Kostoly   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava
Rímskokatolícka konfesia
Lokalita
obec Spišský Štvrtok, okres Levoča, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Gotický kostol s románskymi prvkami z 13. storočia. Ide o bývalý minoritský kláštorný kostol. [1] Prvá veľká prestavba sa uskutočnila začiatkom 15. storočia. Pred rokom 1402 bol kostol veľmi poškodený a tak sa pristúpilo k jeho radikálnej oprave. K juhozápadnému nárožiu pôvodnej stavby bola pristavaná hranolová veža. Zbarokizovaný bol v roku 1693 a v roku 1747. K južnej strane lode pribudovali kaplnku Zápoľských. Kostol bol reštaurovaný podľa návrhu architekta Ladislava Steinhausza v rokoch 1899 – 1901. Sakrálny objekt je jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria, na severnej strane s pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Štvorcové presbytérium a sakristia sú zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, loď valenou klenbou s lunetami. Fasády kostola sú hladké. Veža má v hornej časti združené románske okná a je zakončená pseudogotickým ihlancom so štyrmi štíhlymi vežičkami z doby regotizácie z konca 19. storočia. [2]
 

Hlavný oltár sv. Ladislava je barokový z roku 1704, ambitový so stĺpovou a pilastrovou architektúrou, redukovaným nadstavcom a sochami, obrazom a akantovou ornamentikou (postranné dvere s obrazmi štyroch evanjelistov sú novšie). V jeho strede je socha sv. Ladislava. Bočné oltáre, pendanty, sú barokové z prvej polovice 18. storočia, nadstavcového typu, so stĺpovou architektúrou, uprostred sú obrazy nad sebou. Po stranách ústredného obrazu sú barokové plastiky. [3] Bočné barokové oltáre (sv. Františka z Assisi a sv. Antona Paduánskeho) sú poznačené silným vplyvom rezbárskej dielne Švéda Olafa Engelholma z Levoče. [4]
 

Rokokový oltár Ukrižovania, z druhej polovice 18. storočia, bol veľmi dlho pod chórom, v súčasnosti je umiestnený v sakristii. [5] Kazateľnica je baroková z polovice 18. storočia, podstavec tvorí karyatída, socha anjela, po obvode rečnišťa sú točité stĺpiky a sochy štyroch evanjelistov, na baldachýne sú volúty so sochami anjelov, na zábradlí schodišťa vo výplniach akantové ornamenty. Krstiteľnica je ranogotická kamenná, z 13. storočia, z čias stavby kostola. Na čelnej stene lode nad triumfálnym oblúkom je socha Immaculaty v glorii, baroková zo začiatku 18. storočia. V kostole sa nachádza aj socha Panny Márie, rustikálna, baroková, z konca 18. storočia. V sakristii je barokový relikviár, pozlátené striebro s ružicovou ornamentikou z polovice 18. storočia, barokový krucifix, polychrómovaná drevorezba zo začiatku 18. storočia, barokový reliéf Ježiš padá pod krížom z polovice 18. storočia, baroková socha sv. Jána evanjelistu (z Kalvárie), polychrómovaná drevorezba z polovice 18. storočia, dva obrazy z 19. storočia - Ježiš a sv. Anton Paduánsky. Z pôvodného zariadenia kostola sa gotický oltár sv. Kataríny Alexandrijskej z čias okolo roku 1490, nachádza od roku 1806 v katolíckom kostole v Turanoch. [6]
 

V roku 1447 kostol poškodili Huňadyho vojská a po roku 1500 ho niekoľkokrát vyrabovali zbojníci z hradu Muráň. V roku 1530 Hieronym Laský zobral z kostolnej veže všetky zvony pre potreby Zápoľského vojsk. V roku 1605 kostol vyrabovali Bocskayovci a v roku 1680 kostol i kláštor vykradli kuruci. [7]
 

Veľkým nešťastím pre kostol bol požiar v roku 1869, kedy zhoreli strechy veže kostola, kaplnky i kláštora a úplne vyhorela neďaleká drevená škola. Vtedajší prior kláštora a farár Alfonz Gmitter organizoval vyše dvadsať rokov po celom širokom okolí finančné zbierky na ich opravy. Až keď mal nazbieraných 15 tisíc zlatých, mohlo sa začať s opravami pod vedením architekta Steinhausza. Najprv boli opravené strechy kostola, kláštora a kaplnky a naposledy veža. [8]
 

Veža kostola bola v priebehu dejín niekoľkokrát prestavaná. Podľa vyobrazenia z 18. storočia bola nižšia a mala cibuľovitý tvar. Po požiari dostala dočasne tvar jednoduchého nízkeho štvorbokého ihlanu, čo dokazuje i fotografia z roku 1901. Po dokončení prác dostala dnešný tvar pseudogotického vysokého ihlanu so štyrmi štíhlymi vežičkami v rohoch veže. Po obvode základne ihlanu bola vytvorená zakrytá chodba so zábradlím s možnosťou vyhliadky na všetky svetové strany. Veža meria 66 m a svojím tvarom a výškou sa značne podobá veži kostola v Prešove a čiastočne i v Bardejove. Vstupuje sa do nej zvonku, ale predtým bolo možné do nej vojsť i z točitého schodišťa, ktoré viedlo na chór kostola. Po oprave veže kostola už nebola obnovená vežička na streche kostola nad hlavným oltárom.
 

