Hrady   späť
www.pamiatkynaslovensku.sk
Plavecký hrad
Lokalita
obec Plavecké Podhradie, okres Malacky, Bratislavský kraj
História a stavebný vývoj
Dominantná poloha masívu bola využitá už oddávna, čo dokazujú výrazné pozostatky opevnenia rozľahlého hradiska z bronzovej doby na protiľahlom kopci. [1] Vynikajúca poloha bola výhodou pre neskorší hrad, ale bol vzdialený od dôležitých prechodov cez pohorie. Najbližší priesmyk cez Karpaty, ktorým viedla tzv. Česká cesta, je vzdialený 10 km. [2]
 

Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi 1256 – 1273 [3]. Vznik hradu je datovaný pred rokom 1273, keď pod ním došlo k stretnutiu uhorských vojsk s Přemyslom Otakararom II. Spomína sa ako hrad Detrek. Dal ho vybudovať Ditrich, syn bratislavského richtára Kunta, a preto má v maďarčine meno Detrekő – Detrekov kameň. V prameňoch sa hrad objavuje aj pod menom Plasenstein a v 15. storočí dokonca v slovenskej forme Plaveč (Plavcz). [4] Krátko na to sa hrad vrátil kráľovi, z ktorého poverenia bol postavený. Spravovali ho kráľovskí kasteláni. Potom hrad patril Matúšovi Čákovi a po jeho smrti v roku 1321 opäť kráľovi. [5]
 

Hradné panstvo bolo od konca 14. storočia, keď ho od kráľa Žigmunda Luxemburského získal Stibor zo Stiboríc, natrvalo v rukách šľachty. Po Stiborovi hrad prebrali grófi zo Svätého Jura a Pezinka. V roku 1441 prepustil gróf Juraj hrad svojej manželke. [6] Po vymretí rodu sa hrad nakrátko dostal do rúk kráľa, ktorý dal sídlo a panstvo Gašparovi Serédymu. [7] V prvej polovici 16. storočia ho Serédy dal do zálohu Salmovcom a tí zasa augsburským Fuggerovcom. Vyplatil ich cisár Ferdinand I. Habsburský (niekedy pred rokom 1564) a majetok odstúpil Melicharovi Balassovi. Po vymretí jeho rodu, získal hrad Peter Bakič. [8]
 

Na Plaveckom hrade bola v rokoch 1579 – 1582 tlačiareň kazateľa Bornemiszu, kde tlačili kalendáre a náboženské knihy. [9]
 

Posledné výmeny majiteľov neboli pre hrad prínosom, a preto sa ho aj Ferdinand III. rýchlo zbavil. V roku 1641 panstvo predal palatínovi Pavlovi Pálffymu. Počas povstania Františka II. Rákócziho sa v rokoch 1705 a 1706 o hrad bojovalo a došlo k ťažkému poškodeniu objektu, ktoré nakoniec spôsobilo aj jeho úplné opustenie. Nepohodlný hrad bol zbytočný, lebo už v 17. storočí si v Plaveckom Podhradí postavili majitelia neskorenesančný kaštieľ, ktorý ho v obytnej funkcii úplne nahradil. [10]
 

Z dispozície zreteľne vystupuje obdĺžnik najstaršieho hradného jadra, ktorého nepravidelná forma bola daná bralom, na ktorom stojí. Krátke čelo sa obracalo do sedla, ktorým viedla prístupová komunikácia. Bolo veľmi exponované, a preto ho po nejakom poškodení dali nanovo vystavať. Za čelom stála mohutná hranolová veža so stranou 10 m. Hoci boli múry hrubé 2,5 m, zostávajúci priestor na prízemí 5 x 5 m bol svojou veľkosťou dostačujúci na bývanie. Ešte v roku 1960 boli viditeľné zvyšky kozuba, ktoré obytnú funkciu jasne potvrdzujú. Veža súčasne slúžila na obranu brány, ktorá sa nachádzala v hradbovej uličke pod vežou. Na najvyššej skale sú múry naznačujúce existenciu druhej vysokej stavby, veže alebo vežovitého paláca. Výšku pôvodnej hradby pri hlavnej veži dokladujú viditeľné ozuby cimburia, ktoré zamurovali pri neskoršom zvyšovaní. Ďalší palác na severnom konci dispozície predstavuje stavbu pôvodne s rovnými stropmi, ktorú možno považovať za Stiborovu. Ten inicioval možno aj výstavbu dolnej hradby so vstupnou vežou, ktorá hrad obklopovala z troch strán, lebo na štvrtej, východnej, skala klesá takmer zvislo dolu. [11]
 

Na fortifikácii zapracovali tiež Fuggerovci. Na juhovýchodnom nároží horného hradu postavili oblú baštu, ktorá aspoň vetracími prieduchmi delových strieľní pripomínala ich dielo na hrade Červený Kameň. Nová bašta však zatarasila bránu do hradu, preto vstup preložili do západnej hradby. Pre výškový rozdiel tam vznikla budova vysunutá z čela hradby, do ktorej sa chodilo po drevenej rampe podopretej murovanými piliermi. Niekedy v druhej polovici 16. storočia postavili dlhú stavbu v predhradí, pre ktorú dokonca vytvorili miesto zrušením úseku západnej hradby. [12] Pre všetky konštrukcie spadajúce do tohto obdobia je charakteristické premiešanie kamenného muriva s tehlami. Podiel tehál stúpol ešte viac v období veľkej prestavby hradu na konci 16. a začiatkom 17. storočia. [13]
 

