obec Lučenec, okres Lučenec, Banskobystrický kraj
Prvé židovské rodiny sa v Lučenci usadili v mestskej časti Tuhár na pozvanie rodiny Szilassyovcov, ktorá iniciovala i to, aby mestečko získalo práva poľnohospodárskeho mesta a práva usporadúvať jarmoky. Jozef Szilassy zabezpečil židom občianske práva a pozemky. [1]
Prvá aktívna židovská komunita – náboženská obec vznikla v roku 1814. V tomto roku už v meste žilo tridsať židovských rodín. Podľa dobových štatistických záznamov z rokov 1843 -1844 na území mesta a v mestskej časti Tuhár žilo 56 židovských rodín. Medzi nimi boli obchodníci, záložníci, krčmári, remeselníci a iní. [2]
Prvá synagóga stála na mieste dnešnej, neologickej a vybudovali ju v roku 1863 pod vedením Alberta Schmidla. Budova so štyrmi vežami bola postavená v eklektickom slohu. Náklady na stavbu boli 23 000 zlatých toliarov. [3]
Výstavbu dodnes zachovanej synagógy naplánovali už pred prvou svetovou vojnou. Postavili ju v rokoch 1924 - 1925 podľa plánov Lipóta (Leopolda) Baumhorna (1860 – 1932). [4] Lučenecká synagóga mala kapacitu 1 100 osôb. Objekt slávnostne odovzdali 8. septembra 1925. Náklady na stavbu boli približne 1,5 milióna korún. Posledným rabínom, ktorý v synagóge kázal, bol Artúr Reschowský. [5]
Synagóga má štvorcový pôdorys, na západnej strane je predĺžená mohutným portikom a nárožnými vežami a na východnej strane päťbokou apsidou a vstavanými nárožnými schodiskami. Hlavné vstupné priečelie tvorí plastický stredný rizalit so závetrím a bohato zdobenými portálmi. Na bočných stranách sú stredové plastické rizality s dvoma vstupmi. Zastrešená je centrálnou kupolou na pendantívoch s priemerom deväť metrov. Kupola sa dvíha do výšky 35,4 m. Synagóga presahuje dve podlažia. Interiér horizontálne člení empora okolo modlitebne z južnej, severnej a západnej strany, sprístupnená dvoma trojramennými schodiskami na západnej strane a na východnej strane dvoma priamymi. Štyri železobetónové stĺpy nesú emporu, rozdeľujú priestor na trojlodie, nad centrálnym priestorom sa dvíha dominantná kupola a osem menších kupol. Centrálna kupola je rabicová, zavesená na železobetónovom ráme a osem menších je zavesených oceľovými ťahadlami na drevených stropných trámoch. Hlavná nosná kostra stropnej konštrukcie je zo železobetónu a na nej sú voľne položené stropné trámy zo smrekového dreva. Výška kupoly v interiéri je 19,50 metra a preklenuje priestor 22 x 22 metrov. Priestor je osvetlený laternou a oknami, ktoré sú poskladané do orientálnych trojlistových obrazcov s rovným osvetlením. Okná majú výplň v tvare mriežky z valcovaných oceľových profilov. Výplň tvorilo farebné sklo, ktoré sa zachovalo len torzovite. Výplň portálov tvoria dvojkrídlové drevené dvere s vyrezávanými lištami a kovovými ornamentmi. Štuková výzdoba je inšpirovaná byzantsko-orientálnymi prvkami. Ostenia okenných otvorov, portály, stĺpy, piliere a klenbové konštrukcie sú bohato profilované a zdobené ornamentami s rastlinným a geometrickým dekorom. [6]
Synagóga bola postavená na kamenných základoch v hĺbke 70 centimetrov a ako stavebný materiál sa použila tehla a sčasti kameň. Základná hrúbka múrov je 60 centimetrov. Konštrukcia kupoly, schodiská, podesty a empora sú železobetónové. Dlažby prízemia tvorili keramické dlaždice, na schodoch umelý kameň, na podestách liate terazzo a na empore a v apside bola drevená, palubová podlaha. Omietka v exteriéri a interiéri bola štuková, architektonické časti fasády sadrové s kombináciou majoliky ako dekoru. Fasádu v exteriéri dopĺňajú kamenné profilované články, napríklad komíny. [7]
Technológia vyľahčenej železobetónovej konštrukcie a harmónia v dekore zaraďuje lučeneckú neologickú synagógu medzi popredné príklady romantickej architektúry na Slovensku. Synagóga slúžila bohoslužobným obradom židovskej cirkvi až do roku 1944. V roku 1948 „prešla“ od židovskej náboženskej obce do rúk štátu. Medzi rokmi 1948 – 1980 sa čiastočne rekonštruovala a prispôsobovala na využívanie ako sklad poľnohospodárskeho družstva. Od roku 1980 sa nevyužíva. Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici vypracoval v roku 1985 návrh na zapísanie objektu do Štátneho zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. [8]
Synagóga odolala vojne, času, odolala ľudskej nenávisti a trvalo neuveriteľných 35 rokov!, aby sme si ju my Slováci všimli, že je nefunkčná, poznačená nacistickými a komunistickými myšlienkami. Už na prvý pohľad je to zvláštna stavba. Okamžite upúta pozornosť každého návštevníka mesta. Má svojský tvar, interiér bol prázdny, len holé steny a prázdne miestnosti. Je posledným mementom holokaustu, posledným zvyškom židovského geta – pred vraj moderným stavebným rozvojom mesta neunikli také stavby ako rituálne kúpele a ortodoxná synagóga. [9]
Neologická synagóga je dielom jednej optimistickej (ale krátko trvajúcej) éry, v ktorej sa židovský veriaci odhodlali vybudovať svoj kostol, netušiac, že stavajú svätostánok svojmu boha, ale aj memento svojmu tragickému osudu. [10]
Rekonštrukcia.
