Lokalita
obec Snina, okres Snina, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie dali do prudkého svahu cintorína postaviť v roku 1847 príslušníci významného sninského rodu Rhollovcov ako svoju pohrebnú kaplnku. Jej reprezentačná klasicistická architektúra vyniká najmä na priečelí, kde sa uplatňuje tvaroslovie pilastrov a výrazne profilovaná rímsa, nesúca tympanón a v štítovom nadstavci nízka architektonicky členená veža. Spodné podlažie kaplnky stratilo svoju pôvodnú funkciu krypty a dnes sa už nevyužíva. K vrchnému podlažiu, s erbovou kartušou nad vstupom, vedie v stúpajúcom teréne vonkajšie dvojramenné kamenné schodisko. Interiér, zaklenutý pruskými klenbami, v závere vypĺňa drevený oltár s obrazom Sedembolestnej Panny Márie. ^[1]
 

Pred kaplnkou stojí kamenný kríž s kovovým korpusom Krista. Osem zastavení Krížovej cesty je situovaných vo dvoch radoch po okrajoch priestranstva pred ústrednou kaplnkou. Doba ich výstavby sa pravdepodobne pohybuje medzi rokmi 1909 – 1911. Obrazy zastavení, olejomaľby na plechu od neznámeho autora, predstavujú kompozície podľa známej predlohy J. Führicha. Zachovalo sa z nich iba osem: IV., V., IX., X., XI., XII., XIII. a XIV. výjav, pričom v kaplnkách nie sú zoradené v správnej postupnosti. Podľa údajov obyvateľov bolo pôvodne prvých šesť zastavení riešených upevnením obrazov na kmeňoch stromov v aleji vedúcej z mesta k cintorínu. Stromoradie zrušili pri výstavby železničnej trate Humenné – Stakčín koncom 30. rokov 20. storočia. Obrazy uložili do márnice, ale po druhej svetovej vojne sa stopa po nich stratila. Tie, ktoré zostali, umiestnili naspäť do kaplniek zastavení na cintoríne. ^[2]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V polovici 90. rokov 20. storočia boli kaplnky a obrazy v nich svojpomocne obnovené. ^[3]

Súčasný stav a využitie
Stav architektonického súboru je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Nachádza sa na mestskom cintoríne.