a preto v roku 1890 obec zakúpila vo Viedenskom Novom Meste šesť centový zvon za 850 zlatých, zasvätený Panne Márii a sv. Jozefovi. Oltárny spolok v Budapešti daroval kostolu cibórium, omšové rúcho, štyri zástavy a oltárne plachty. Drevené sochy sv. Anny, sv. Simeona, sv. Jozefa a Márie Magdalény, ktoré boli v starom kostole, dali do nového kostola na bočné oltáre. Po stranách hlavného oltára sú neskorobarokové plastiky sv. Floriána, sv. Šebastiána a dvoch anjelov z konca 18. storočia. [8]
 

Veľmi zaujímavá je časť - I. svetová vojna a zvony - v obecnej kronike, ktorú začal písať učiteľ Bartel. Prišlo nariadenie zrekvirovať zvony a cínové píšťaly z organu na výrobu zbrojného materiálu. V sprievode maďarských žandárov prišli montéri vybrať organové píšťaly a odmontovať zvony. Na veži zostal jeden opustený zvon ako sirota. Tie tri ovenčené kvetmi a pokropené slzami naložili na voz, do ktorého zapriahli jediný žijúci pár volov v Kolároviciach a zvony odviezli na železničnú stanicu do Bytče. [9]
 

Nové zvony po skončení vojny pomohli zadovážiť aj vysťahovaní Slováci v Amerike. A tak 29. júla 1926 nadišla očakávaná chvíľa, keď boli posvätené tri nové zvony. Uliali ich majstri zvonári - „Bratia Fišer" v Trnave. Najväčší zvon - osem centový nesie nápis : „Poďme k Srdcu Pánovému a klaňajme sa jemu". Druhý, asi 150 kg, má nápis : „Sv. Mikuláš, ochránca našej obce, zastávaj sverencov svojich". Bratia Fišer, Trnava MCMXXVI. Na treťom je prosba : „Sv. Jozef, pomáhaj nám v našom poslednom boji. 1926 - liali bratia Fišer, Trnava". [10]
 

Ďalšou túžbou Kolárovičanov boli vežové hodiny a maľba kostola. To sa splnilo až za správcu fary Jozefa Polčina, ktorý pôsobil v Kolároviciach v rokoch 1936 - 1959. Kostol maľoval akademický maliar František Sorád z Trnavy v rokoch 1950 - 1952. [11]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR.
 

Veľká rekonštrukcia a modernizácia kostola bola uskutočnená za účinkovania vdp. kanonika Cyrila Šujaka - zadováženie nového organu, výmena krytiny kostola, okien, dverí, elektrickej inštalácie, vonkajšia omietka kostola, nové osvetlené číselníky vežových hodín s pozlátenými číslicami a ručičkami, nové liturgické zariadenie podľa predpisu II. Vatikánskeho koncilu, elektrické vykurovanie kostola, mramorová dlažba kostola a mnohé ďalšie maliarske i stolárske práce. [12]
 

V roku 1999 sa uskutočnila ďalšia za dva mesiace. Reštaurovanie oltárnych obrazov a stropových fresiek urobili - Aneta Špániková, Matej Kapusta, Matej Hruštinec, ktorý reštauroval i krížovú cestu. Reštaurovanie dozoroval reštaurátor Marián Hruštinec. Maľovanie stien a klenby kostola urobili maliari pod vedením Emila Stranianka. Vymaľovaný kostol, zreštaurované stropné maľby a krížovú cestu požehnal 5. 12. 1999 biskup Marián Chovanec. [13]
 

Podlahové plynové kúrenie, dlažba pod lavice, výmena a obnovenie ozvučenia kostola a zavedenie vody do kostola sa uskutočnilo v roku 2002 pod vedením nového administrátora farnosti - Stanislava Duníka. V tom istom roku sa začalo stavať pri kostole za sakristiou sociálne zariadenie, ktoré bolo dokončené v roku 2003. Do sakristie bol zakúpený nový nábytok. [14]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v strednej časti obce.
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 60 - 61.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. s. 61.
[3 - 14] www.dcza.sk/sk/dokumenty/ostatne/kostoly/dekanat-bytca/farsky-kostol-sv-mikulasa-biskupa-1873 (10.4.2023)
Bibliografia
www.kolarovice.eu
GPS
49.273026, 18.532969
49°16'22.9"N 18°31'58.7"E



www.pamiatkynaslovensku.sk