Kláštory   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Stropkov - Kláštor františkánov a Kostol Najsvätejšej Trojice
Lokalita
obec Stropkov, okres Stropkov, Prešovský kraj
História a stavebný vývoj
Barokový súbor stavieb pochádzajúci z rokov 1673 - 1675 s klasicistickou fasádou z konca 18. storočia. [1]
 

Kostol Najsvätejšej Trojice je jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Situovaný je k severnému krídlu kláštora, kde uzatvára rajskú záhradu. Presbytérium má hrebienkovú klenbu s lunetami, loď hrebienkovú krížovú klenbu. Z presbytéria vedie barokový portál do sakristie, ktorý má kamennú šambránu s ušami a v nadpraží barokovú kartušu s datovaním 1675. Veža bola spolu s kláštorom jednotne prefasádovaná, na oboch sa uplatnili farebne tónované lizény. [2]
 

V interiéri kostola sa nachádzajú tri rokokové oltáre zo 60. rokov 18. storočia, ktoré pochádzajú pravdepodobne z rezbárskej dielne J. Hartmanna z Košíc, a to hlavný oltár Najsvätejšej Trojice, doplnený novším obrazom, mariánsky oltár s obrazom Madony byzantského typu a lurdský oltár, začiatkom 20. storočia však boli nemiestne doplnené. [3]
 

Hlavný oltár Najsvätejšej Trojice je výtvorom talentovaného autora. Z výtvarnej stránky je najlepším dielom barokovej oltárnej architektúry v Stropkove. Dominuje na ňom ústredný obraz Najsvätejšej Trojice s bohostánkom. Na menze je umiestnená kartuša s františkánskym symbolom – skrížené prebité ruky a kríž. V nadstavci na archivolte je kratuša so symbolom Slovenska – trojvršie s krížom. Nad ňou je symbol Najsvätejšej Trojice s Božím okom. V horizontálnom členení v prízemí je menza s bohostánkom a ambitom. Ústredné postavy sv. Petra a sv. Jána Krstiteľa, ako aj postavy sv. barbory a sv. Kataríny, umiestnené nad ambitovými dverami majú vysokú výtvarnú úroveň. [4]
 

Bočný oltár Panny Márie Lurdskej predstavuje jednoduchú oltárnu architektúru. Má jaskynnú scénu s postavou Panny Márie . V nadstavci je Božie Srdce v žiari a oblakoch. [5]
 

Bočný oltár Panny Márie Ustavičnej pomoci má ústredný kompozičný prvok je obraz Panny Márie. Pôvodný obraz sa nezachoval. Z obrazu po celom jeho obvode vyvierajú prúdy slnečných lúčov. V nadstavci je Božie Srdce v žiari a oblakoch. Na menze je zašifrovaný štylizovaný nápis – MÁRIA. [6]
 

Kazateľnica z polovice 19. storočia s postavami rehoľných svätcov a biskupa v rustikalizovanom podaní. [7]
 

Kláštorná štvorkrídlová budova je dvojpodlažná a situovaná okolo ústredného dvora rajskej záhrady. [8] Vnútorný priestor obopína krížová chodba. Južné krídlo je podpivničené. Kláštor má trinásť pôvodných izieb. [9] Miestnosti sú kryté krížovými a valenými klenbami. Na chodbách dosadajú klenby na rímsové hlavice pilastrov. [10] Pod kostolom sú kláštorné krypty. Nachádzajúca sa pod hlavným oltárom, v lodi pod víťazným oblúkom a pod chórom. [11]
 

Kláštorný kostol je pozdĺžnou osou orientovaný v smere V-Z, s hlavným vstupom zo západnej strany, budova kláštora je pristavaná južne ku kostolu, pozdĺžnou osou orientovaná v smere S-J, avšak rozšírená novodobou východnou prístavbou sa dispozícia značke zmenila. [12]
 

