Kaštiele   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Veľké Leváre
Lokalita
obec Veľké Leváre, okres Malacky, Bratislavský kraj
História a stavebný vývoj
Barokový kaštieľ z roku 1723, postavený na starších gotických a renesančných základoch, situovaný do rozsiahleho, kedysi francúzskeho parku. Ide o poschodový trojkrídlový dvojtraktový objekt s čestným dvorom. [1] Stredný rizalit hlavného krídla má vyvýšenú strechu. [2] Bočné rizality sú v ukončení krídel, zdôraznené atikou a tvarom strechy. Kaštieľ má barokové, rytmicky členené fasády so štukovými rámami. [3]
 

V interiéroch je baroková dispozícia so strednou sálou výškove presahujúcou poschodie, architektonicky vyjadrená rizalitom. [4] Zdôraznená je aj v členení okien, ktoré na rozdiel od prevýšených obdĺžnikových sú polkruhovo uzavreté. V strednej časti je akrádová chodba. V hlavnom krídle je vestibul, slávnostné schodište a prevýšená sála. Fabiónové stropy majú štukové ornamenty. Z kaštieľa do parku vedie terasa a schodište so stĺpikovou balustrádou a vázami. [5]
 

Zemepánskym majiteľom vo Veľkých Levároch bol od roku 1647 Ferdinand Kollonich. Kontinuita rodového majetku pretrvala i v 18. storočí a k roku 1723 sa viaže údaj o výstavbe kaštieľa, ktorého staviteľom bol viedenský arcibiskup Sigfried Kollonich. Po meči vymrel rod Kollonichovcov v osobe Maximiliána v roku 1874. Majetok a kaštieľ vo Veľkých Levároch získala grófska rodina Wenckheimovcov. Zmena majiteľa sa nevyhnutne prejavila na vizuálne exponovaných miestach, okrem iných aj na vstupných bránach. Erb v ozdobnej kartuši je logickým vyvrcholením oznamovacieho aktu zmeny. Uvedené aktivity boli príčinou vzniku dvoch takmer identických brán v areáli kaštieľa, predná, sprístupňujúca prednú časť areálu a zadná, oddeľujúca záhradu a parkovú časť od hospodárskych a obecných priestorov. Jednu z týchto brán demontovali a premiestnili do ohrady arcibiskupského paláca (Úrad vlády) v Bratislave. [6]
 

Neskôr už kaštieľ vo Veľkých Levároch nevlastnili Wenckheimovci, ale rehoľný rád uršulínok, ktorý v objekte zriadil psychiatrický ústav. Toto funkčné využitie pretrvávalo až do konca 20. storočia, ale už bez uršulínok, ktoré okrem kaštieľa vlastnili v obci objekt známy pod označením „kláštor.“ [7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia. Niekoľko opráv v priebehu 20. storočia.
Súčasný stav a využitie
Stav historického sídla je dobrý. Prostredie v okolí pamiatky je zachované a nie je narušené modernou výstavbou, čo je dnes veľmi vzácne.
 

Vedľa kaštieľa bol francúzsky park, ktorý v prvej polovici 19. storočia upravili na anglický. Neskôr ešte prebehli romantické parkové úpravy. Park získal romantické pavilóniky a alegorické plastiky. V parku sú mohutné listnaté stromy v kompozičných osiach čistiniek. [8]
 

Za socializmu sídlil v kaštieli Ústav na liečbu závislostí. Pred niekoľkými rokmi bol ústav zrušený a v súčasnosti je kaštieľ opustený, neudržiavaný a veľmi chátra. [9]

