Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Radoľa
Lokalita
obec Radoľa, okres Kysucké Nové Mesto, Žilinský kraj
História a stavebný vývoj
Renesančný kaštieľ z polovice 17. storočia, s neskoršími prístavbami. [1] Bola to štvorcová dvojpodlažná stavba s jedným obytným priestorom v každom podlaží, teda skôr obytná veža, aké majú svoj pôvod v stredoveku. V druhej polovici 17. storočia došlo k prestavbe objektu, zrejme v súvislosti s rozvojom majera, ktorého objekt kaštieľa sa stal centrom. Prestavbou kaštieľ získal rozsiahle siene na prízemí a poschodí. [2] Fasády majú renesančné okná, z ktorých niektoré majú kamenné ostenie s nadokennou rímsou. Na starej časti je zvyšok nárožného sgrafita. Objavená bola i pôvodná renesančná omietka. V miestnostiach sú valené klenby s lunetami a drevené trámové stopy. V jednej miestnosti je strop so štukovým rámom. [3]
 

Kaštieľ bol kedysi dominantou obce Radoľa a patril do budatinského panstva patriaceho Suňogovcom, ktorých potomkovia ho vlastnili až do roku 1798, kedy budatinské panstvo prešlo do vlastníctva Csákyovcov. Nachádzali sa tu stodoly, pánske stajne, rybníky, ovocná záhrada, pivovar, chmeľnice, mlyn a píla. Kaštieľ bol pravdepodobne opevnený hradobným múrom. [4]
 

Možnosť, že stavba nadväzovala na nejaké staršie hospodársko-správne centrum, súvisiace s románskym kostolom, nie je istá, ale pri kaštieli sa našla odpadová jama s prepálenou hlinou, vápnom a črepmi – asi zvyšky pece na pálenie vápna, datovaná do 14. – 16. storočia. Je možné predpokladať, že v Radoli sa koncentrovala správa okolitého územia na ľavom brehu Kysuce, patriaca pôvodne do varínskeho panstva Balassovcov. Najbližšie kúrie na Kysuciach mali Suňogovci v Rudine a Rudinke, ktoré odkúpili od miestnych zemianskych rodov. [5]
 

Prvá písomná zmienka o kaštieli v Radoli pochádza z roku 1575. Spomína sa ako dom kuriálny šľachtický, a to v súvislosti s posudzovaním radoľského šoltýstva. Kúria asi slúžila ako prechodné sídlo rozvetvenej suňogovskej rodine na vykonávanie zemepanských súdov a kontrolu hospodárenia. Nie je vylúčené, že v nej sídlili úradníci panstva, ktorými boli príslušníci nižšej šľachty. Určitý čas mohla byť v prenájme, pretože v Radoli boli v 17. storočí doložené majetky niekoľkých zemianskych rodín. [6]
 

Najstaršia časť kaštieľa – kúrie bola poschodovaá budova štvorcového pôdorysu s jednou miestnosťou na prízemí, jednou na poschodí a s pivnicou v suteréne. Na prízemí je zaklenutá krížovou klenbou s lunetami uprostred. Plocha medzi vrcholmi lunet je vyplnená dvojnásobným štvorcovým obrazom. Na poschodí bol trámový strop. Sondy na poschodí aj prízemí odkryli renesančné omietky. Najstarší objekt je na vonkajších nárožiach vymedzený maľovaným kvádrovaním. Miestnosť na prízemí bola pôvodne osvetlená len na juhozápadnej a severozápadnej strane asi štrbinovými otvormi, ktoré mali pravdepodobne funkciu strieľní. [7]
 

Kaštieľ sa stal centrom majera, v ktorom boli v roku 1658 mlyn, píla, pivovar, panské stajne, záhrady a rybníky. Bol prechodným sídlom Gašpara III. Suňoga, ktorý dal kaštieľ prestavať. Zachovali sa jeho listiny datované z Radole okolo roku 1674. Gašpar nechal v Radoli postaviť nový kamenný pivovar, ľadovňu, rybníky, majerský dom s maštaľami a stodolami, stajne pri kaštieli a panský dom. Prestavba bola realizovaná v súvislosti s rozvojom majera a potrebou vedľajšieho sídla okrem hradu Budatín, ktorý Suňogovcom poskytoval dobrú ochranu pred Turkami a povstalcami bojujúcimi v stavovských povstaniach. Kaštieľ bol postavený v nepokojných časoch, a preto mal obrannú funkciu, ktorá bola pri renesančných kaštieľoch v 16. a 17. storočí bežná a samozrejmá. Kľúčové strieľne sa nachádzajú v nárožiach medzi kratším a dlhším traktom ako mierne výstupky na poschodí, za ktorými sú výklenky pre strelcov. Ide zatiaľ o ojedinelú formu. [8]
 

