obec Dolinka, okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj
Kostol postavený v roku 1931 na mieste staršieho kostola, spomínaného pri prestavbe v roku 1697. [1] Je to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria, do štítového priečelia mierne vystupujúcou vstavanou vežou a pristavanou sakristiou. Fasády kostola členia okná s polkruhovým zakončením, v šambránach s tromi klenákmi a podokennou rímsou, výrazná korunná rímsa a rad stupňovitých oporných pilierov. Veža, delená kordónovými rímsami na tri časti, je riešená v neorománskom slohu, rovnako aj vstup do kostola, štít s aplikáciou oblúčkového vlysu, združené zvukové otvory. Na druhom podlaží je okrúhle okno. Vežu členia aj lizénové rámy a je krytá ihlanovou strechou. Loď kostola je zaklenutá 4 poliam valenej klenby s lunetami dosadajúcou na rímsové hlavice vtiahnutých pilastrov, v presbytériu je tiež lunetová klenba. Na klenbách sú maľby z roku 1953, ktoré namaľoval Ján Hock z Banskej Štiavnice a v roku 2000 reštauroval Pavel Milkovič. V presbytériu sú nástenné maľby štyroch evanjelistov (Marek, Ján, Matej, Lukáč) a Ježiša Krista, v lodi portréty sv. Imricha kráľoviča, sv. Alojza, sv. Štefana Kráľa, sv. Ladislava Kráľa, sv. Heleny, sv. Alžbety Uhorskej, sv. Terézie, sv. Margity a biblické výjavy Poslednej večere, Nechajte maličkých prísť ku mne, sv. Rodiny a Návrat márnotratného syna. Pod chórom sú maľby erbu Uhorska, Jubilea R. P. 2000, erb obce a znak pápeža, maľby sv. Floriána a sv. Eliáša. [2]
Hlavný mramorový oltár pochádza z roku 1953, keď sa stratil starý ústredný obraz sv. Juraja a bol nahradený novým obrazom od maliara Zimmermanna z Banskej Štiavnice. Novšie sú aj bočné oltáre Najsvätejšieho Božského Srdca Ježišovho a Piety a podobne z roku 1931 pochádza aj drevená kazateľnica. Hodnotný je zvyšok renesančnej kamennej krstiteľnice zo 16. storočia. Lurdská jaskyňa so sochou Lurdskej Panny Márie a s kľačiacou Bernadetou bola postavená v roku 2000. Loď kostola zdobia sochy sv. Madony, sv. Jozefa a sv. Terézie, v predsieni je plastika Antona a sv. Vendelína. Staršie polychrómované sochy sv. Joachima, sv. Anny a Panny Márie z obdobia okolo roka 1697, pôvodne v starom kostole, sú dnes na r. k. fare vo Vinici. Podobne aj drevený kríž s korpusom, ľudová drevorezba z 19. storočia a 14 zastavení Krížovej cesty v drevených vyrezávaných rámoch, litografie zo začiatku 20. storočia od Luigiho Morgariho. Na chóre podoprenom dvoma stĺpmi je umiestnený organ s peknou píšťalovou skriňou, ktorý vyrobila firma Ottó Rieger v Budapešti. [3]
Najstaršou pamiatkou obce bol starý kostol sv. Juraja, postavený na brehu nad obcou, ktorý sa nepriamo spomína v roku 1291 (máj-október), keď tu pôsobil farár (presbyter) Martinius a jeho majetok bol v roku 1332 ohodnotený na 1/2 marky a platil 3 groše pápežského desiatku. Teda už pred rokom 1291 tu bol postavený románsky kostol. Bol to typ jednoloďového kostola s rovným uzáverom užšieho presbytéria. Kostol bol pravdepodobne goticky prestavaný (podľa Frigyesa Pestyho bol postavený v časoch Čechov) a obohnaný obranným múrom. Sakrálny objekt bol v 17. storočí opustený, podobne ako obec, ale po dosídlení Inámu v roku 1697 ho opravili a renesančne prestavali. V roku 1865 notár obce konštatoval, že objekt je malý a značne ho poznačil zub času. Pri kostole bol cintorín. Dokonca bolo vidno malé zvyšky obranného múru. [4]
Schátralý kostol bol v roku 1895 prestavaný a tým bol celkom zmenený jeho pôvodný výzor. Veriaci časom usúdili, že starý bohostánok napriek prestavbe nevyhovuje a preto v roku 1931 čiastočne na mieste starej stavby, ale so zmenou orientácie bol postavený nový rímskokatolícky kostol sv. Juraja a po jej dokončení bol starý objekt úplne zbúraný. [5]
Veža kostola bola v roku 1945 vojnovými udalosťami poškodená. Opravili ju v roku 1951. Kostol vymaľovali v roku 1953. [6]
Vo veži sú zavesené tri zvony, veľký bol uliaty u zvonolejára Richarda Herodla v Chomutove, na strednom je len letopočet 1921 a je súčasný s veľkým, malý zvon - umieračik bol v roku 1886 uliaty z milodarov r. k. veriacich z Inámu zvonolejárom Ferencom Walszerom v Budapesti. Veľký a stredný zvon boli náhradou za zvony zhabané v prvej svetovej vojne na vojenské účely (odlievanie diel). [7]
Rekonštrukcia.
V roku 1975 bola nanovo zastrešená veža. Posledná oprava objektu bola vykonaná v 21. storočí. [8]
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.
[1] GÜNTHEROVÁ, Alžbeta et al.: Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava: Obzor, 1967. s. 312.
[2 - 8] www.dolinka.org (3.11.2016)
www.dolinka.org
48.091953, 19.157585
48°05'31.0"N 19°09'27.3"E