
obec Bzince pod Javorinou, okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj
Pôvodne gotický kostol postavený pravdepodobne už začiatkom 13. storočia, spomínaný v rokoch 1332 - 1377. Upravovali ho v 17. a 18. storočí. Sakrálny objekt si zachoval gotickú dispozíciu a gotické obvodové múry. V druhej polovici 17. storočia zaklenuli loď krížovými klenbami. V minulosti mal lizénové fasády so štukovými obrazcami pochádzajúce z druhej polovice 18. storočia. Klenba v presbytériu je z druhej polovice 18. storočia. [1]
Ide o jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Fasády sú členené lizénovým rámovaním a segmentovo zakončenými oknami v šambránach. Mohutná hranolová veža je zastrešená ihlancom.
Barokovo-klasicistický hlavný oltár je z druhej polovice 18. storočia. Komponovaný je do miernej konkávy, so štyrmi kanelovanými pilastrami s prehýbaným architrávom a volútovým nadstavcom, zdobeným rokajovou ornamentikou. V strede oltára sa nachádza novší obraz sv. Michala archanjela z konca 19. storočia (podľa iného zdroja obraz pochádza z 20. storočia). Rokoková kazateľnica s polychrómiou a s reliéfmi Krista a Dobrého pastiera na zadnej stene a na parapete rečnišťa je z druhej polovice 18. storočia. [2]
Kanonická vizitácia z roku 1776 uvádza, že kostol bol vybudovaný templármi v gotickom slohu. V knihe intimátov (interných predpisov) katolíckej cirkvi z roku 1782 sa píše, že kostol v Dolných Bzinciach pochádza z roku 1215 a je to jeden z najstarších kostolov v celom považskom okolí. Kedysi patril križiakom (Crucigerorum) a tiež hospitalianom (Hospitaliorum), ktorí patrili k stredovekým križiackym mníšskym rádom. Neexistujú však pôvodné písomné dokumenty. Niektoré dokumenty boli zničené pravdepodobne v časoch reformácie, keď bol katolícky kostol v Dolných Bzinciach niekoľko desaťročí v rukách protestantov. Jedna listina však z roku 1340 dosvedčuje, že v Bzinciach pod Javorinou už bola zriadená rímskokatolícka fara. Nad Bzincami sa nachádzalo aj opevnenie „Binche“, ktoré pochádzalo pravdepodobne z obdobia Skýtov. Neexistujú však z neho už ani ruiny. [3]
Retabulum a bočné oltáre sú neskorobarokové z druhej polovice 18. storočia. Sochy svätcov a anjelov pochádzajú z tohto istého obdobia. [4]
Vo veži sú dva zvony z roku 1924, jeden zasvätený Ku cti Najsvätejšej Trojice, druhý zasvätený Ku cti sv. Jána z Kríža. [5]
Pramene
Historia Ecclesiac et Parochie Also BOTTFALVAENSI, spracované p. Ladislavom Vargom od s. 513.
1. „Kostol rímskokatolícky bol postavený v kraji pod Javorinou roku 1215 križiackymi rytiermi - templárskej rehole za panovania Ondreja II. uhorského kráľa a Inocenta II. – pápeža. Od toho času spravovali kostol a farnosť duchovní z rádu Templárov až do roku 1312, keď boli Klementom II. zrušení (s. 514).
2. Prvá doložená písomná zmienka o tom, že v Bzinciach bola skutočne zriadená kresťanská cirkev a postavený kostol je z rokov 1332 - 1337. Nachádza sa v účtovných knihách pápežského výbercu desiatkov, ktorý zaznamenal, že bol v Bzinciach, ktoré vtedy mali názov „BOT“. Správa je zachytená aj vo Vatikáne v knihe „Monumenta Vaticana I. (s. 230).
3. Neexistuje zoznam kňazov do roku 1676,
• absencia písomných prameňov z dôvodu husitského pustošenia - prvá polovica 15. storočia (1428),
• 1570 - 1676 kostol v užívaní evanjelikov,
• 1691 - 1733 kostol v užívaní evanjelikov,
• v roku 1733 sa dekrétom „Caroline Resilútio (Karol III.) sa kostol vrátil rímskokatolíckej cirkvi.
4. Od roku 1676 do súčasnosti vo farnosti pôsobilo 39 kňazov. [6]
Archeologické vykopávky v roku 1997 na cintoríne v obci Hrušové, ktoré je teraz miestnou časťou Bziniec pod Javorinou, odkryli múry ďalšieho kostola. Išlo o jednoloďovú stavbu zo 14. storočia. [7]
Rekonštrukcia.
Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 1196/0. [8]
Rekonštrukcia a obnova interiéru - Cyril Rakovický (1985 - 1988). [9]
Sanácia vonkajších múrov, rekonštrukcia elektriny a maľba interiéru - Blažej Čaputa (2009 - 2010). [10]
Oltáre a retabulum boli dôkladne zreštaurované začiatkom 21. storočia. [11]
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
Stojí v strednej časti obce.
Obec Bzince pod Javorinou sa nachádza na Považí. Leží na sútoku Kamečnice a jej prítok Vrzávky, v údolí medzi Malými a Bielymi Karpatami. Nad obcou dominuje Veľká Javorina (970 m), najvyšší vrchol Bielych Karpát. Územie bolo osídlené už v dobe bronzovej, o čom svedčia početné archeologické nálezy. Systematické osídlenie je známe až z veľkomoravskej doby. [12]
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 245.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. s. 245. ONRÍK, Róbert: História farnosti. 1. marec 2020 https://bzince.fara.sk/farnost/historia (13.4.2025)
[3 - 5] ONRÍK, Róbert: História farnosti. 1. marec 2020 https://bzince.fara.sk/farnost/historia (13.4.2025)
[6] Bzince pod Javorinou sú farnosťou, kde sa väčšina obyvateľov hlási k evanjelickej viere. Farnosť je územne veľmi rozsiahla. Jej hranice sú zároveň hranicou štátov (hrebeň Javoriny). Do farnosti patrí aj filiálka v obci Lubina, z dvoch tretín evanjelická, je tam aj evanjelický kostol. Pod obec Bzince pod Javorinou patrí aj Hrušové, Vrzávka, Cetuna, Hrubá Strana (jej časť). Pod filiálku Lubina patrí Hrabové, Hrnčiarové, Miškech Dedinka, Miškech Salaš, Podkozince, U Dunajčíkov, U Gaľkov, U Kováčov, U Rubaninských, U Valenčíkov a Záhradná u Škulcov. ONRÍK, Róbert: História farnosti. 1. marec 2020 https://bzince.fara.sk/farnost/historia (13.4.2025)
[7] ONRÍK, Róbert: História farnosti. 1. marec 2020 https://bzince.fara.sk/farnost/historia (13.4.2025)
[8] www.pamiatky.sk (13.4.2025)
[9 - 12] ONRÍK, Róbert: História farnosti. 1. marec 2020 https://bzince.fara.sk/farnost/historia (13.4.2025)
www.obecbzince.sk
48.787024, 17.773078
48°47'13.3"N 17°46'23.1"E
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU
