Lokalita
obec Chrastné, okres Košice-okolie, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Židovský cintorín, ako väčšina, bol založený mimo obývané územie. Vplyvom rozširovania obcí sa židovské cintoríny ocitli v blízkosti rozrastajúcej sa výstavby, v mestách dokonca v ich strede. ^[1]
 

Miesto pochovania je označené náhrobkom. Nápis na náhrobku obsahuje hebrejské meno zosnulého, hebrejské meno jeho otca, dátum úmrtia podľa hebrejského kalendára a podľa sekulárneho kalendára. Text môže byť doplnený eulógiou – florálnou dekoráciou, dekoráciou zobrazujúcou meno zosnulého za pomoci zvierat, či rastlín (napríklad vyobrazenie medveďa pri mene Dov, vlka pri mene Ze´ev, ryby pri mene Fischer, Fischmann, jeleňa pri mene Hirsch...), zobrazujúcou symboliku povolania – kniha symbolizovala učiteľa, mažiar lekárnika. Špeciálne symboly žehnajúcich rúk a levitská konvica sú zobrazované na náhrobkoch členov kňazského a levitského rodu. ^[2]
 

Na jednom náhrobku v Chrastnom sú zobrazené žehnajúce ruky. Aramejské meno kňaza, či levitu bolo Shraga, čo v preklade znamená „svetlo, sviečka“. Čitateľný je aj dátum jeho úmrtia, a to máj 1891. Na inom náhrobku sú zobrazené kvety symbolizujúce nevydatú ženu, či strom, čoby znak večného života. ^[3]
 

Typickým zvykom židov je pri návšteve nosiť na hroby nie kvety, ale malé kamienky. Je to tradícia, ktorej korene nie sú úplne jasné, ale veľa židov považuje kamienok za symbolickú spomienku na zosnulého. ^[4]
 

O histórii židovstva v Chrastnom najlepšie hovorí miestna kronika:
 

„Najstarší židovský obyvateľ v obci Chrastné bol akýsi Gutman, ktorý tu žil okolo roku 1850. Jeho zamestnaním bolo krčmárstvo a mimo toho obchodoval s kožkami a vajciami. Po ňom prišiel Emanuel Davidovič zvaný Mano, ktorý tu krčmáril do roku 1914, kedy v obci zomrel. Mal dvoch synov, ktorí odišli do Ameriky. Po ňom krčmu kúpil Viliam Davidovič, ktorý tu prišiel z Huvizu. Viliam Davidovič býval v Chrastnom od roku 1914 do 14.5.1942, kedy bol odtransportovaný. Podľa pamätníkov v ten deň padal dážď. Mal dve dcéry Editu, Magdu a jedného syna Imra. V obci mal krčmu a obchod so zmiešaným tovarom, tiež prevádzal mäsiarstvo a neskoršie kúpil si role asi 10.k.j. ^[5], takže potom začal aj hospodáriť. Hospodárstvo prevádzal väčšinou sám so svojou rodinou. Posledný žid bol skromný, pracovitý, medzi občanmi bol obľúbený. V Chrastnom bývala vždy iba jedna židovská rodina.“ ^[6]
 

V súpise ľudu z roku 1930 žilo v obcí sedem židov. Vzhľadom na vyšší počet náhrobkov, je možné predpokladať, že cintorín slúžil židom aj iných obcí. Takmer s istotou to boli Vajkovce, kde podľa súpisu ľudu z roku 1930 žilo šesť židov a nemali v obci svoj cintorín. Staršiu históriu cintorína potvrdzuje najstarší čitateľný dátum úmrtia, máj 1814. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav cintorína je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Nachádza sa v severozápadnej časti obce.