Niektoré dokumenty uvádzajú, že celkové náklady na opravy dosiahol 96 396 uhorských korún. Zo zbytku peňazí a ďalších darov bola na kostolnom dvore neúnavnému kňazovi priorovi Gmitterovi postavená hrobka, ktorá existuje dodnes. Kostol mal gotické zariadenie, ktoré sa z neznámych príčin pri renovácii a následnej barokizácii v rokoch 1693 a 1747 postrácalo. [9]
 

Po zemetraseniach na Spiši v rokoch 1654 a 1668 sa k veľkej oprave kostola v Spišskom Štvrtku pristúpilo až v roku 1693. Ďalšia veľká oprava bola vykonaná po požiari až koncom 19. storočia. [10]
 

Spišský Štvrtok mal zvon z roku 1696, ktorý sa nezachoval. Zvon vyrobil Ján Michal Schneyder. [11]
 


 

KAPLNKA ZÁPOĽSKÝCH je poschodová gotická stavba, ktorú k lodi pribudovali v roku 1473. Dal ju postaviť Štefan Zápoľský, dedičný spišský župan, vtedajší uhorský palatín, pre seba a svoju rodinu. Po jej vybudovaní zmenil svoj zámer a pri katedrále v Spišskej Kapitule dal postaviť inú poschodovú kaplnku, v ktorej je pochovaný spolu s členmi svojho rodu. Stavba kaplnky súvisí s viedenskou svätoštefánskou hutou, kde sa našli náčrty kaplnky zo Spišského Štvrtku. Stavebná myšlienka kaplnky typu francúzskych palácových kaplniek sa dá odvodzovať z diela viedenského staviteľa Hansa Puchsbauma. [12] Kaplnka preto v mnohom pripomína niektoré časti dómu sv. Štefana vo Viedni. Dlhá je 12,5 m, široká 5,6 m a vysoká 12 metrov. [13]
 

Sieňové priestory kaplnky sú zakončené na troch stranách osemuholníka. Dolná i horná kaplnka je zaklenutá sieťovou rebrovou klenbou, v dolnej rebrá hruškového profilu dosadajú bezprostredne na prípory, v hornej, značne vysokej, dasadajú rebrá kalichovými hlavicami na zväzky prípor, ktoré sa spájajú s profilovaným ostením okien. Pod oknami je bohatá slepá arkatúra. V západnej časti je zemepánska empora. Poprsnica je zdobená kružbami. Kružby okien sú pseudogotické z čias regotizovania objektu v rokoch 1899 – 1901. Z priestoru pod chórom hornej kaplnky vedie kamenné schodište do dolnej kaplnky, odkiaľ je valene zaklenutou chodbou spojenie s bývalou kláštornou budovou. Exteriér kaplnky je bohato členený opornými piliermi s fiálami s krabmi. [14]
 

Hlavný oltár krídlového typu je pseudogotický z konca 19. storočia, uprostred obraz Smrť Panny Márie, tempera na dreve z obdobia okolo roku 1450. Je to zvyšok bývalého gotického hlavného oltára kostola a pripisuje sa norimberskému maliarovi Tucherovského oltára. Reliéf Piety je neskorogotický z prvej polovice 16. storočia z okruhu dielne majstra Pavla z Levoče. V dolnej kaplnke je Pieta, neskorobaroková polychrómovaná ľudová drevorezba z konca 18. storočia. [15]
 