Do konca 16. storočia ešte vyplnili priestor pred bránou dolného hradu predbráním s novou prvou bránou a asi došlo k rozšíreniu ubytovacích a prevádzkových plôch horného hradu dostavbou pri západnej hradbe. Posledná stavebná fáza prebehla v polovici 17. storočia. [14]
 

S technickým pokrokom a vývojom dokonalejších zbraní sa zvýšilo ohrozenie hradu zo sedla a strání protiľahlého kopca s prehistorickým hradiskom. Gróf Pálffy dal preto postaviť pred fuggerovskú baštu ďalšiu a mohutnejšiu. Menšou baštou so strieľňami iba na ručnice vybavil renesančné predhradie. Okrem toho prednú časť dolného hradu oddelili od pretiahnutého vstupného priestoru hrubým múrom, ktorý pred čelom jadra nadviazal na novú dobudovanú delovú terasu. Moderné stavebné opatrenia nemohli zastaviť skutočnosť, že hrady sa stávali prežitkom stredoveku a úplné presťahovanie správy panstva do kaštieľa pod hradom urobilo za osudom hradu definitívnu bodku. [15]
 

Z ďaleka viditeľné rozložité zrúcaniny si zachovali vonkajšie murivo opevnenia, výraznú delovú baštu a murivo paláca i ústrednej veže. Vo východnej bašte sa zachovala kamenná renesančná brána. [16]

Pamiatková ochrana
V roku 2005 bol hrad začlenený do projektu Odklínanie hradov, ktorý realizuje Slovenský skauting. Na hrade pracoval 91. zbor z Bratislavy, ktorý v pribebehu rokov 2005 – 2008 realizoval odstránenie náletových krovín z časti hradného areálu. Súčasťou prác bola úprava chodníkov a vytvorenie terénnych schodov, čo lepšie sprístupnilo zrúcaninu. Na lúke pred vstupom do hradu bola osadená informačná tabuľa o objekte. [17]
 

Plavecké Podhradie – Plavecký hrad, severný palác jadra a bránová veža 2. predhradia (č. ÚZPF 340/1) – architektonicko-historický výskum staticky narušených objektov - rok 2013, spracovateľ: Mgr. M. Šimkovic. [18]

Súčasný stav a využitie
Ruina.
Prístup
Stojí na skalnatom brale (400 m n.m.) masívu Pohanská západného okraja Malých Karpát, severovýchodne od obce Plavecké Podhradie. [19] Z veže horného hradu je široký rozhľad na Borskú nížinu i na Malé Karpaty. [20]
Fotogaléria
Plavecký hrad začiatok 19. storočiaPlavecký hrad rytina z prvej polovice 19. storočiaPlavecký hrad foto © Hana Farkašová 10/2014Plavecký hrad foto © Hana Farkašová 10/2014Plavecký hrad foto © Hana Farkašová 10/2014Plavecký hrad foto © Hana Farkašová 5/2015Plavecký hrad foto © Hana Farkašová 5/2015Plavecký hrad foto © Hana Farkašová 5/2015Plavecký hrad foto © Hana Farkašová 5/2015Plavecký hrad foto © Hana Farkašová 5/2015Plavecký hrad foto © Hana Farkašová 5/2015Plavecký hrad foto © Hana Farkašová 5/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015Plavecký hrad foto © Jana Lacková 8/2015
Poznámky
[1] Priamo oproti hradu sa týči kopec so zvyškami laténskeho hradiska nazývaného Pohanská. Počiatky osídlenia kopca siahajú do mladšej doby bronzovej, vrcholné obdobie jeho existencie predstavuje keltské hradisko z 2. storočia pred Kristom. Vtedy vzniklo mohutné valové opevnenie, ktorého dobre čitateľné zvyšky dodnes obklopujú hornú časť kopca. ŠIMKOVIC, Michal: Plavecký hrad. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. Bratislava: Slovenský skauting, 2009. s. 28.
[2] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. s. 235.
[3] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Turistický lexikón. Bratislava: Šport, 1990. s. 156.
[4] PLAČEK, Miroslav: Plavecký hrad. In: Pamiatky a múzeá, 1993, č. 2, s. 5.
[5] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 235.
[6] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 235 - 236.
[7] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku II. Bratislava: Obzor, 1968. s. 471.
[8] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 236.
[9] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a .... s. 157.
[10] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 236.
[11] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 236 - 237.
[12] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 237 - 238.
[13] PLAČEK, Miroslav: Plavecký hrad. In: Pamiatky a múzeá, 1993, č. 2, s. 6.
[14] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 238.
[15] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 238.
[16] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a .... s. 156.
[17] Kolektív autorov: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava: Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. s. 112.
[18] www.pamiatky.sk (28.10.2014)
[19] PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin: Encyklopédia slovenských hradov. s. 235.
[20] KRIŽANOVÁ, Eva – PUŠKÁROVÁ, Blanka: Hrady, zámky a .... s. 157.
Bibliografia
PLAČEK, Miroslav: Plavecký hrad. In: Pamiatky a múzeá, 1993, č. 2, s. 5 - 8.
ŠIMKOVIC, Michal: Plavecký hrad. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. Bratislava: Slovenský skauting, 2009. 30 s. ISBN 978-80-89136-75-9
www.ppodhradie.sk
GPS
48.49353, 17.268613
+48° 29' 36.71", +17° 16' 7.01"



www.pamiatkynaslovensku.sk