Stav pamiatky sa nezmenil od roku 1980. Vykonali sa iba drobné najnutnejšie opravy. V máji roku 1996 na podnet jednotlivcov a mesta Lučenec vznikla nadácia na pomoc záchrany a obnovy synagógy, pretože hrozilo jej zbúranie. Podľa predstáv členov nadácie sa mala zachovať vonkajšia fasáda, ústredný interiér a oltár. Veľká sála pod kupolou mala slúžiť na usporiadanie kultúrnych podujatí, malo vzniknúť židovské múzeum a archív. Novým účelom mali byť ekumenické stretnutia v synagóge, aby v nej pokračoval život. Žiaľ, nadácia zanikla a ďalšie desaťročia synagóga pustla. [11] Pamiatkový objekt prešiel konečne (a našťastie predsa len) rekonštrukciou v rokoch 2015 - 2016.
Stav synagógy je veľmi dobrý.
Nachádza sa v juhovýchodnej časti mesta. Stojí na Adyho ulici.
[1 - 2] PAUČOVÁ, Andrea – PUNTIGÁN, Jozef: Neologická synagóga a židovská komunita v Lučenci. In: Pamiatky a múzeá, 2004, č. 3, s. 42.
[3] PAUČOVÁ, Andrea – PUNTIGÁN, Jozef: Neologická synagóga a židovská komunita v Lučenci. s. 43.
[4] Baumhorn bol absolventom technickej univerzity vo Viedni. V rokoch 1883 – 1894 projektoval 24 synagóg. Pracoval v najvýznamnejšej projekčnej kancelárii Pártos és Lechner v Budapešti. Sériu začal stavbou v Ostrihome (1888), ďalej v mestách Cegléd, Gyöngyös, Novy Sad, Temešvár, a Budapešť. Na území Slovenska to bola Nitra, Lučenec a Liptovský Mikuláš. Jeho najväčším dielom je synagóga v Szegede (1903). Židovskí obyvatelia požadovali také stavby, ktoré boli jedinečným dielom, mali kupolu a vežu, organ a kresťanskému oltáru podobnú Bimu. PAUČOVÁ, Andrea – PUNTIGÁN, Jozef: Neologická synagóga a židovská komunita v Lučenci. s. 43.
[5] PAUČOVÁ, Andrea – PUNTIGÁN, Jozef: Neologická synagóga a židovská komunita v Lučenci. s. 43.
[6] PAUČOVÁ, Andrea – PUNTIGÁN, Jozef: Neologická synagóga a židovská komunita v Lučenci. s. 44.
[7] PAUČOVÁ, Andrea: Židovská synagóga v Lučenci. In: Pamiatky a múzeá, 2000, č. 2, s. 23 - 24.
[8 - 11] PAUČOVÁ, Andrea – PUNTIGÁN, Jozef: Neologická synagóga a židovská komunita v Lučenci. s. 45.
MORAVČÍKOVÁ, Andrea: Neologická synagóga v Lučenci. In: Pamiatky a múzeá, 2016, č. 3, s. 28 - 31.
PAUČOVÁ, Andrea: Židovská synagóga v Lučenci. In: Pamiatky a múzeá, 2000, č. 2, s. 23 - 24.
PAUČOVÁ, Andrea – PUNTIGÁN, Jozef: Neologická synagóga a židovská komunita v Lučenci. In: Pamiatky a múzeá, 2004, č. 3, s. 42 - 45.
www.lucenec.sk
48.325010, 19.666752
48°19'30.0"N 19°40'00.3"E