Podľa architektonicko-historického prieskumu pristavili v druhej polovici 17. storočia k severovýchodnému priečeliu rozsiahlu sieň na prízemí aj poschodí so schodiskom pri východnom nároží. K sieni sa pripájajú dve obytné miestnosti radené za sebou. Na severovýchodnej strane sa k sieni pripája trakt, na prízemí valene zaklenutý lunetami, na poschodí s trámovým stropom. Hlavná sieň v strednej časti objektu je typická pre všetky renesančné kaštiele na Slovensku. Odkryté boli nové pivnice s valenou klenbou. [9]
 

Momentálne jediný a veľmi stručný opis kaštieľa pochádza z roku 1710 z urbára panstva Budatín. Kaštieľ bol malý, spomína sa ako „dosť skrátenzý“ (castellum hic est sat compendiosum), poschodový, s komnatami, dvoma pivnicami, kaplnkou, kuchyňou a izbou pre kuchárov, ďalšou izbou pre pekára. Nachádzala sa tu i pekárenská pec. Kapnka nebola prístupná verejnosti a podľa kanonickej vizitácie z roku 1713 a mala vchod orientovaný do súkromnej komnaty. Podľa neskorších informácií dal Gašpar III. Suňog postaviť, presnejšie prestavať kaštieľ na mieste staršej stavby (kúrie), ktorú označovali ako prvý malý kaštieľ a išlo o kamennú budovu. Pôvodná kúria, postavená v druhej polovici 16. storočia, bola prestavaná na kaštieľ, v ktorom Gašpar III. Suňog žil najmä po roku 1710 až do svojej smrti v roku 1727. V roku 1712 si Gašpar a jeho syn Ladislav rozdelili časť budatínskych majetkov (na panstve mala stále podiely sliezska vetva rodu, ktorej patrila kúria vo Svederníku), a to tak, že kaštieľ v Radoli s majerom a všetkými stavbami pripadol Gašparovi III. Suňogovi. [10]
 

Gašpar bol dlhé roky úradníkom kráľovskej komory a v roku 1712 ho povýšili do grófskeho stavu. Zomrel spolu so synom Ladislavom v roku 1727, čím vymrela uhorská vetva Suňogovcov po meči. Vdova po Ladislavovi Tereza Šimoničová-Horváthová a jeho dcéra Eva viedli niekoľkoročný spor s Antonom Suňogom, príslušníkom sliezskej vetvy rodu. Spor skončil v roku 1732, keď kráľovská tabuľa nariadila Antonovi Suňogovi vyplatiť 60 000 zlatých Ladislavovej vdove ako náhradu za budatínske majetky. Anton Suňog, kráľovský komorník, hlavný župan Oravskej stolice a podielnik Oravského komposesorátu už zrejme nemal veľa príležitosti zdržiavať sa v Radoli. V kaštieli zrušili kaplnku, jej inventár bol prevezený do Kostola sv. Jakuba v Kysuckom Novom Meste. Kaštieľ zostal centrom rozsiahleho majera. Na konci 18. storočia sa Jozefína, dcéra Jána Nepomuka Suňoga, ktorej manželom bol Anton II. Csáky, na základe prenesenia dedičstva stala dedičkou budatínskeho panstva. Budatínske majetky prešli na Csákyovcov. V tomto období sa v kaštieli uskutočnili menšie úpravy, pri ktorých predelili niektoré priestory. [11]
 

Kaštieľ slúžil ako centrum majera pravdepodobne až do konca 19. storočia. V priebehu druhej polovice 19. storočia, po zrušení poddanstva, sa oddeľovala zemepanská pôda od roľníckej a obec Radoľa a panstvo Budatín dospeli ku konečnej dohode v roku 1877. Mapa nového stavu chotára z roku 1878 zakresľuje kaštieľ a komplex budov patriacich k nemu. Severne od kaštieľa zobrazuje aj rybník, ktorý bol napájaný z Vadičovského potoka. K juhovýchodnému priečeliu kaštieľa bol pristavaný dlhý trakt, z ktorého vychádzal ďalší, zatáčajúci sa smerom na západ. Ďalšia budova stála východne od kaštieľa. Išlo o hospodársku budovu, keďže už na začiatku 18. storočia sa pri kaštieli spomínajú stajne, úschovňa kočov, pivovar, maštale, sýpky, majerský dom, kde bývali zamestnanci majera. Neďaleko od kaštieľa smerom na západ stál mlyn a píla. Kaštieľ s hospodárskymi stavbami, so záhradami, ovocnými sadmi bol najdôležitejšou časťou obce, ktorej zástavba začínala až nad týmto komplexom. [12]
 

