Iný názov
Makrance, Makranc

Lokalita
obec Mokrance, okres Košice-okolie, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Secesný kostol postavený v roku 1906. Jednoloďová stavba, čerpajúca z motívov neogotiky, s polygonálnym oltárnym uzáverom, pristavanou sakristiou a do štítového priečelia vstavanou vežou. Celý priestor je zaklenutý krížovými klenbami. Vonkajšia úprava sakrálneho objektu s gotizujúcimi prvkami, využívajúcimi domácu gotiku ako inšpiráciu, priečelie s lomeným oblúkom a vimperkom zakončeným portálom, je parafrázou portála moldavského kostola. ^[1] Veža je zakončená ihlanom.
 

Hlavný oltár pochádza z roku 1906, je kamenný pseudogotický s reliéfom sv. Štefana kráľa od Leopolda Hilda zo Šopronu. Náhrobná doska, tzv. epitaf Gizely je z červeného mramoru s latinským textom. ^[2]
 

Väčšina obyvateľov obce bola prívržencami katolíckeho náboženského vyznania. Keďže kostol v obci nebol, veriaci chodili do kostola v Moldave nad Bodvou. Až v období husitských vojen bol v obci postavený gotický kostol obohnaný kamenným múrom a tak jeho areál slúžil pri vpáde nepriateľa ako útočište miestnych obyvateľov. Kostol bol v 18 storočí prestavaný v barokovom štýle. Bola to jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria a čiastočne predstavanou vežou, ktorá bola krytá baňou. Steny kostola podopieral rad oporných pilierov a hladké fasády členili okná s polkruhovým zakončením. Stavebný stav kostola sa v 19. storočí začal povážlivo zhoršovať, začal byť životunebezpečný, a preto v roku 1885 podľa nariadenia úradných miest musel byť zbúraný. ^[3]
 

Na popud farára Andreja Magócsiho a mokraneckej stavebnej komisie (richtár Ladislav Takács, sudca Ján Vojakovics, cirkevný kurátor Ján Tibai a kurátor náboženskej obce Ján Zsupcsán) žiadala obec podporu stavby nového kostola, dokonca aj v Amerike. Roku 1906 sa začala stavba neogotického rímskokatolíckeho kostola sv. Štefana kráľa. Nový kostol bol vysvätený 20. augusta 1907 biskupom Fischer-Colbriem. ^[4]
 

Počas druhej svetovej vojny sa zrútila veža kostola, ale po roku 1945 bola obnovená v pôvodnej podobe. V rokoch 1992 - 1994 bol rozšírený chór a kostol znovu vysvätený. Neskôr bola pristavaná nová sakristia. Stavba kostola je pokusom o imitáciu gotickej kaplnky sv. Michala zo 14. storočia v Košiciach. ^[5]
 

Fresky na klenbe sú z obdobia stavby kostola v typickom uhorskom neogotickom štýle, hlavne v presbytériu. Fresky boli reštaurované v roku 1952 Gáborom a Jozefom Džubákom a roku 1992 Pavlom Mikovičom. Vtedy bola premaľovaná neogotická iluzívna maľba. Hlavný oltár s reliéfom sv. Štefana, bočný oltár Panny Márie Lurdskej a kazateľnica z roku 1906 sú dielom Leopolda Hilda zo Šopronu. ^[6]
 

Kazateľnicu kostolu darovali v roku 1907 Jozef Takács a Dr. Samuel Wohl. 14 zastavení Krížovej cesty darovali kostolu na slávu Boha a pamiatku Jozefa Hegedusa, ktorý padol hrdinskou smrťou, jeho rodičia zo stolice Zala. V kostole sú sochy sv. Terézie, Ježišovho srdca, sv. Jozefa, sv. Antona a Piety. Organ na chóre je z čias stavby kostola. Pod chórom je tabuľa z čierneho mramoru, ktorú sem obyvatelia osadili z vďaky na talianskych majstrov - murárov, ktorých sem pozval gróf Dionýz Andrássy a dokončili stavbu sakristie, lebo predtým sa jej klenba zrútila. V predsieni pod vežou kostola sú dve nástenné maľby z roku 1925 od Maxa Kurtha. Prvá z nich znázorňuje odovzdávanie plánov nového kostola farárovi Andrejovi Magócsimu a druhá vysviacku nového kostola biskupom Fischer - Colbriem. V roku 1978 boli tri zvony kostola preliate a v roku 1979 vysvätené. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.