Lokalita
obec Pozdišovce, okres Michalovce, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Pamätník pripomína významných národných dejateľov. Pozdišovce boli v minulosti významným strediskom s rozvinutým školstvom a miestom, kde sídlili viaceré šľachtické rody, čo dávalo priestor pre pôsobenie učencov. ^[1]
 

V obci zanechal svoju stopu opát Jakub Martinovič, jeden z popredných činiteľov osvieteneckého učenia uhorských jakobínov. V polovici 17. storočia Pozdišovce navštívil a ubytoval sa v nich učiteľ národov Ján Amos Komenský. ^[2]
 

Pamätník bol odhalený v roku 1996. Navrhol ho Ing. arch. J. Peley, pamätnú tabuľu vytvoril akademický sochár Arpád Račko. Je venovaný dejateľom, ktorí v Pozdišovciach pôsobili dlhodobejšie. ^[3]
 

Karol Samuel Benjamín Szereday (30. 12. 1812 – 19. 11. 1894)
 

Rodák zo Sabinova, študoval v Sabinove, v Levoči a v Prešove, kde sa získal vzťah k hudbe a literatúre. V rokoch 1833 – 1839 a 1854 – 1894 pôsobil v Pozdišovciach ako učiteľ a kantor na evanjelickej škole. V čase medzi uvedenými rokmi pôsobil vo Vrbnici ako spolupracovník Milana Hodžu. Vtedy vytvoril viaceré diela, ktoré reformovali školstvo v zmysle šírky a hĺbky učebných osnov. ^[4]
 

Po opätovnom návrate do Pozdišoviec bol spoluzakladateľom miestnej Matice slovenskej. K záchrane pôvodnej zemplínskej kultúry výrazne prispel najmä zozbieraním a vytvorením rozsiahlej zbierky zemplínskych ľudových piesní, ktorá obsiahla štyri zborníky. Tie obsahujú 583 pôvodných ľudových textov a 68 piesní aj so zapísanými melódiami. ^[5]
 

Po roku 1873, keď sa v dôsledku silnejúcej maďarizácie musel vzdať učiteľského postu, napísal v Pozdišovciach dielo Všeobecný dejepis slávnej cirkvi evanjelickej, čím výrazne prispel k záchrane regionálnych dejín. ^[6]
 

Jonáš Záborský (3. 2. 1812 – 23. 1. 1876)
 

Narodený v Záborí pri Martine, študoval v Necpaloch, v Kežmarku a v Prešove. V rokoch 1834 - 1839 pôsobil ako kaplán v Pozdišovciach. Počas daného pobytu vytvoril známu ódu Na Slovákov, ktorá je oslavou slovanstva. Zároveň sa venoval zbieraniu pôvodných slovenských bájok, ako aj bájok preložených. Zemplín ho neskôr inšpiroval aj pri tvorbe novely Hlovík medzi vzbúreným ľudom. V nej opisuje východoslovenské roľnícke povstanie z roku 1831. ^[7]
 

Po odchode z Pozdišoviec Jonáš Záborský pôsobil v Rankovciach, Košiciach, Viedni a Župčanoch. Patrí medzi klasikov slovenskej literatúry, mnohé jeho diela sú nespornou súčasťou zlatého fondu našej literatúry. ^[8]
 

Július Barč-Ivan (1. 5. 1909 – 25. 12. 1953)
 

Narodil sa v Krompachoch, študoval v Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Prešove, Košiciach, Prahe a Bratislave. Potom pôsobil ako kaplán v Užhorode, v roku 1935 prišiel na pozdišovskú faru. Túto opustil v roku 1942 a začal pôsobiť ako tajomník Slovenskej národnej knižnice v Martine. ^[9]
 

Svoje diela Pohádka a 3 000 ľudí napísal ešte v časoch študentstva. Počas pôsobenia v Pozdišovciach vytvoril novely Človek, ktorého zbili, Pevec boží, Diktátor, Na konci cesty a Mastný hrniec. ^[10]
 

Július Barč-Ivan patrí medzi priekopníkov slovenskej drámy, ktorá nastavovala kritické zrkadlo meštiactvu i mnohým neduhom vtedajšej spoločnosti. ^[11]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav pamätníka je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí takmer uprostred obce.