Iný názov
Veľké a Malé Oponice, Aponice

Lokalita
obec Oponice, okres Topoľčany, Nitriansky kraj

História a stavebný vývoj
Klasicistický kostol postavený koncom 18. storočia. Jednoloďová stavba s mierne zaobleným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou, oratóriom s hrobkami a čiastočne vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Fasády majú priebežnú podokennú rímsu a na každej strane dvojicu oporných pilierov s pultovými strieškami. V nárožiach sú pilastre s rímsovými hlavicami. Štítové priečelie s pilastrami má na strednú os situovanú vežu s kamenným segmentovým hlavným portálom a s dvoma postrannými obdĺžnikovými portálmi. Vežu zakončuje ihlanová strecha. ^[1]
 

Hlavný oltár s obrazom sv. Petra a Pavla apoštolov pochádza z roku 1920. Mramorová krstiteľnica je pseudogotická z konca 19. storočia. Organ s päťdielnou skriňou je z roku 1869. Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 v inventári kostola uvádza renesančný kalich zo 17. storočia s tepaným dekorom serafínskych hlavičiek a kalich z roku 1855. ^[2]
 

Prvá zmienka o kostole v Oponiciach pochádza z roku 1244. Kostol bol postavený pravdepodobne v priebehu 12. storočia a jeho patrónmi boli hradní rytieri z Malých Oponíc. Išlo o románsky kostol pokrytý slamou, ktorý bol zrútený koncom 18. storočia, aby na jeho mieste v roku 1793 vyrástol nový, klasicistický kostol sv. Petra a Pavla. Slávnu éru zažíval nielen pri svojom posvätení nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom, ale aj v nasledujúcich rokoch, kedy sväté omše v Oponiciach slúžili kňazi členovia „Tovarišstva“ akými boli Hollý, Komlóssy, Kubicza či Valachy, ktorého ale doba skritizovala za dostavbu ťažkej kamennej veže kostola, čím začal kostol praskať a mať problémy so statikou, a preto sú odvtedy vidieť v stropných prvkoch kostola oceľové výstuhy. Skvelý kronikár a farár v jednej osobe Jozef Lindenbauer zanechal veľa cenných informácií vo farských matrikách z konca 18. a začiatkom 19. storočia. ^[3]
 

V kostole sa nachádza vzácny jednomanuálový organ, ktorý dala postaviť grófka Žofia Sztárayová. V roku 1869 ho zhotovil organový majster Ján Šaško z Brezovej (1807 - 1893). Manuálový rozsah organu je 54 kláves, pôvodne potiahnutých slonovinou a ebenovým drevom. Nástroj má spolu 620 píšťal. ^[4]
 

V chráme sa dodnes nachádza zopár vzácnych liturgických predmetov, ako sú liturgický kalich od talianskej grófky Terézii Nogarolly - manželky Antona Apponyiho (1782 - 1852), či vzácne bohoslužobné rúcha z 19. storočia od firmy Krickl&Schweiger Vienna. ^[5]
 

Zvony kostola sú vzácnosťou, boli totiž inštalované v roku vypuknutia prvej svetovej vojny, ktorá zvonom vôbec nepriala. Posledný zvon pribudol v roku 1925. ^[6]
 

Pod kostolom sa nachádza sústava hrobiek rodín Bartakovič a Apponyi. Prístupná verejnosti je však iba apponyiovská hrobka s vchodom z južnej strany kostola a bola verejnosti sprístupnená v roku 1993. V kostole sa konávajú aj organové koncerty na ktorých sa hrávajú skladby velikánov organovej hudby Bacha, Händla, Bartholdyho atď. Na fasáde oratória z južnej strany sú inštalované slnečné hodiny. Veľmi pozoruhodná je aj plastika apponyiovského erbu nad vchodom do hrobky. Pravdepodobne pochádza z Bratislavy, vtedajšieho Apponyiho paláca, ktorý slúžil ako verejná Apponyiho knižnica a po jej zrušení bol zosnímaný z priečelia, prevezený do Oponíc a okolo roku 1846 umiestnený na kostole. ^[7]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.