Lokalita
obec Bratislava, okres Bratislava, Bratislavský kraj

História a stavebný vývoj
Cintorín sovietskych vojakov padlých pri oslobodzovaní Bratislavy a okolia spolu s významným pamätníkom sú dominantou mesta. Areál bol vybudovaný v rokoch 1957 - 1960 podľa projektu sochára a architekta profesora Jána Svetlíka. Má tri časti – nástupný priestor s monumentálnym schodišťom, cintorín so šiestimi hromadnými hrobmi a viacerými individuálnymi hrobmi a oslavný monumentálny pamätník. Sochárska výzdoba sa začína dole pri vstupe (v nástupnej časti) žulovým reliéfom Ladislava Snopka Prísaha sovietskych vojakov na bojovú zástavu. Dejový motív boja, frontových utrpení až po oslavu víťazstva stvárňujú ďalšie plastiky a reliéfy pamätníka. Frontové útrapy a bojové strasti zobrazujú plastiky Uprostred boja od Jána Kulicha a Nad hrobom spolubojovníka od Tibora Bártfaya, umiestnené na základnom vyvýšenom terasovitom plató. Dejove na ne nadväzuje reliéfny súbor výjavov vojnových útrap na vstupných dverách do obradnej siene od Rudolfa Pribiša. Ideove bojová apoteóza vrcholí monumentálnou sochou víťazstva symbolizovaného postavou sovietskeho vojaka so vztýčenou bojovou zástavou nad oslobodenou krajinou, postavenou na vysokom žulovom pylóne, od Alexandra Trizuljaka. Efekt je umocnený tým, že socha na podstavci je viditeľná zďaleka, krásne symbolizuje oslobodenie a slobodnú krajinu. Oslavu víťazstva a vďaku ľudu osloboditeľom prinášajú postavy dievčat so stuhami a vencami pred plochou cintorína od Jozefa Kostku. Výzdoba obradnej siene vo výtvarných dielach zvýrazňuje plody víťazstva a budovanie nového slobodného života. ^[1]
 

Pamätník bol stavebne dokončený v roku 1960 a slávnostne ho odhalili na už existujúcom cintoríne pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou 4. apríla 1960. V šiestich masových a v 317 individuálnych hroboch je na ploche 10 000 m² spolu pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri dobývaní mesta počas bojov druhej svetovej vojny v apríli 1945. ^[2]
 

Z troch kôl súťaže na bratislavský Slavín vyšiel víťazne návrh Jána Svetlíka (v spolupráci s kolektívom výtvarníkov Tibor Bártfay, Jozef Kostka, Rudolf Pribiš, Ján Kulich, Ladislav Snopek, Alexander Trizuljak, Juraj Kren a Dezider Castiglione). Celá koncepcia rešpektuje už vtedy existujúce hroby padlých vojakov. Nástup k areálu s dominantou pamätníka tvorí monumentálne schodisko, pričom základná kompozičná os je vygradovaná cez komplex priestorov, z ktorých každý je obohatený o sochársku výzdobu. Sochárske dotvorenie prostredia umocňuje vnemový účinok až po samotný obelisk pamätníka. Vedľajšia kompozičná os je orientovaná na otvorený panoramatický pohľad na Bratislavu. ^[3]
 

Centrálnu časť pamätníka tvorí obradná miestnosť, ktorej súčasťou je aj 37 metrov vysoký monument v tvare obelisku. Na jeho vrchole sa nachádza 7 m socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku, ktorý nohou drví hákový kríž na znak víťazstva nad fašizmom, od slovenského sochára Alexandra Trizuljaka. ^[4] Vstupné kazetové dvere do obradnej siene vykladanej mramorom z vonkajšej strany zdobí bronzový reliéfny súbor Rudolfa Pribiša pripomínajúci vojnové útrapy druhej svetovej vojny. Na stenách obradnej miestnosti sú v mramore vyvedené mená slovenských miest a dátum ich oslobodenia Červenou armádou, ako aj epitaf :
 

 

Ty, ktorý vchádzaš sem odožen bôľ a súcit
 

nech kropky tvojich sĺz nezvonia o mohyly
 

za hrdosť človeka za život ľudstva súci
 

za tvoju jasnú tvár my smrť sme podstúpili.
 

 

Slavín je miestom, ktorému sa počas návštevy v socialistickom Československu musela prísť pokloniť každá zahraničná delegácia. V súčasnosti je navštevovaný, často aj neoficiálne, najmä zahraničnými štátnikmi z krajín, ktoré boli súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu. 4. apríla, v deň výročia oslobodenia Bratislavy, sa na tomto mieste vzdáva pocta padlým sovietskym vojakom. Tradične sa na pamätnej ceremónii zúčastňuje aj prezident Slovenskej republiky. ^[5]
 

Vo všetkých šiestich sektoroch masových hrobov vznikajú deformácie terénu. Zemina v hroboch na Slavíne zvetráva. Pokles však nie je nebezpečný, ide skôr o estetickú záležitosť. Statik upozornil na fakt, že situácia v podzemí by mohla ohroziť bezpečnosť celého pylóna. Z týchto dôvodov podzemie pamätníka zrekonštruovali. ^[6]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav cintorína a pamätníka je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Slavín sa nachádza na predhorí Malých Karpát a je jednou z turistických atrakcií Bratislavy. Je vyhľadávaným miestom najmä pre svoju polohu, z jeho terás je prekrásny výhľad na celú Bratislavu. ^[7]