Lokalita
obec Zborov nad Bystricou, okres Čadca, Žilinský kraj

História a stavebný vývoj
Neskorobaroková kaplnka postavená koncom 18. storočia. Jednoloďový priestor s polkruhovým oltárnym uzáverom a predstavanou vežou. Interiér má rovný strop. Fasády sú hladké, členené polkruhovo zakončenými oknami. Nad vchodom je nika s ľudovou sochou Madony. ^[1] Veža má malý štvorboký drevený nadstavec, krytý šindľovým ihlancom a malou cibuľou. ^[2] Zvonica má dva zvony. jeden pochádza z roku 1834 a jeho autorom je Kajetán Zeidl z Trnavy. Menší pochádza z roku 1918 a odliali ho v Trenčíne. ^[3]
 

Hlavný oltár je neskorobarokový z konca 18. storočia. Ide o polychrómovanú drevenú oltárnu architektúru. Nad menzou je obraz Panny Márie Ružencovej, na bokoch sochy anjelov. Vedľa oltára stoja plastiky sv. Jána Nepomuckého a sv. Antona Paduánskeho z konca 18. storočia. Polychrómovaná drevená socha Panny Márie pochádza z 19. storočia. Kríž s korpusom je zo začiatku 19. storočia. ^[4]
 

Kaplnka Ružencovej Panny Márie v Zborove nad Bystricou slúžila veriacim od roku 1870. Stála na okraji cintorína. Dnes sa nachádza v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke (skanzen). ^[5]
 

Pre účely bohoslužieb bol v Zborove nad Bystricou za socializmu postavený neobyčajný kostol, ktorý úrady povolili postaviť len vďaka prefíkanosti miestnych. Za hlbokej totality sa to podarilo preto, lebo malo ísť o multifunkčnú budovu, čo sa nakoniec nestalo. Kostol, ktorý zdobia hodnotné vitráže Vincenta Hložníka, tak mohol nahradiť biely kostolík veľmi malých rozmerov, ktorý veľkej obci už niekoľko desaťročí nepostačoval a navštevovať kostol v Starej Bystrici či v Krásne nad Kysucou bolo pre mnohých veľmi ďaleko. ^[6]
 

Skanzen v obci Nová Bystrica v časti Vychylovka, ktorý svoju prevádzku otvoril v roku 1981, už niekoľko rokov zbieral viacero hodnotných stavieb v celom okrese Čadca. Najvýraznejšie skanzen obohatili stavby zo zatopených obcí Riečnica a Harvelka, ktoré museli ustúpiť stavbe priehrady. Kostol (Kaplnka) zo Zborova nad Bystricou však dodnes zostal najcharakteristickejšou stavbou, spolu s mlynom z Klubiny, vďaka ktorým dokážu návštevníci aj po čase skanzen rozoznať od ostatných skanzenov. ^[7]
 

Okolie kaplnky bolo v minulosti tvorené plochou cintorína. Časť z pôvodných krížov a náhrobných kameňov bola presunutá aj do skanzenu. ^[8]
 

Deväť metrov dlhá a šesť metrov široká stavba nemá bohaté zdobenie. Vzhľadom na fakt, že je stavba murovaná a pri rozoberaní sa poškodili pôvodné, hoci veľmi jednoduché maľby, aj interiér je čisto biely, zdobený pôvodnými obrazmi krížovej cesty z 18. storočia. Neskorobarokový oltár s krížom a pôvodnou plastikou Krista je zrekonštruovaný. Oltárna časť kostola býva doplnená plastikami Panny Márie taktiež z 18.storočia umiestňovaných na podstavcoch. Do vnútra preniká svetlo zo štyroch oblúkových okien. Vnútro má rovný a pomerne nízky strop s polkruhovým ukončím apsidy. Na strope je nekvalitná ľudová maľba zachytávajúca Pannu Máriu v neznámej scéne. Aj na stavbe sa podieľali menej skúsení stavitelia, čo dokazujú nerovné a nevyrovnané steny a celková konštrukcia. Významu a hodnote stavby to však neuberá. ^[9]
 

Kaplnka v súčasnosti patrí pod rímskokatolícku farnosť Nová Bystrica a tá patrí pod Dekanát Kysucké Nové Mesto. Svätostánok sa stal opakovane miestom nakrúcania rôznych filmov. Najvýraznejšie sa objavil v českom vojnovom filme Želary. Počas nakrúcania bola ku kostolíku pristavaná ďalšia drevená predsieň. Aj keď stavba nevyniká hodnotnými freskami a maľbami, Zborovania sú mimoriadne hrdí na svoj pôvodný kostol. Pred niekoľkými rokmi si ho pripomenuli dreveným modelom pri fare súčasného kostola v obci, viditeľným z hlavnej cesty. ^[10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kaplnky je dobrý.