Pristavením Zápoľského kaplnky vchod do kostola sa stal vchodom do kaplnky a do kostola bol vybudovaný nový, terajší hlavný vchod i úzky vchod do presbytéria. V dobe reformácie, teda v druhej polovici 16. storočia pričinením veľkého množstva nemeckých Sasov v obci a na okolí, kostol pre seba získali evanjelici. Katolíci v tom čase až do roku 1672 pre svoje bohoslužby používali Zápoľského kaplnku. [16]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Interiér kostola bol vymaľovaný v rokoch 1955 a 1969 v znamení istých moderných prvkov, čo pamiatkari sústavne kritizovali. Po prestavbe chóru v roku 1990 a po zreštaurovaní oltárov, ktoré vykonala Dr. Mária Mariániová, bol kostol vymaľovaný do dnešnej podoby. Oltáre a sochy boli zbavené rôznych náterov a dostali pôvodný vzhľad zodpovedajúci historickej dobe, kedy vznikli. Na pôvodnom chóre bol barokový organ z 18. storočia. Mal skrátený manuál a vstavané lomené oktávy, štyri registre a poháňaný bol vzduchom na ručne ťahané mechy. Začiatkom 50. rokov bol vyradený. Po prestavbe a rozšírení chóru bol inštalovaný novší organ. Koncom 80. rokov bol tento organ darovaný, či predaný do zrenovovaného kostola v Dlhých Strážach. Pre nový organ zakúpený zo zbierok veriacich boli potrebné ďalšie stavebné úpravy chóru. Zo zádveria kostola na chór bolo vybudované nové schodište a dovtedajšie kamenné schodište v múre medzi kostolom a vežou bolo využité na ukrytie motorov ženúcich vzduch do organu a na zníženie ich hlučnosti. Na kúpu organu prispeli i rodáci z Ameriky. [17]
 

Rokokové lavice s rokajovou ornamentikou na bočniciach z 18. storočia boli v 60. rokoch 20. storočia nahradené modernejšími a účelovejšími. Na troch miestach kostolného dvora sú i dnes viditeľné hroby pravdepodobne predstavených kláštora a významných občanov obce. [18]
 

Fasáda kostola a veže bola opravovaná v rokoch 1955 a 1995. V roku 1994 bola šindľová strecha veže vymenená za medenú. Súčasne sa zabránilo vlhnutiu múrov pomocou vetracích kanálov a bola odvedená povrchová voda. Od roku 1994 je zavedené elektrické zvonenie. [19]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Stojí v severozápadnej časti obce. Kostol predstavuje výraznú a jedinečnú dominantu obce Spišský Štvrtok a jej okolia.
Fotogaléria
Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava - Kaplnka Zápoľských foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava - Kaplnka Zápoľských foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava - Kaplnka Zápoľských foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava - vstup foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava - detail vstupu foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava - hlavný oltár foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava - Kaplnka Zápoľských foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014Spišský Štvrtok - Kostol sv. Ladislava foto © Viliam Mazanec 10/2014
Poznámky
[1] Obec Spišský Štvrtok leží na juhozápadnom okraji Levočských vrchov v nadmorskej výške 560 metrov. Prvýkrát sa spomína v roku 1263. V roku 1340 vystupuje už pod názvami Stwertek, Čtwrtek, neskôr Štvrtok. Pomenovanie pochádza od trhov, ktoré tu bývali každý štvrtok. V starých listinách často nachádzame zmienku o obci pod názvam „Quintoforum“, ktorý je odvodený z latinských výrazov, „féria quinta“ - štvrtok a „fórum“ - trh. V stredoveku patril Spišský Štvrtok medzi významné mestečká Spiša. V 14. a 15. storočí prejavoval dokonca snahu stať sa sídlom provincie 24 spišských miest. Stal sa však len občasným sídlom 11 spišských miest, ktoré neboli zálohované Poľsku. Občania obce mali rôzne práva a výsady, napríklad mohol ich súdiť len vlastný richtár a spišský gróf, daň 21 dukátov platili v zlate a pod. V roku 1444 sa dostal Spišský Štvrtok do rúk Jána Jiskru, ktorý v 40. rokoch 15. storočia ovládol takmer celé Slovensko. Jiskra opevnil časť obce kamenným múrom. Od roku 1465 sa stal Spišský Štvrtok poddanským mestečkom Zápoľských, neskôr patril ešte Thurzovcom a Csákyovcom. Minoriti, podobne ako iní rehoľníci, museli tento kláštor 13. apríla 1950 opustiť. Bol tu zriadený ústav pre choré ženy. Minoriti sa sem vrátili 1.9.1993 a bývajú na fare. www.stvrtok.minoriti.sk (28.12.2014)
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 180.
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 180.
[4 - 5] www.spisskystvrtok.sk (28.12.2014)
[6] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 180 - 181.
[7 - 11] www.spisskystvrtok.sk (28.12.2014)
[12] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 181.
[13] www.stvrtok.minoriti.sk (28.12.2014)
[14 - 15] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 181.
[16 - 19] www.spisskystvrtok.sk (28.12.2014)
Bibliografia
JAVORSKÝ, František: Kostol sv. Ladislava, kaplnka Zápoľských a kláštor minoritov v Spišskom Štvrtku. Spišská Nová Ves, 1998. 56 s. ISBN 80-967962-8-3
www.spisskystvrtok.sk
GPS
49.002354, 20.462784
49.002354,20.462784
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk