Iný názov
Nižný Tejkeš

Lokalita
obec Nižný Klátov, okres Košice-okolie, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Kostol postavený v rokoch 1930 – 1931 ^[1] na mieste staršieho gotického Kostola sv. Michala archanjela, ktorý spomínajú písomné správy z roku 1374. Stavba je inšpirovaná secesne chápaným historizmom a voľne sa uplatňuje neoklasicistické a neorománske prvky. Je to jednoloďový priestor s polygonálne zakončeným presbytériom, severnou sakristiou a predstavanou vežou. Loď je zaklenutá nízkou valenou klenbou s polkruhovými lunetami. Na širokej čelnej stene triumfálneho oblúka je nástenná maľba Viktora Smolku. Vonkajšia architektúra kladie hlavný dôraz na čelnú fasádu, do ktorej je situovaná mohutná široká veža, členená na prvom poschodí tromi a na dvoch ďalších poschodiach dvoma polkruhovo zakončenými oknami. Veža má ihlancovú strechu, ktorá dosadá na jej trojhranné atikové štíty. ^[2] Fasády sú členené vysokými polkruhovo zakončenými oknami a dekoratívnymi opornými piliermi.
 

Vnútorné zariadenie je z rokov 1920 - 1932 a sleduje určitú jednotu interiéru. Vyrezávané neorokokové lavice od košických stolárov pochádzajú z roku 1932. Zo starého kostola sa zachoval obraz Kalvárie zo začiatku 19. storočia, ľudová maľba. ^[3]
 

Starý kostol, postavený ešte v 14. storočí, už nevyhovoval obyvateľom obce. V roku 1930 sa veriaci rozhodli na jeho mieste vybudovať nový sakrálny objekt. 11. septembra 1930 započal staviteľ Ing. Július Wirth s búraním starého kostola. Staviteľ Wirth bol poverený aj realizáciou stavby nového chrámu. Dňa 5. októbra sa v obci konala posviacka základného kameňa pripravovanej novostavby. Previedol ju košický farár, kanonik Tost za prítomnosti početného duchovenstva a veľkého počtu obyvateľov okolitých dedín. Stavba rýchlo napredovala a 4. októbra 1931 bol nový kostol vysvätený za účasti biskupa Jozefa Čárskeho, okresného náčelníka a ďalších hostí. Biskup Čársky slúžil v novom kostole slávnostnú svätú omšu. ^[4]
 

Uskutočnenie stavby kostola bolo zásluhou všetkých obyvateľov obce. Obecná stavebná komisia podľa majetkových pomerov určila pre každú rodinu obnos, ktorým mala prispieť na stavebné náklady; bolo to od 100 do 2 000 korún. Mesto Košice ako patrón prispelo na stavbu sumou 80 000 korún. Sumou asi 2 500 korún prispeli aj rodáci a krajania v Amerike. Ďalšie výdavky boli hradené z pokladne Rímsko-katolíckej cirkvi v Košiciach (30 000 korún), a zo zbierok medzi veriacimi. Obyvatelia prispeli aj na zariadenie kostola. Napríklad Štefan Rozum s manželkou dali obnoviť hlavný oltár, Matej Kovaľ s manželkou, žijúci v USA, poslali peniaze na kazateľnicu, miestny Ružencový spolok kúpil zástavu a krstní otcovia a matky z Vyšného Klátova kúpili z príležitosti posviacky kostola Krížovú cestu. Mesto Košice ako patrón dalo vystavať pred vchodom kostola ochranný múr v dĺžke 25 m, neskôr (1935) bol múr postavený okolo celého kostola (v dĺžke 160 m) a tiež betónové schody ku kostolu. V roku 1936 bol košický maliar kostolov Viktor Smolka poverený obrazovou výzdobou nižnoklátovského kostola. Na klenbe apsidy sú zobrazení štyria evanjelisti s Ježišom Kristom uprostred, po stranách apsidy je vľavo zobrazená Ružencová Panna Mária a vpravo Betlehém. Na klenbe lodi je zobrazená sv. Trojica. Vymaľovaný kostol bol vysvätený 30. augusta 1936. I vtedy na kostol prispeli niektorí nižnoklátovskí veriaci svojimi darmi. Možno spomenúť Štefana Semana, ktorý daroval štyri mosadzné svietniky, a Michala Drabika, ktorý daroval kostolu olejomaľbu Sedembolestnej Panny Márie. ^[5]
 