Na začiatku 20. storočia zhorela strecha kaštieľa. Obnovená bola strecha aj trámový strop. Aká bola pôvodná koruna stavby, nie je jasné. Na mape z 18. storočia je kaštieľa zakreslený s dvoma vežami, či to však zodpovedalo skutočnosti, sa nevie. [13]
 

Po prvej svetovej vojne posledný majiteľ budatínskeho panstva Gejza Csáky predal v roku 1919 obyvateľom Radole pôdu za dobrú cenu a neskôr v roku 1934 aj les. Okrem toho predal obyvateľom mlyn a staviská, čiže sa dá predpokladať, že aj budovu kaštieľa a priľahlých stavieb. Po odpredaji kaštieľa a pozemkov začala v blízkosti historického sídla rozsiahla výstavba. Kaštieľ definitívne stratil dominantné postavenie v obci a na zachovanej fotografii spred rekonštrukcie stojí v tesnej blízkosti pamiatky rodinný dom s dátumom výstavby 1921. Kaštieľ slúžil na obytné učely. Csáky musel predať kaštieľ, priľahlé stavby a pozemky v Radoli ešte v 20. – 30. rokoch 20. storočia, pretože pôvodné majetky budatínskeho panstva v tejto obci sa nenachádzajú v súpise jeho skonfiškovaného majetku po druhej svetovej vojne. [14]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Niekoľko opráv v priebehu 20. storočia.
 

Od 19. storočia do roku 1977 slúžil kaštieľ a jeho priľahlé budovy na obytné účely. Potom sa uskutočnila pamiatková obnova a objekt bol adaptovaný pre múzeum. [15] Stavby pri kaštieli boli zbúrané. Po rekonštrukcii prešiel kaštieľ do správy Kysuckého múzea v Čadci, ktoré tu umiestnilo stále expozície. [16]
 

Zámer pamiatkovej úpravy bol vypracovaný v roku 1975. Umelecko-historický prieskum: dr. Kostka – prom. hist. Z. Ševčíková, 1975. [17]

Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je veľmi dobrý. Po rekonštrukcii kaštieľa bola v roku 1983 sprístupnená stála expozícia Kysuckého múzea v Čadci, v roku 2002 čiastočne reinštalovaná. Kaštieľ Radoľa vo svojich expozíciách sústreďuje najucelenejšiu zbierku archeologických nálezov z počiatkov osídlenia Kysúc. Okrem prehliadky kamenných, kovových či kostených nálezov si návštevník môže pozrieť autentickú ukážku spôsobu meštianskeho života koncom 19. a začiatkom 20. storočia. [18]
Prístup
Stojí takmer v strede obce.
Fotogaléria
Kaštieľ Radoľa foto © Imrich Kluka 8/2010Kaštieľ Radoľa foto © Imrich Kluka 8/2010Kaštieľ Radoľa foto © Marián Jarina 10/2012Kaštieľ Radoľa foto © Marián Jarina 10/2012Kaštieľ Radoľa foto © Marián Jarina 10/2012Kaštieľ Radoľa foto © Marián Jarina 10/2012Kaštieľ Radoľa foto © Marián Jarina 10/2012Kaštieľ Radoľa foto © Marián Jarina 10/2012Kaštieľ Radoľa foto © Marián Jarina 10/2012
Poznámky
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 7.
[2] www.kysuckemuzeum.sk (11.3.2013)
[3] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 7.
[4] www.kysuckemuzeum.sk (11.3.2013)
[5] PARÁČOVÁ, Andrea: Kaštieľ v Radoli. In: Pamiatky a múzeá, 2012, č. 4, s. 29 – 30.
[6 - 9] PARÁČOVÁ, Andrea: Kaštieľ v Radoli. s. 30.
[10 - 11] PARÁČOVÁ, Andrea: Kaštieľ v Radoli. s. 31.
[12 - 14] PARÁČOVÁ, Andrea: Kaštieľ v Radoli. s. 32.
[15] www.kysuckemuzeum.sk (11.3.2013)
[16] PARÁČOVÁ, Andrea: Kaštieľ v Radoli. s. 32.
[17] KUBIČKOVÁ, Klára: Hrady a zámky v krajine : Kultúrne pamiatky Stredoslovenského kraja. Banská Bystrica: Krajské stredisko štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, 1978. s. 22.
[18] www.kysuckemuzeum.sk (11.3.2013)
Bibliografia
PARÁČOVÁ, Andrea: Kaštieľ v Radoli. In: Pamiatky a múzeá, 2012, č. 4, s. 29 – 33.
www.radola.sk
www.kysuckenovemesto.sk
GPS
49.295357, 18.787975
49°0 17' 43.29", 18°0 47' 16.71"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk