Iný názov
Kúria Andrássyovcov

Lokalita
obec Slavec, okres Rožňava, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Osadu GOMBASEK neďaleko obce Slavec založil na brehoch Slanej rod Ákosov. Miesto sa spomína ako významné už v roku 1243 pri revízii chotárov. Meno osady sa najskôr objavuje v roku 1371, ale je pravdepodobné, že vznikla už začiatkom 14. storočia na obranu priľahlého prievozu. V roku 1371 v nej založili rodiny Četnekyovcov a Bebekovcov pavlínsky kláštor, neskôr sa stala majetkom pavlínov celá osada. Kláštor zanikol v roku 1556 počas éry Bebekovcov, dielo skazy v osade dokonali Turci, nasledovaní cisárskymi vojskami. ^[1]
 

O dve storočia neskôr sa na mieste osady rozvinul významný priemysel. V 18. storočí Pavol Hamoš, ktorý získal pre svoju rodinu šľachtický titul, mal v osade, aj v neďalekej obci Slavec železné huty, ktoré však už v 19. storočí patrili rodu Andássyovcov. ^[2]
 

Centrom výnosného panstva bola kúria, ktorá mala rokokovú výzdobu. Niektoré jej stopy sa zachovali dodnes. V štukách klenieb je zdokumentovaná prestavba (?) z roku 1768. Podľa niektorých dohadov stojí na základoch niekdajšieho kaštieľa alebo mlyna, patriaceho kláštoru. ^[3]
 

Neskorobaroková kúria bola postavená v druhej polovici 18. storočia. Upravená v klasicistickom slohu bola v 19. storočí. Ide o jednopodlažný blokový čiastočne podpivničený objekt s manzardovou strechou. Fasády sú hladké. Na oknách boli v minulosti rokokové kované mreže. ^[4]
 

V interiéroch sú klenby s bohatými štukami. V zásade ide o objekt na štvorcovom pôdoryse s centrálnym vstupom v päťosovom priečelí. Vstupná časť je pravouhlá, prevýšená a vytvára plytké uskočenie. Po ľavej strane vstupu je umiestnené schodisko do suterénneho priestoru, ktorý je obdĺžny a zaklenutý valenou klenbou. Suterénny priestor prebieha iba pod menšou časťou stavby. Vnútorná dispozícia rozdeľuje celý priestor do štyroch miestností, ktoré sú komunikačne spojené na centrálnu chodbu s výklenkom a otvorenou pecou. Miestnosť po pravej strane je plochostropá, strop je tvorený trámcami vyrovnanými omietkou do rovnej plochy. Svetlo do miestnosti je privádzané dvojicou okien na severnej strane a dvojicou na západnej strane. Okná, podobne ako v celom objekte, sú obdĺžne s dovnútra sa rozširujúcou špaletou a rovnou bankálovou rímsou. V ľavej časti budovy je dvojica za sebou umiestnených obdĺžnych miestností, vzájomne prepojených a zaklenutých českou plackou. Na klenbe prvej z miestností je umiestnené štukové zrkadlo geometrickej formy so striedajúcimi sa konkávnymi a konvexnými oblúčikmi, ktoré sa v ose miestnosti zbiehajú do špice. Rám zrkadla je iba celý, bez významnejšej profilácie. V oboch prípadoch sú miestnosti osvetľované vždy dvojicou okien v obvodových múroch. ^[5]
 

Hlavnou a reprezentačnou miestnosťou kúrie je pomerne rozmerný priestor, ktorého vstup nadväzuje na os hlavného vstupu do budovy. Má obdĺžny pôdorys a je zaklenutá pruskou klenbou v dvoch rozmerovo na rovnakých poliach oddelených medziklenbovým pásom. Je tiež osvetľovaná dvojicou okien na dvoch stranách v obvodových múroch. Prevažná časť zaklenutia je zdobená štukovými zrkadlami ustúpenými v ploche. V ľavej časti miestnosti je v strednom zrkadle kruhový medailón s profilovaným rámom. Vo vnútornom priestore je štukový erb a obiehajúci nápis po vnútornom obvode kruhu s datovaním 1768. V štítovom poli erbu je umiestnená figúra medveďa stojaceho na zadných labách a držiaceho rozvalinu. Štít je doplnený helmou, v ktorej sa objavuje opäť figúra medveďa. Zvyšná plocha v kruhu je pokrytá plastickými, štylizovanými rozvalinami. Opis kruhu je možné citovať iba čiastočne, nakoľko je v súčasnej dobe nečitateľný: AEDIFICOOVIT SO:::...........POLTZ ANNO DOMINI 1768. Geometrické, symetrické zrkadlo je umiestnené aj na zaklenutí druhej, pravej časti miestnosti a na medziklenbovom páse je umiestnená rakúska dvojhlavá orlica v štukovom prevedení. ^[6]
 

Pri ľavej strane objektu je pripojená novšia prístavba, pripojená k južnému múru. Je tvorená dvojicou za sebou nasledujúcich výrazne obdĺžnych miestností s plochým stropom. ^[7]
 

Podlahy sú v prevažnej väčšine priestorov z cementového poteru okrem vstupnej časti, kde je palubová podlaha z dosák. ^[8]
 

Povala je nekrytá, s voľnými vrcholnicami klenieb, cez ktoré sú umiestnené väzobné trámy, ktoré čiastočne presahujú obvodové murivo stavby. Jednoduchá väzba krovu vytvára manzardovú ihlancovú strechu nad štvorcovým pôdorysom. ^[9]
 

Interiérové omietky sú hladké a hladké sú aj všetky vonkajšie omietky. Exteriérová fasáda objektu je členená iba nadokennými rímsami, ktoré sú v prípade priečelia oblúkovité, úzke a v prípade zostávajúcich obvodových múrov priamo s ustupujúcou profiláciou. Okná boli vo všetkých prípadoch kryté kovanou železnou mrežou s pretínajúcimi sa diagonálami, ktoré vytvára kosoštvorcové otvory. V 90. rokoch 20. storočia boli odcudzené. Neskoršie (nie všetky) boli vrátené na obecný úrad v Slavci. ^[10]
 

S výnimkou novodobej prístavby pri južnom múre, je celý objekt ucelenou stavbou zo záveru barokového obdobia a jej vznik možno datovať do druhej polovice 60. rokov 18. storočia. ^[11]
 

Kúria je z umeleckohistorického hľadiska najvýznamnejším objektom v areáli (okrem zrúcanina kláštora a kostola), prevažná časť hodnotnejších umeleckoremeselných doplnkov sústredená práve v a na budove. Relatívne hodnotným prvkom sú zachované rokokovo-klasicistické mreže okien v počte päť kusov, ktoré boli v roku 1992 odcudzené vandalmi, z toho v roku 1993 štyri kusy vrátené. Sú kováčsky spracované, železné a formované z diagonálne vedených prútov, ktoré vytvárajú kosoštvorcové otvory vo forme diapra. Najvýznamnejšími artefaktami umelecko-remeselného charakteru sú zachované štuky v reprezentatívnej miestnosti kúrie. ^[12]
 

Kúria so šafárovým domom a poslednou zachovanou hospodárskou budovou - granáriom, ako aj s odkrytými ruinami pavlínskeho kláštora a kostola, tvorí jedinečný pamiatkový súbor. ^[13]
 

Bezprostredne vedľa kúrie tečie Biely potok, ktorý vyviera v blízkom Margitinom prameni. Jeho koryto pretínajú travertínové prahy. ^[14]

Pamiatková ochrana
Strechu kúrie rekonštruovala v roku 2006 samospráva obce Slavec. Doslova v hodine dvanástej sa o územie začalo starať občianske združenie Sine Metu, ktoré okamžite začalo odstraňovať rastlinný porast. ^[15]
 

Z poskytnutých finančných príspevkov "Obnovme si svoj dom" Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a z vlastných prostriedkov obce bol v roku 2007 vypracovaný projekt celkovej obnovy strechy kúrie. ^[16]
 

Rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 2022 - 2023.
 

Kúria je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 2474/0. ^[17]
 

Historický objekt sa podarilo zachrániť vďaka cezhraničnej spolupráci zoskupenia Via Carpatia, ktorého zakladateľom je aj Košická župa. Občianske združenie Sine Metu zachránilo kúriu Andrássyovcov. Spolu s maďarskými partnermi získali z programu Interreg dokopy 1,3 milióna eur, z toho až 930 tisíc eur putovalo na Gemer. Kúria je súčasťou náučného chodníka v Gombaseku, ktorý vznikol s finančnou podporou župy. Návštevníci sa na desiatich zastávkach dozvedia zaujímavé informácie o histórii, kultúre, tradíciách a prírode regiónu, v troch jazykoch. Neďaleko kúrie sa nachádza dom správcu (remeselnícky dom), sýpka, zrúcanina kláštora paulínov, Gombasecká jaskyňa a vyhliadková veža v podobe zvonice.

Súčasný stav a využitie
Stav kúrie je veľmi dobrý. Slúži ako múzeum.

Prístup
Nachádza sa v katastrálnom území obce Slavec, lokalita - miestna časť Gombasek, súpisné číslo 173. ^[18] Gombasek je časť obce Slavec.