Prístup
Stojí v južnej časti obce.
Fotogaléria
Kaštieľ Veľké Leváre zp © Imrich Kluka, archív (dobová pohľadnica, 1913)Kaštieľ Veľké Leváre foto © Imrich Kluka 12/2012Kaštieľ Veľké Leváre foto © Imrich Kluka 12/2012Kaštieľ Veľké Leváre foto © Imrich Kluka 12/2012Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 5/2013Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 5/2013Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 5/2013Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 5/2013Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 5/2013Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 5/2013Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 5/2013Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 5/2013Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 5/2013Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 5/2013Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 5/2013Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 5/2013Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 5/2013Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 5/2013Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 4/2015Kaštieľ Veľké Leváre foto © Hana Farkašová 4/2015
Poznámky
[1] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 208.
[2] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava: Obzor, 1969. s. 380.
[3] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 208.
[4] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku III. s. 380.
[5] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 208.
[6] Hlavná brána letného paláca v Bratislave sa slohovo, tektonicky i v ornamentike odlišuje od dvojice bočných veľkých brán i samotného oplotenia. Aj dvojica postranných bránok pre peších je evidentne inšpirovaná hlavnou bránou. Snaha o dosiahnutie optimálnej vizuálnej kontinuity je mierne narušená snahou prezentovať modernisticky chápaný detail. Otázniky súvisiace s umeleckohistorickými hodnoteniami boli vyslovené iba v súvislosti s určením erbov. Popri erboch staviteľa, arcibiskupa Barkócziho, ktorých umiestnenie na pilieroch hlavnej brány tvorí vyvrcholenie sochárskej výzdoby oplotenia, erb Wenckheimovcov v kartušovom nástavci kovovej brány pôsobí nelogicky. Dôvod je jednoduchý. Táto brána je tu umiestnená sekundárne ako import z kaštieľa vo Veľkých Levároch. Bez hlbšieho archívneho výskumu možno uvažovať o dvoch časových etapách, v ktorých k tejto udalosti došlo. Prvou je obdobie Slovenského štátu, keď bolo v arcibiskupskom paláci umiestnené Ministerstvo zahraničných vecí. Druhou obdobie povojnových „revolučných“ rokov, keď v paláci sídlil Úrad Predsedníctva Zboru povereníkov. Nevyhnutné bolo pri „bratislavskej“ bráne overiť možnosť vzniku rekonštrukčnej kópie. Porovnaním slohotvorných výtvarno-dekoratívnych ornamentov, vzájomným porovnaním veľkostných parametrov i technologických postupov, sa vyvrátila hypotéza o vzniku a umiestnení rekonštrukčnej kópie. Určitý rozpor vznikol pri overovaní šírky medzi bočnými piliermi portálov. Vo Veľkých Levároch je jej rozmer 350 centimetrov. Šírka samotnej kovovej brány v Bratislave je 373 cm. Tento údaj chvíľu miatol. Na základe disproporcie sa musela bližšie preskúmať brána na Úrade vlády. Výsledok bol prekvapujúco jednoduchý - stredná časť oboch krídel brány bola rozšírená o 20 cm. Z technických a tektonických dôvodov bol pridaný kovový prút, vytiahnutý až k lištovej, konvexne poprehýbanej ukončujúcej rímse brány. Stredný oblúk bol rozšírený o požadovaný rozmer. Súčasne sa zmenila oblasť strednej časti rímsy a vzájomný pomer jednotlivých oblúkov. Novovytvorená časť brány sa doplnila odvodenými ornamentmi. Nový je mechanizmus zámky a spevnené vnútorné hrany krídel brány. Týmito úpravami sa dosiahli parametre vyhovujúce k osadeniu brány do hlavného, reprezentačného vstupu umiestneného v stredovej osi čestného nádvoria. Historika umenia alebo pamiatkara prekvapí skutočnosť, že sa v pomerne nedávnej minulosti volil variant importu s nasledujúcim prispôsobením a úpravou. Pri predpokladanej dlhodobejšej absencii pôvodnej výplne hlavného vstupu sa mohol a mal realizovať archívny prieskum, ktorý by overil existenciu dobového vyobrazenia autentickej brány. V prípade pozitívneho nálezu sa mala realizovať rekonštrukčná kópia. V opačnom prípade sa ako vhodnejší spôsob javil analogického odvodenia podoby výplne hlavného vstupu z typológie mrežového oplotenia ohrady. Wenckheimovský erb v dekoratívnom nadstavci hlavnej brány mätie celú generáciu historikov umenia, pre ktorých je hľadanie spriaznenosti tohoto rodu s objektom arcibiskupského paláca v Bratislave slepou ulicou. Nie menej podstatná je aj skutočnosť, že v areáli kaštieľa vo Veľkých Levároch chýba autentický artefakt, ktorý dodnes, a možno našťastie, nebol nahradený ničím trvalejším. HAVLÍK, Marian: O pôvode jednej brány. In: Pamiatky a múzeá, 1993, č. 1, s. 26 – 27.
[7] HAVLÍK, Marian: O pôvode jednej brány. In: Pamiatky a múzeá, 1993, č. 1, s. 26.
[8] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a ... s. 208.
[9] www.levare.sk
Bibliografia
www.levare.sk
GPS
48.500615, 17.005460
48°0 30' 2.21", 17°0 0' 19.66"
Ubytovanie v okolí
PRIESTOR PRE VAŠU REKLAMU



www.pamiatkynaslovensku.sk