Lokalita
obec Prešov, okres Prešov, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Na mieste dnešnej rokokovo-klasicistickej administratívnej budovy stáli do roku 1769 dva kamenné renesančné dvojpodlažné patricijské domy s dvojtraktovou pôdorysnou dispozíciou, s hospodárskymi budovami v strede dlhej parcely a jeden kamenný dvojpodlažný dom s renesančnou štítkovou atikou, postavený na dvoch stredovekých parcelách. Nárožný dom patril do roku 1760 komisárovi budínskej univerzitnej tlačiarne a prešovskému kníhtlačiarovi Fridrichovi Paracelsovi, a domy na piatich susedných parcelách vlastnila do roku 1769 šľachtická rodiny Mednyanských. Ich spojením vznikla v rokoch 1769 – 1770 reprezentačná administratívna budova Šarišskej župy. ^[1]
 

Ešte na konci stredoveku sa Prešov stal definitívne najvýznamnejším politickým, kultúrnym, hospodársko-správnym a tiež náboženským centrom Šarišskej stolice. Túto pozíciu si udržal aj v nasledujúcich storočiach. ^[2]
 

Župný dom je poschodová budova palácového typu s pôdorysom v tvare písmena L. Hlavné priečelie je desaťosové so stredným naznačeným rizalitom, zakončeným tympanónom. V rizalite sú dva vstupy. Vstupné portály sú zdôraznené predstavanými stĺpmi s iónskymi hlavicami a oblým úsekom náklady s klasicistickými vázami. Čelná fasáda má na prízemí horizontálnu rustiku a jednoduché okná. Poschodie je členené pilastrami s kompozítnymi hlavicami a nad oknami sú volútové frontóny so štylizovanou štukovou ornamentikou. Priečelie ukončuje pomerne široká podstrešná rímsa. ^[3]
 

Bohato členené symetrické priečelie s dvoma kamennými vstupnými portálmi je ukážkou doznievania barokového slohu a nastupujúceho klasicizmu. Nad oknami sú festóny v štýle Ľudovíta XVI. a trojuholníkový tympanón rizalitu vypĺňa reliéf Šalamúnovho súdu. ^[4] Po oboch stranách tympanónu boli pôvodne umiestnené kamenné alegorické postavy, ktoré odstránili pri adaptácii budovy v 50. rokoch 20. storočia. Vo vrchole štítu ostali iba kamenné klasicistické vázy s festónmi. ^[5]
 

Hlavný vchod so širokám schodiskom s balustrádou vedie z priechodu do priestrannej siene s korýtkovou klenbou na poschodí, ktorú pôvodne zdobila dekoratívna výmaľba. Z nej sa spojovacími chodbami vchádza do ostatných miestností na poschodí, zaklenutých lunetovými a pruskými klenbami alebo zakrytých rovnými stropmi so štukovými zrkadlami. ^[6]
 

Župný dom slúžil svojmu pôvodnému účelu viac ako poldruha storočia, a to až do konca roku 1944. V období prvej Slovenskej republiky (1939 - 1945) bol sídlom Šarišsko-zemplínskej župy. Počas svojej existencie musela budova župného domu prejsť niekoľkokrát rôznymi adaptáciami. Značne poškodená bola najmä po veľkom požiari 6. mája 1887, keď oheň zničil aj značnú časť mestského jadra. Za krátky čas bola budova obnovená a ďalej slúžila svojmu účelu. K vážnejšiemu poškodeniu budovy došlo 20. decembra 1944 počas náletu sovietskych lietadiel. Po vojne bol župný dom postupne rekonštruovaný, aby poskytol priestor viacerým inštitúciám. Okrem iných tu sídlil Štátny okresný archív v Prešove. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav historickej budovy je veľmi dobrý.

Prístup
Stojí v centre mesta. Nachádza sa na Slovenskej ulici.