Iný názov
Mischdorf

Lokalita
obec Dunajská Lužná, okres Senec, Bratislavský kraj

História a stavebný vývoj
Kostol zasvätený sv. Martinovi, biskupovi z Tours bol po stáročia farským kostolom pre široké okolie farnosti Mišérd (Mischdorf, Nové Košariská). Nazýval sa preto materským kostolom, alebo v cirkevnej latinčine „exlesia mater“ čiže kostol - matka. ^[1]
 

Kostoly na území farnosti Mišérd a na jej okolí sú väčšinou veľmi staré, pochádzajú z 13. - 14. storočia. Do tohto obdobia sa datuje vznik farského kostola v Mišérde. Kedy bol postavený a kto ho postavil, nie je dnes známe a nebolo to známe ani v roku 1781, z ktorého je zachovaná obsiahla správa o vizitácii farnosti a kostola v Mišérde. V zápisnici sa spomína len toľko, že kostol existuje asi šesť storočí. Keď sa teda od 18. storočia odráta šesť storočí, mohol vzniknúť už v 12. - 13. storočí. ^[2]
 

V kanonickej vizitácii je o čase postavenia kostola ďalší, hoci tiež len približný údaj. Na veži kostola bol latinský nápis, ktorého slovenské znenie hovorilo: Stará veža, sčernetá po 500 rokoch od slnka, bola pomocou Božou obnovená v roku 1736. Nápis je chronostikon a rok 1736 sa dá z neho čítať. Po odrátaní 500 rokov znova vychádza, že kostol bol postavený v 13. storočí. ^[3]
 

O ďalších osudoch farského Kostola sv. Martina v Mišérde je zatiaľ známych len niekoľko údajov. V 17. storočí sa kostol dostal do rúk evanjelikov a v roku 1710 sa opäť vrátil do rúk katolíkov. ^[4]
 

Ani z nasledujúcich desaťročí 18. storočia nie je informácii o farskom kostole v Mišérde veľa. Bol už pravdepodobne dosť schátraný, keď v roku 1736 opravovali vežu a je pravdepodobné, že menšie úpravy urobili aj na ostatných častiach kostola. K veľkej oprave, ba až k prestavbe sa prikročilo v roku 1773. Financovali ju zemepáni, ktorí mali majetky v chotároch obcí Mišérd a Torč a ktorí mali nad kostolom patronátne právo. Boli to: gróf Ján Illésházy, gróf Juraj Apponyi, vdova po grófovi Jánovi Balassovi a gróf František Balassa. Farárom v Mišérde bol v tom čase Žigmund Kunics. Kostol zväčšili o chór. V roku 1774 bola prestavba hotová. Kým sa opravoval farský kostol v Mišérde, používal sa miesto neho menší filiálny kostol v Dénešde (Jánošíkovej). ^[5]
 

Kostol bol postavený zo solídneho materiálu, sčasti z kameňa a sčasti z pálenej tehly. Dlažba kostola bola celá zo štvorcových kamenných kvádrov. Loď i presbytérium boli pokryté škridlami, sakristia šindľom. Ku kostolu bola pristavaná veža, celá z kameňa. Vysoká bola 19 m a široká 2,80 m. Na veži bol železný kríž. Mala štyri okná, aby sa nimi mohol šíriť hlas zvonov. Na veži boli kedysi hodiny. Smerom na východ bol pod oknom nápis, ktorý hovoril o oprave veže v roku 1736. Sanktuárium bolo dlhé 7 m, široké 5,40 m a vysoké 6,30 m. To je vlastne dnešná kaplnka sv. Martina v Nových Košariskách. Loď kostola bola dlhá 16 m, široká 6,60 m a vysoká 8,20 m. Sanktuárium bolo s loďou spojené víťazným oblúkom. Vzadu bol chórus stojaci na dvoch stĺpoch. Na chóre bol organ. Kostol nemal kryptu. Na jednej strane lode boli tri okná, na druhej štyri, takže kostol mal dosť svetla a pre veriacich bol i dostatočne veľký. Sakristia bola na ľavej strane sanktuária a mala klenbu. Kazateľnica bola na ľavej strane pred sanktuáriom. Vchádzalo sa na ňu zo sakristie. ^[6]
 