Pôsobenie katolíckeho rádu v meste bolo úzko späté s vierovyznaním vlastníkov – Petheovov. Reformačné hnutie v 16. - 17. storočí sa v Stropkove veľmi neujalo. [13] V úsilí odmietnuť reformáciu a z nedostatku rímskokatolíckych kňazov v roku 1609 pozval Štefan Petheo, ktorý mal za manželku poľskú šľachtičnú, do mesta františkánov z poľského Krosna, aby sa tam usadili. [14] Prisľúbil im výstavbu kláštora, ktorý bol nakoniec založený až v roku 1616, keď rád dostal opustenú usadlosť so starým domom na severnom okraji mesta. Išlo o Rád menších bratov konventuálov alebo minoritovi. Tento rád je jeden z troch hlavných františkánskych rehoľných spoločenstiev. Posvätenie konventu v Stropkove sa udialo v roku 1617 a začal v ňom pôsobiť páter Benedikt Radzinski, ktorý tam prišiel z Krosna. [15]
 

V roku 1618 však mnísi odišli, pretože Gabriel Bethlen vyplienil a ťažko poškodil stropkovský konvent. Páter Benedikt Rodzin a páter Ciprianus Sacilli po návrate do Stropkova v roku 1619 pokračovali v misijnej aktivite v meste a v jeho okolí. Konvent bol stále obsadený vojakmi. V roku 1622 sa konvent v Stropkove obnovil, nastal návrat piatich bratov. 20. novembra 1638 do Stropkova dorazil nový páter Giovanni Battista Astori da Ferrara. 25.augusta 1665 boli rádu františkánov priznané rozsiahle práva a majetky Žigmundom Pethem. V roku 1671 bol konvent odovzdaný do rúk reformovaným konvektuálom. V roku 1673 sa začalo s výstavbou nového murovaného kláštora a kláštorného kostola. Výstavba komplexu skončila v roku 1675, svedčí o tom nápis na portáli vo svätyni kostola. Páter Reggiani poslal do Ríma správu o stave provincie, v ktorej referuje o fundácii, materiálnom zabezpečení, hmotnom stave a pastoračných úlohách konventov v Spišskom Štvrtku, Prešove a v Levoči. Konvent v Stropkove bol už v rukách reformovaných konventuálov a konvent v Rade bol vraj úplne zničený. Provinciál Reggiani ho navrhol predať. [16] Po požiari 23. apríla 1721, ktorý kláštor značne poškodil. Opravený a prestavaný bol zásluhou poľského šľachtica Micińského, ktorý poskytol finančné prostriedky a materiál. [17] V závere 18. storočia bolo priečelie kláštora prefásadované, boli upravené okenné otvory a fasáda rozčlenená horizontálnymi a vertikálnymi lizénami (podobne ako na kláštornom kostole). [18]
 

Podľa sčítania ľudu roku 1869 žilo v kláštore na Kláštornej ulici č. 301 dvanásť osôb. V období, keď stropkovskej rímskokatolíckej farnosti chýbal duchovný, preberali jeho povinnosti aj vo farskom kostole otcovia františkáni. Františkáni sa v mestečku zúčastňovali aj na verejnom a spoločenskom živote, najmä na vzdelávaní detí. Bola im v určitých obdobiach zverená výchova v mestskej cirkevnej škole, ktorá bola v objekte kláštora. Požiar v roku 1876 znamenal pohromu pre celé mesto. Veľmi poškodený bol aj kláštor a kostol františkánov. Preto bola v tom a nasledujúcom roku na území celého Uhorska medzi veriacimi vyhlásená zbierka na rozsiahlu opravu kostola a kláštora v Stropkove. Vďaka nim bol kláštor i kostol znova opravený. [19]
 

V polovici októbra 1921 sa nasťahovali do opusteného kláštora redemptoristi. Takto sa zapísal ako prvý kláštor redemptoristov na Slovensku latinského obradu. Medzi rehoľnou komunitou boli i dvaja pátri východného obradu. Neskôr, keď bol za rektora kláštora vymenovaný Dominik Metod Trčka (gréckokatolík), vplyv východného obradu zosilnel a do kláštora prichádzali ďalší gréckokatolícki pátri, ktorí sa zaslúžili o rozšírenie kultu k Matke ustavičnej pomoci a na jej počesť zaviedli v Stropkove „odpust“. Činnosť rímskokatolíckych redemptoristov opäť ožila od roku 1931, keď gréckokatolícki redemptoristi odišli zo Stropkova do Michaloviec, kde si postavili kláštor a kostol. [20]
 

