Iný názov
Heretník

Lokalita
obec Hertník, okres Bardejov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Kostol v Hertníku postavili pravdepodobne už v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná správa o kostole v obci je v listine z roku 1355. Kostol bol drevený. ^[1]
 

V tesnej blízkosti starého rozpadávajúceho sa dreveného kostola dal postaviť murovaný kostol gróf Žigmund Forgách. ^[2] Kostol je zasvätený svätej Kataríne Alexandrijskej, panne a mučenici. ^[3] Objekt bol postavený v rokoch 1607 – 1612 v retardovanom gotickom slohu. ^[4] Po ukončení stavby a zariadení kostola ho slávnostne posvätil ostrihomský arcibiskup a kardinál František Forgách, brat miestneho zemepána, v nedeľu 29. januára 1612. Pripomína to 11 krížov – znakov konsekrácie kostola, ako aj pamätná tabuľa z červeného mramoru z roku 1612 na pravej strane chrámovej predsiene. ^[5]
 

Je to jednoloďový kostol s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a západnou predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté renesančnou sieťovou klenbou s profilovanými hrebienkami. Klenba dosadá na hlavice polygonálnych prípor, spočívajúcich na oblých konzolách, zdobených maskou alebo mušľou. Na južnej strane víťazného oblúka je malý terč s kamenárskym znakom. Loď je krytá valenou klenbou s lunetami. Fasáda je členená dvojstupňovými opornými piliermi, na presbytériu sú lomené gotizujúce okná a na južnej strane bol zamurovaný renesančný portál. ^[6] Štvorhranná ihlancovitá veža, predstavaná na západnej strane, ako aj strecha kostola, sú pokryté plechom. Vchod do kostola je pod vežou. Kedysi viedol do kostola aj bočný vchod z pravej strany. Tento vchod bol pôvodne zamurovaný renesančným portálom. Dnes slúži ako vchod do novovybudovanej sakristie. ^[7]
 

Interiér kostola tvorí svätyňa, loď, chór, sakristia a predsieň. Pod svätyňou sa nachádza krypta, vchod do nej však nie je známy. ^[8]
 

Vnútorné zariadenie bolo neobarokové z konca 19. storočia. ^[9] Kostol mal kedysi tri oltáre. Hlavný oltár bol zasvätený svätej Kataríne Alexandrijskej, bočný oltár na ľavej strane svätému Jánovi Nepomuckému a bočný oltár na pravej strane svätému Jánovi Krstiteľovi. ^[10] Bočný oltár (pri kazateľnici) bol rokokový, zhotovený Františkom Feegom (po roku 1764), sochy Krista, sv. Mikuláša biskupa a Jána Nepomuckého sú novšie. ^[11]
 

Neobarokový hlavný oltár z konca 19. storočia je dielom bardejovského rezbára a sochára Pavla Grešáka. uprostred je socha svätej Kataríny Alexandrijskej, patrónky kostola, po stranách sú sochy apoštolov Petra a Pavla. Sú to práce sochára Břetislava Kafku z Červeného Kostelca. Oltár vymaľoval maliar Mikuláš Jordán z Prešova. Po stranách lode kostola vpredu na podstavoch sú dve sochy (drevorezby) novšieho dáta: vľavo Božské Srdce, vpravo Ružencová Panna Mária (dovezená roku 1904 z Tirolska). ^[12]
 

Vľavo vpredu v minulosti stála klasicistická kazateľnica s rokokovými detailmi a s reliéfom Pána Ježiša so Samariánkou pri studni z druhej polovice 18. storočia. Kamenná krstiteľnica z čias stavby kostola je dnes v cintorínskej kaplnke. Na pravej strane lode je do steny vmurovaná renesančná náhrobná doska z červeného mramoru s reliéfnou polopostavou rytiera v životnej veľkosti a v brnení. Zobrazuje Šimona Forgácha, ktorý zomrel v Hertníku 24. septembra 1598. Náhrobok má rozmery 135 cm x 90 cm. Je vytesaný z toho istého červeného mramoru ako pamätná tabuľa v predsieni, dvojité tabule erbu nad dverami sakristie ako bola kedysi nádoba na krstiteľnici. Pochádza zo začiatku 17. storočia. Pôvodne ležal na zemi pred bočným oltárom na ľavej strane. Na začiatku lode vpravo vedie po schodoch vchod na chór. Chór spočíva na štyroch kamenných stĺpoch. V čase mimo bohoslužieb loď uzatvára železné zábradlie. Sakristia je na ľavej strane svätyne. Má vchod aj zvonku. ^[13]
 

Z pôvodného zariadenia kostola boli štyri rokokové sochy od Františka Feega prevezené do Slovenského národného múzea v Martine. ^[14]
 

V zadnej časti lode vľavo pod chórom sa nachádza Lurdská jaskyňa. Vedľa nej je zavesený obraz svätých košických mučeníkov. ^[15]
 

Orgán je v pozlátenej šedej skrini renesančného štýlu. Bol zakúpený v roku 1905 od firmy bratov Riegerovcov. V roku 1916 štát vzal cínové píšťaly z organu na vojnové účely, roku 1925 sa zakúpili nové píšťaly. ^[16]
 

Kostol mal tri zvony. Dva o váhe asi 3 q boli vo veži a jeden o váhe ai 50 kg bol vo vežičke nad svätyňou. Malý zvon Katarínka v roku 1883 znovu preliali, lebo pukol. Počas prvej svetovej vojny v roku 1916 štát skonfiškoval na liatie kanónov veľký i malý zvon. V hertníckom kostole ostal iba jeden zvon. Je to renesančný zvon z roku 1617 od Juraja Wierda s venovacím nápisom a s ozdobou v tvare palmového listu. V roku 1924 zakúpili nové zvony o váhe 476 kg a 136 kg a zasvätili ich slovanským apoštolom sv. Cyrilovi a Metodovi. ^[17]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Posledná generálna oprava kostola sa uskutočnila v roku 1975, zjednodušilo sa aj jeho vnútorné zariadenie, odstránili sa bočné oltáre.
 

Maľba interiéru kostola bola obnovená v roku 2002.
 

V roku 2007 bola z južnej strany ku kostolu pribudovaná nová sakristia. Je osemuholníkového tvaru a ku kostolu je pripojená krátkou chodbičkou v mieste bývalého bočného vchodu. 18.11.2007 túto sakristiu posvätil košický arcibiskup Mons. Bernard Bober.
 

2003 – oprava oltára
 

2004 – oprava orgánu.
 

2010 – oprava fasády kostola. ^[18]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Kostol stojí na vyvýšenom mieste v blízkosti kaštieľa. ^[19]