Lokalita
obec Liptovská Štiavnica, okres Ružomberok, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Zaniknutý kaštieľ Janošovskô v Liptovskej Štiavnici pochádzal z obdobia neskorej gotiky. Jeho podoba je známa už iba z kresby Viktora Miškovského z roku 1877. Presný čas jeho vzniku nie je známy, ale z písomných prameňov je zrejmé, že v roku 1526 už existoval. Ako kúria sa spomína v roku 1534, keď uhorský palatín Alexej Thurzo daroval všetky majetky po Mikulášovi zo Štiavnice Jurajovi Rakovskému a jeho potomkom. ^[1]
 

Bol to blokový dvojpodlažný objekt na obdĺžnikovom pôdoryse so zvýšeným prvým podlažím, s trojpodlažným vežovým rizalitom predsunutým pred strednú časť hlavnej fasády, v interiéri delený na tri aditívne radené priestory. Jeho vonkajšiu obranu zabezpečoval hradbový múr s baštami a vstupnou vežou a pravdepodobne i priekopa. Obdobné riešenia kaštieľov s viacpriestorovým pozdĺžnym obytným traktom a výrazne predstupujúcim vstupným rizalitom v osi dlhšej fasády sú známe z viacerých príkladov z 15. storočia (z územia Slovenska Šimonovany, z územia Maďarska Devecser, Jánosháza, Zsennye, Csány, Daróc). Na základe pôdorysu zaznačenom na katastrálnej mape z roku 1866 by sa do tejto skupiny kaštieľov mohol zaradiť aj v prameňoch spomínaný kubíniovský kaštieľ v Liptovskej Teplej-Madočanoch, ktorý stál už v roku 1416. Štvorcový vežový rizalit predstavaný pred strednú časť dispozície napokon v roku 1577 dostalo i neskorogotické palácové krídlo Kaštieľa sv. Žofie v Ružomberku. S podobným posilnením obrany vstupu dodatočným pristavaním vežového rizalitu je možné sa stretnúť aj v kúrii v Trenčianskych Miticiach (začiatok 16. storočia) či kúrii č. 68 v Liptovskom Jáne (koniec 16. storočia). ^[2]