Lokalita
obec Ľubochňa, okres Ružomberok, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Hydroelektráreň postavená v roku 1904 pozostáva z budovy turbínovej haly, rozdeľovne vody a prítokového kanálu so stavadlom a priepustom. Jej objekty sú jedinečné svojou stavebnou a technologickou kvalitou a dokonalosťou pôvodných konštrukcií i technického vybavenia, ktoré aj po vyše sto rokoch pracuje len s najnutnejšími úpravami. V čase výstavby bola ako súčasť elektrifikovanej železnice s vlastnou elektrárňou stredoeurópskym unikátom. ^[1]
 

Elektráreň postavili na mieste bývalého hámra pre elektrifikáciu pôvodne konskej železnice na trolejovú kvôli zachovaniu čistého ovzdušia a nízkej hlučnosti v kúpeľoch. Trasa v Ľubochnianskej doline bola dlhá 20 km. Situovanie určovala dráha prírodného kanála po vrstevnici päty blízkeho kopca vo väzbe na odber vody z potoka Ľubochnianka. Elektráreň zásobovala aj miestnu pílu a slúžila tiež na osvetlenie obce. Hydroelektráreň pracoval do zrušenia železničky v roku 1966. Vo vlastníctve Štátnych lesov, n.p. Žilina bola do roku 1993. Objekty elektrárne neboli využívané a pustli. Chátraniu zabránila spoločnosť Elektrik Bobák s. r. o. Hubová rekonštrukciou v roku 1993. Po doplnení technológie opäť vyrába elektrický prúd na funkčných turbínach a generátoroch od fy GANZ & Co. Budapešť z roku 1904. ^[2]
 

Prízemná turbínová hala, priemyselná stavba halového typu, bola postavená na obdĺžnikovom pôdoryse, na východnej strane je rozšírená o priestor elektrorozvodne. V interiéri sa člení na tri samostatné miestnosti – strojovňu s rozvodňou a dve malé prevádzkové miestnosti symetricky umiestnené po oboch stranách vstupu. Tu je sústredená technológia výroby elektriny, údržba a kontrola. Suterény slúžia rozvodom generátorov a ich údržbe. Neoddeliteľnou súčasťou objektu je 500 m dlhý podzemný kanál, ktorý odvádza vodu z turbín späť do potoka. Hlavná (severná) fasáda a južná fasáda sú trojosové, bočné fasády sú štvorosové. Osi sú riešené ako slepé okná alebo ako 64-tabuľkové výplne v oceľovom ráme. V strednej osi hlavnej fasády je vstup. Fasády sú horizontálne členené pásovou rustikou akcentovanou nárožnými pilastrami nesúcimi korunnú rímsu so zuborezom po celom obvode objektu. Korunná rímsa bočných fasád sa uplatnila aj na štítových stenách so slepou rozetou so štyrmi klenákmi v tvare kríža. Štít je na krajoch a vo vrchole akcentovaný atikou. Okenné a dverné otvory sú orámované šambránou vo vrchole s klenákom. ^[3]
 

V turbínovej hale sa doposiaľ nachádza funkčné technické vybavenie - Franciscove turbíny pre spád 10 m s výkonmi 330 konských síl a generátory na výrobu striedavého prúdu s nekonvenčne riešenou časťou rotora vyprojektovanou ako zotrvačník. Generátory vyrábali prúd s napätím 3 150 V. Súčasťou vybavenia je malá turbína s generátorom, ktorá slúži na spúšťanie hlavných turbín a na reguláciu ich otáčok. Frekvenciu otáčok a výkonu turbín riadi olejový regulátor, čo bol na tú dobu výrazný technický pokrok v porovnaní s ručnou reguláciou. Celé technologické vybavenie dodala firma GANZ & Co. z Budapešti, ktorá riešenie rotora a zotrvačníka uplatnila len asi pri piatich strojoch. K pôvodnému vybaveniu rozvodne patril menič striedavého prúdu na jednosmerný s napätím 500 V a 80 A. Týmto prúdom sa napájala lesná železnica, gátre miestnej píly a verejné osvetlenie kúpeľov. Rozvodňa s týmto vybavením dnes už neexistuje a je nahradená modernými strojmi pre dodávku elektrického prúdu do rozvodnej siete. ^[4]
 

Rozdeľovňu vody tvorí malý obdĺžnikový jednopriestorový priemyselný objekt krytý sedlovou strechou a fasádami riešenými obdobne ako turbínová hala, bez pásovej bosáže. Stojí nad akumulačnou nádržou. Súčasťou objektu je podzemný náhon, ktorý tvorí dvojica prívodných podzemných kanálov na turbíny a kaskádový prepad – prekrytý betónový kanál zabezpečujúci odvod prebytočnej vody z akumulačnej a vyrovnávacej nádrže. ^[5]
 

Prívodný kanál dlhý 800 metrov využíva konfiguráciu terénu po ľavej strane potoka. Súčasťou kanála je odberný objekt horného stavadla na toku a hrádza hate umožňujúca odrazenie vody do kanála. Konštrukčne ide o betónové prehradenie so stavadlovými mechanizmami a prepadom. Stavadlá sú oceľovej konštrukcie s hrebeňovým systémom ovládania zdvihu vrát. ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav vodnej elektrárne je dobrý.

Prístup
Stojí v juhozápadnej časti obce.