Lokalita
obec Lučivná, okres Poprad, Prešovský kraj

História a stavebný vývoj
Rodina Varády bola stará kežmarská zlatnícka rodina pôvodom z rumunského Sedmohradska. Viacerí z príslušníkov rodu zastávali funkcie senátorov, ba dokonca aj richtárov kráľovského mesta Kežmarok. Zložené meno Varády-Szakmáry sa začína objavovať v 20. rokoch 18. storočia ako skomolenina prímenia Szatmáry, ktoré dostali niektorí príslušníci rodu pôsobiaci v kláštore v rumunskom Szatmáre (dnes Satu Mare). ^[1]
 

V roku 1753 Donát I. Varády-Szakmáry (1696 – 1754) ako zlatník a obchodník s vínom (Kežmarok v tom čase vlastnil vinice v Tokaji) kúpil majetky v Lučivnej, kde sa potom usadili jeho potomkovia. Rodinná tradícia hovorí, že zbohatol z kotúčov zlatého drôtu, ktorý údajne našiel vo svojej studni. Krátko po nadobudnutí Lučivnej však zomrel a vlastníkom dediny sa stal jeho syn Donát II. Varády-Szakmáry (1736 – 1807), ktorý s manželkou Annou Máriou Goldberger mali päť detí. Prvé štyri sa narodili v Kežmarku, posledný Donát III. sa narodil v Lučivnej. On prebral majetky v Lučivnej po smrti otca. Donát III. Varády-Szakmáry (1765 – 1852) bol trikrát ženatý. Po smrti prvej manželky Rózy Beňovskej (dcéra známeho dobrodruha Mórica Beňovského), sa jeho ďalšími manželkami stávajú príslušníčky spišských šľachtických rodín – Júlia Wieland z Vlkovej (sestra Barbory – lásky Jána Chalupku z jeho pôsobenia v Kežmarku) a po jej smrti Ida Görgey z Toporca. Po smrti Donáta III. nastúpil Donát IV. Varády-Szakmáry (1830 – 1906), ktorý s manželkou Natáliou Desseffy mal 12 detí. Medzi nimi Grgyho a Adorjána. Poslednými v rade z majiteľov je Adorján Varády-Szakmáry (1874 – 1960), ktorý sa po smrti svojho brata Görgyho (1859 – 1905) oženil s jeho manželkou príslušníčkou známeho batizovského šľachtického rod Idou Mariássy. ^[2]
 

Miesta odpočinku aristokratov sú na cintoríne usporiadané podľa postavenia, aké zastávali v hierarchii rodu. Na temene vyvýšeniny cintorína je miesto, kde sú iba hroby posledných vlastníkov obce. Okrem prvého vlastníka obce Donáta I. (1696 – 1754) a jeho syna Donáta II. (1736 – 1807), ktorí zomreli v Kežmarku a tam sú aj pochovaní, ďalší, respektíve poslední vlastníci obce sú pochovaní na rodinnom cintoríne. V najzápadnejšom hrobe je zrejme pochovaný Donát III. (1765 – 1852). Zrejme preto, že na rozdiel od ostatných náhrobných kameňov z čierneho mramoru, sa na pieskovcovom nezachovala žiadna tabuľa potvrdzujúca dátumy narodenia a úmrtia Donáta III. ^[3]
 

Na východom okraji skupiny hrobov najvýznamnejších príslušníkov rodu sú uložené pozostatky Donáta IV. (1830 – 1906), ktoré spolu s pozostatkami svojich synov Görgyho (1859 – 1905) a posledne žijúceho potomka tejto dynastie v Lučivnej – Adorjána (1874 – 1960) majú spoločné miesta odpočinku ohradené nízkym kovovým oplotením. Na rozdiel od honosných obeliskov z čierneho mramoru otca Donáta IV. a jeho syna Görgyho, miesto odpočinku posledne žijúceho potomka rodu Adorjána, pripomína iba skromný betónový náhrobný kameň. Charakterizuje to spoločenské pomery doby, v ktorej žil a nakoniec aj zomrel. ^[4]
 

Niekoľko metrov východným smerom od hlavnej skupiny hrobov sú dva hroby, ktorým dominuje spoločný obelisk z čierneho mramoru. Na jeho náprotivných stranách je vyššie kovové oplotenie. Na západnej strane sú uložené pozostatky Idy Mariássy (1868 – 1952), manželky neďaleko odpočívajúceho Görgyho. Tu ju dal pochovať jej druhý manžel Adorján, ktorý leží vedľa svojho brata Görgyho. V ohradenom priestore na východnej strane sú uložené pozostatky otca Idy, šľachtica zo susedných Batizoviec Matyasa Mariássyho (1840 – 1929). ^[5]
 

Najvýchodnejším miestom odpočinku príslušníkov rodu Varády-Szakmáry je malá murovaná osemboká krypta, ktorá je pristavená na obvodový múr prvého obecného cintorína. V nej boli uložené rakvy s pozostatkami ďalších členov rodu. ^[6]
 

Krypta bola pristavená koncom 19. storočia. V minulosti uzatvárali hrobku kovové dvere a jej tri okenné otvory kryli mreže ako ochrana pred nepovolanými návštevníkmi. Do hrobky sa napriek tomu neskôr vlámali vandali, a preto boli v 70. , respektíve 80. rokoch 20. storočia na základe rozhodnutia vtedajšieho Miestneho národného výboru všetky otvory vedúce do hrobky zamurované. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

V marci 2014 začala obec Lučivná intenzívne realizovať terénne úpravy parku – zároveň cintorína rodiny Varády-Szakmáry. Park bol zo severnej strany vyklčovaný od kríkových porastov, buriny a celá okolitá plocha sa začala udržiavať pravidelným kosením. ^[8]
 

Pri začatí rekonštrukčných prác bola hrobka otvorená Stanislavom Gavalierom, starostom obce a boli prizvaní pracovníci Krajského pamiatkového úradu v Prešove, pracovisko Poprad-Spišská Sobota a archeológ JUDr. Mgr. Gabriel Lukáč. Vo vnútri hrobky bolo nájdených päť väčších truhiel, v ktorých bolo možné podľa kostier a ošatenia identifikovať pochované pozostatky dvoch mužov, troch žien a tri detské truhly. V spodnej časti truhiel sa zachovali hrubé hobloviny, biele plachty s čipkovanými okrajmi. ^[9]
 

Z údajov obecnej kroniky, ako aj z údajov na samotných rakvách sa podarilo zistiť, že v rakvách sú pozostatky Naty (3.2.1836 – 14.3.1836), Ilonky (21.10.1900 – 31.12.1900), Ferencza (20.9.1896 – 15.5.1925) a Berty (14.2.1862 – 25.11.1900). Okrem Berty, ktorá by mohla byť dcérou Donáta IV., rodičov ostatných sa nepodarilo zistiť. Rovnako sa nepodarilo identifikovať pozostatky ostatných v rakvách. ^[10]
 

Po zdokumentovaní nájdených pozostatkov boli telá pochované do zeme priamo v krypte v dvoch väčších hroboch. Zreštaurovať sa podarilo niektoré väčšie truhly a jednu detskú truhlu. Tie sú vystavené vo vnútri hrobky. ^[11]
 

V hrobke sa našiel aj náhrobný kameň rozlomený na niekoľko častí. Jeho úlomky sú nalepené na čelnej stene hrobky oproti dverám. ^[12]

Súčasný stav a využitie
Stav cintorína je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Rodinný cintorín rodu Varády-Szakmáry sa nachádza na obecnej vyvýšenine Vydumanec. ^[13]