V priebehu 19. storočia bola stavba len opravovaná. Komplex bol obnovovaný po prvej svetovej vojne (v roku 1921 sa do opraveného kláštora presťahovali redemptoristi – Metod Dominik Trčka) a najmä po poškodení bombou v druhej svetovej vojne, kedy časť kláštora aj vyhorela. Po vojne boli poškodené časti domurované, vznikli nové stropy, strecha, krov a potom bola vymenená i väčšina okenných a vstupných výplní. [21]
 

Budova kláštora s kláštorným kostolom sú jediné stavby toho typu v meste. Zároveň predstavujú jedinečný typ pamiatky v regióne, najbližší podobný kláštor je až vo Vranove nad Topľou. Kláštor svedčí o význame a prosperite mesta v čase vzniku tohto pomerne rozsiahleho komplexu v 17. storočí. Významnou a neoddeliteľnou súčasťou kláštorného komplexu je kláštorná záhrada, ktorá je jeho primárnou časťou a vytvára s kláštorom jeden celok. [22]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V rokoch 1964 - 1968 bolo v dvoch stavebných etapách pristavané východné krídlo, nový trakt pre potreby sociálneho ústavu. V roku 1976 bola poškodená valená klenba v miestnosti na prízemí nahradená rovným stropom, ostatné rovné stropy v jednotlivých miestnostiach kláštora vznikli taktiež po zrútení klenbových systémov, avšak nezachovali sa záznamy o danej udalosti. V roku 1986 boli nevhodne vyhotovené brizolitové omietky fasád v nádvorí kláštora a na východnej fasáde. V súčasnosti už lizénové rámy nie sú viditeľné. Posledná obnova kláštora sa realizovala v roku 2005 (kostol). [23]

Súčasný stav a využitie
Stav kláštorného komplexu je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Prístup
Františkánsky kláštor a kostol sa nachádzajú v severnej časti mesta, na severnom okraji historického centra. [24]
Fotogaléria
Stropkov - Kláštor františkánov a Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Viliam Mazanec 8/2017Stropkov - Kláštor františkánov a Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Viliam Mazanec 8/2017Stropkov - Kláštor františkánov a Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Viliam Mazanec 8/2017Stropkov - kríž pred kláštorom foto © Viliam Mazanec 8/2017Stropkov - Kláštor františkánov a Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Viliam Mazanec 8/2017Stropkov - Kláštor františkánov a Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Viliam Mazanec 8/2017Stropkov - Kláštor františkánov a Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Viliam Mazanec 8/2017Stropkov - Kláštor františkánov a Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Viliam Mazanec 8/2017Stropkov - Kláštor františkánov a Kostol Najsvätejšej Trojice foto © Viliam Mazanec 8/2017
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 211.
[2 - 3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 211.
[4 - 6] www.rkfustropkov.sk/farnost/kostoly/filialky/klastorny-kostol.html (7.11.2019)
[7 - 8] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 211.
[9] www.rkfustropkov.sk/farnost/kostoly/filialky/klastorny-kostol.html (7.11.2019)
[10] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 211.
[11] www.rkfustropkov.sk/farnost/kostoly/filialky/klastorny-kostol.html (7.11.2019)
[12 - 13] www.stropkov.sk/klastor-frantiskanov-klastorny-kostol-najsvatejsej-trojice.html (7.11.2019)
[14] www.rkfustropkov.sk/farnost/kostoly/filialky/klastorny-kostol.html (7.11.2019)
[15 - 16] www.stropkov.sk/klastor-frantiskanov-klastorny-kostol-najsvatejsej-trojice.html (7.11.2019)
[17] www.rkfustropkov.sk/farnost/kostoly/filialky/klastorny-kostol.html (7.11.2019)
[18] www.stropkov.sk/klastor-frantiskanov-klastorny-kostol-najsvatejsej-trojice.html (7.11.2019)
[19 - 20] www.rkfustropkov.sk/farnost/kostoly/filialky/klastorny-kostol.html (7.11.2019)
[21 - 24] www.stropkov.sk/klastor-frantiskanov-klastorny-kostol-najsvatejsej-trojice.html (7.11.2019)
Bibliografia
www.stropkov.sk
GPS
49.205373, 21.651034
49°12'19.3"N 21°39'03.7"E
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU.



www.pamiatkynaslovensku.sk