Farský kostol mal jednu nevýhodu. V jeho blízkosti na konci dediny Mišérd bola nejaká kováčska dielňa, kde sa pracovalo s ohňom a kostol bol neustále vystavovaný nebezpečenstvu vzniku požiaru. V kanonickej vizitácii z roku 1781 sa túto skutočnosť upozornilo dosť dôrazne, ale zbytočne. Zdá sa však, že rizikový zdroj požiaru sa stal farskému kostolu v Mišérde osudným v roku 1852, keď za bližšie neznámych okolností kostol zasiahol požiar. Zhoreli všetky drevené časti lode kostola i sakristie vrátane bohoslužobných rúch. Zachovalo sa len sanktuárium. ^[7]
 

Farský kostol v Mišérde postupne chátral. Kameň a tehly z múrov poodnášali obyvatelia obce ako stavebný materiál. Stavebne sa upravilo iba neskororománska časť - presbytérium-sanktuárium, z ktorého urobili malý, samostatný kostol, ktorý sa už v účtovnej knihe fary začal nazývať kaplnkou, nie farským kostolom (ecclesia mater) ako predtým. ^[8]
 

Dlho sa predpokladalo, že ide o gotickú stavbu, ale výskumy ukázali, že objekt pochádza ešte z románskych čias. V prvej polovici 18. storočia ho barokovo prestavali a po požiari sa zachovalo iba polygonálne presbytérium, ktoré upravili a začali používať ako kaplnku. Priestory vrátane sakristie na severnej strane sú zaklenuté pruskými klenbami. Fasáda je členená opornými piliermi. ^[9]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 v interiéri kaplnky uvádza, že na hlavnom oltári z konca 18. storočia sú barokové plastiky Panny Márie a sv. Jána evanjelistu i novšia socha sv. Martina. Vo vybavení kaplnky ďalej spomína závesné obrazy Ecce homo a Najsvätejšej Trojice, drevený korpus na kríži, ktoré pochádzajú z polovice 19. storočia. ^[10]
 

Dodnes je malý kostol známy ako Kaplnka sv. Martina z Tours. V druhej polovici 20. storočia sa na kaplnke urobili posledné stavebné úpravy v rámci, ktorých sa vykonala sanácia múrov a sakrálny objekt dostal novú strechu a vežu. ^[11]
 

Svätý Martin je patrónom miestnych kováčov, preto je kaplnke pripisovaná určitá miestna hodnota práve pre úctu zo strany kováčstva. Kaplnka patrí medzi najvýznamnejšie architektonické pamiatky obce. ^[12]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kaplnka je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 502/0. ^[13]
 

Pamiatkový výskum sa uskutočnil v rokoch 2012 - 2013. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o získanie dotácie na rekonštrukciu kaplnky sa v roku 2016 podarilo zhromaždiť sumu 85-tisíc eur, pričom obec Dunajská Lužná poskytla 40-tisíc, BSK 35-tisíc a MK SR 10-tisíc eur. ^[14]
 

Dunajská Lužná-Nové Košariská - Kostol (Kaplnka) sv. Martina (č. ÚZPF 502/1) - architektonicko-historický výskum - rok 2015. Autor: Mgr. Marian Havlík. ^[15]

Súčasný stav a využitie
Stav kaplnky je ?
 

Dlhé roky slúžila kaplnka najmä na výnimočné príležitosti, ako sú odpustové slávnosti, cirkevné aktivity a miesto kultúrnych stretnutí. V posledných rokoch schátrala natoľko, že z dôvodov bezpečnosti a ochrany zdravia v nej museli byť zrušené všetky duchovné a kultúrne aktivity pre občanov a návštevníkov Dunajskej Lužnej.

Prístup
Stojí v západnej časti obce.