Lokalita
obec Spišská Belá, okres Kežmarok, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Neskorobaroková kaplnka postavená v roku 1760 počas spravovania belianskej farnosti rehoľou piaristov z Podolínca. Správcom belianskej fary bol v tom období páter Petrus (1759 - 1763). Ide o prícestnú kaplnku postavenú na rázcestí ciest – už neexistujúcej diaľkovej cesty v smere Kežmarok – Stará Ľubovňa a jej odbočky (vedľajšej cesty) do Spišskej Belej. ^[1]
 

Miestni kňazi každoročne organizovali na jar počas tzv. Prosebných dní procesiu s pobožnosťou pri kaplnke, kde sa modlilo za budúcu úrodu, procesie trvali až do polovice šesťdesiatych rokov 20. storočia. ^[2]
 

Zaujímavosťou je, že v kaplnke boli pred prechodom frontu v roku 1945 ukryté neskorogotické sochy sv. Mikuláša a sv. Antona (nevie sa kto ich tam ukryl, našli sa až po vojne). Od roku 1971 sú umiestnené na hlavnom oltári v Kostole sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej. ^[3]
 

Kaplnka je menší sakrálny objekt s trojhranným štítom (v ňom s nikou) a polkruhovo ukončeným vstupom s klenákom. Fasády sú členené pilastrami. Strecha má v dolnej časti zvonovitý tvar, na ktorý dosadá malá cibuľa.

Pamiatková ochrana
-
 

Nie je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky.
 

Kaplnku na podnet mesta sponzorsky opravila spol. Remeslá Belá s.r.o. zo Spišskej Belej. ^[4]

Súčasný stav a využitie
Stav kaplnky je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí vo východnej časti mesta. Nachádza sa neďaleko železničnej zastávky.