Lokalita
obec Liptovský Hrádok, okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Pôvodne ranogotický kostol z druhej polovice 13. storočia. Loď bola v roku 1610 renesančne preklenutá. V polovici 18. storočia upravili interiér a koncom 18. storočia prefasádovali celú stavbu. Zároveň znížili neskororenesančný obranný múr zo 17. storočia a opatrili ho novou bránou. Pôvodne gotická stavba sa zachovala v pôdoryse jednoloďového priestoru so štvorcovým presbytériom, pristavanou severnou sakristiou a predstavanou vežou. Z architektonickým článkov prvej stavebnej etapy sa zachovalo ranogotické okno na východnej strane presbytéria, pastofórium a fragmenty rebier a nábežných štítov z pôvodnej klenby presbytéria. ^[1] V podveží sa zachoval gotický portál, tvoriaci pôvodný vstup do kostola. ^[2]
 

Z gotického obdobia sú aj fragmenty fresiek, ktoré sa dostali do povalového priestoru pri renesančnom zaklenutí kostola v roku 1610. Stavebné úpravy v roku 1610 dokumentuje krížová hrebienková klenba presbytéria a tri polia krížovej hrebienkovej klenby lode, priamo zasekanej do steny. Pri barokizácii interiéru v 18. storočí išlo hlavne o postavenie nových oltárov a o rozšírenie chóru, ktorý vybudovali už v pokročilejšom klasicistickom ponímaní, azda súčasne s úpravou fasád. Výmaľba interiéru je prispôsobená rokokovému estetickému účinku oltárov. Obnovil a doplnil ju Anton Bodnár v roku 1931. Exteriér kostola je dielom konca 18. storočia a svojou barokovo-klasicistickou povahou úplne prekrýva stredoveké jadro stavby. Na lodi sú polkruhovo zakončené okná s klenákom, dvojstupňové oporné piliere a profilovaná baroková podstrešná rímsa, ktorá pokračuje na presbytérium i na veži, v minulosti členenú lizénovým rámom na dve časti. Veža je zastrešená výraznou zvonovitou prilbou, ktorá dosadá na podstrešnú terčíkovú rímsu. ^[3]
 

Obranný múr okolo kostola má pôvodné strieľne, ktoré datujú provizórne opevnenie do druhej polovice 17. storočia. Múr bol znížený pri barokovej oprave. ^[4]
 

Hlavný oltár je rokokový z roku 1768. Stĺpová architektúra oltára s nadstavcom je rozšírená bočnými dvierkami ambitu. Karyatídne postavy anjelov, podopierajúcich stĺpy, retardujú spišskú sochársku tradíciu. V postranných rokajoch a medzi stĺpmi sú postavy svätcov, v nadstavci je skupina Zvestovania. Oltárny obraz znázorňujúci sv. Martina biskupa je z roku 1768 od maliara M. Romanovského. Bočné oltáre Piety s nadstavcovým reliéfom sv. Jána Nepomuckého a sv. Jozefa s nadstavcovým reliéfom sv. Ondreja sú z roku 1768. Sú to práce jednej rezbárskej dielne, vedúcim ktorej bol zatiaľ nezistený sochár hlavného oltára. Baroková kazateľnica je z roku 1740. Na jej polygonálnom parapete sú plastiky evanjelistov a vo vrchole volútovej zvukovej striešky je socha sv. Michala. Na parapete schodov kazateľnice sú staršie maľby evanjelistov z protestantského obdobia 17. storočia. Kalvária na tráme gotického triumfálneho oblúka je baroková, datovaná rokom 1757. ^[5]
 

Z pôvodného zariadenia je dnes neskorogotický oltár sv. Martina biskupa a sv. Štefana Prvomučeníka z roku 1520 umiestnený v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Štyri maľované tabule tvoriace pevné krídla oltára, dva nekompletné oltáre, (jeden skladajúci sa zo šiestich, druhý z ôsmich maľovaných tabúľ z čias okolo roku 1500 a 1520) sa nachádzajú v Szépművészeti múzeu v Budapešti. ^[6]
 

Veľmi cenný je nález renesančnej šablónovej maľby nad záklenkami okien severnej a južnej steny lode s motívom červeného leva v čiernom rámovaní s rastlinným motívom. ^[7]
 

Po vrátení kostola katolíkom v roku 1673 bol celý interiér nanovo upravený a kostol vysvätený. Z tohto obdobia pochádzajú štyri konsekračné kríže na stenách za oltárom. Zachovala sa sivomodrá výzdoba stien v kombinácii s bielou výzdobou klenieb. ^[8]
 

Maliarska výzdoba z barokového obdobia je zachovaná v podobe bieleho náteru stien a klenieb kostola a farebne zdobeným chórom. Výzdoba čelných stien zábradlia pozostávala z imitácie červeného mramoru s tmavofialovou žilnatinou, v kombinácii so svetlozeleným mramorovaním profilovaných častí. Celkový charakter výmaľby je príbuzný s imitáciou mramorovania na oltároch. ^[9]
 

Pri klasicistickej stavebnej úprave bola realizovaná výmaľba steny za oltárom, znázorňujúca iluzívnu architektúru, korešpondujúcu s architektúrou oltára. ^[10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky pod číslom 309/1, hradbový múr s bránou pod číslom 309/2 a prikostolný cintorín pod číslom 309/3. ^[11]
 

Liptovský Hrádok-Dovalovo - Kostol sv. Martina z Tours (č. ÚZPF 309/1) - architektonicko-historický výskum - rok 2004. Autori: Mgr. Luboš Kürthy, Mgr. Barbora Glocková. ^[12]
 

V roku 1906 bola strecha veže pokrytá pozinkovaným plechom. ^[13]
 

Pri generálnej oprave v roku 1930 bola veža staticky zabezpečená opornými piliermi. Nakoľko steny kostola začali praskať a stav bol označený ako havarijný, múry sa pozdĺž a naprieč technicky zabezpečili. ^[14]
 

V roku 1981 bola celá strecha pokrytá medeným plechom, upravila sa vonkajšia fasáda a v interiéri boli namaľované obrazy od maliara Milana Jelínka z Okoličného, nachádzajúce sa v súčasnosti na klenbe v lodi. ^[15]
 

V rokoch 2005 - 2006 bola realizovaná generálna oprava, pri ktorej boli zrekonštruované dva renesančné svorníky (maľovaný svorník v klenbe svätyne), gotický vstupný portál a odkrytý renesančný tvar okien na bočnej stene lode. ^[16]
 

V rokoch 2013 - 2014 boli vykonané práce na obnove obranného múru, osekané oduté časti, opravená opadaná omietka, obnovená fasáda, fasádna farba vnútornej časti a vonkajšej časti obranného múru. V rámci prác bola položená pred vstupom do kostola dlažba, ktorá nahradila popraskaný betónový chodník. ^[17]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v strednej časti obce. Dovalovo je mestská časť Liptovského Hrádku.