Mládež Nižného Klátova dala pre kostol uliať nový zvon. Zvon o váhe 252 kg vyrobil zvonársky majster z Košíc Július Buchner. Obecná kronika hovorí: „S veľkou slávnosťou bol vysvätený dňa 1. novembra 1936. V sprievode od domu M. Kollárovej ku kostolu išli muži na koňoch, hasiči, školská mládež. Zvon bol na vyzdobenom voze, ktorý tiahly dva páry ovenčených volov. Po stranách vozu išli mládenci a dievčatá ako krstní otcovia a matky“. Zvon mal nápis: Mladá generácia v Nižnom Tejkeši. ^[6]
 

Počiatky rekatolizácie a obnovenia rímskokatolíckej cirkvi boli v Nižnom Klátove i v susedných dedinách veľmi ťažké. Zoznam katolíckych a protestantských kostolov v Abovskej stolici z roku 1696 hovorí o kamennom kostole v Nižnom Klátove ako o katolíckom. Kanonická vizitácia z roku 1701 prináša o fare v Nižnom Klátove nasledujúce informácie: „Farský kostol je murovaný, dobre zastrešený, zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Zvonica je takmer zborená, má jeden zvon. Postriebrené a pozlátené bohoslužobné nádoby sú nevedno kde, dedinčania spomínajú, že ich má akýsi Samuel Wall, bývajúci v Prešove. Budova fary je v ruinách, lebo tu nie je farár. Tunajší nemecký ľud je veľmi vytrvalý a horlivý vo svojej luteránskej viere.“ ^[7]
 

V roku 1716 pod katolícku faru v Nižnom Klátove patrili aj fílie v Myslave, vo Vyšnom Klátove a v Bukovci. Vtedy ešte väčšina dedinčanov zotrvávala v evanjelickej viere, napriek tomu, že už v obci pôsobil katolícky kňaz. Postupný obrat v náboženských pomeroch v obci nastal až pod vplyvom farára Jána Mačengu, pôsobiaceho na fare v Nižnom Klátove a neskôr na fare vo Vyšnom Klátove v rokoch 1731 – 1750. V roku 1734 charakterizoval obyvateľov obce takto: „Národ je tu skôr luteránsky, ale zlo medzi nimi sa neobjavuje“. V čase pôsobenia farára Jána Mačengu bola fara v Nižnom Klátove zrušená a zriadená vo Vyšnom Klátove. Podľa niektorých údajov sa tak stalo v roku 1730, niektoré pramene spomínajú rok 1749. V roku 1734 bol na príhovor jágerského biskupa Alexandra Mariássyho zasvätený sv. Michalovi archanjelovi aj zvon v zvonici pri kostole. ^[8]
 

Už v prvej písomnej zmienke o obci z roku 1317 sa spomína existencia asi drevenej kaplnky zasvätenej sv. Krížu. Zo súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337 je zrejmé, že bola v Nižnom Klátove fara. Tie boli vtedy aj v okolitých dedinách – v Hýľove, Myslave, Poľove, Nováčanoch, v Malej Ide, Šemši a Haniske. Zriadenie fary v obci si vyžiadalo osídlenie osady nemeckými kolonistami. Vtedy dal v dedine jej nový vlastník, Ján, syn Iteho z Delne, postaviť kamenný Kostol sv. Kríža. ^[9]
 

Najstaršou písomnou zmienkou o obci je listina z roku 1317, ktorá je uložená v Archíve mesta Košice. Listina bola vydaná spišskou kapitulou a píše sa v nej, že Dominik a Ján, synovia Matúša, syna Pousu, predali polovicu dediny Vyfolu alebo Nemutfalu Jánovi, synovi Iteho z Delne v Šariši, za 60 mariek. O predávanej polovici dediny sa hovorí, že je prázdna a vyľudnená, ale spomína sa tu aj existencia kaplnky zasvätenej sv. Krížu. V listine sú opísané i hranice predávaného pozemku. Chotár na východe susedil s hranicami mesta Košice a z opisu hraníc je jasné, že tu ide jednoznačne o územie Nižného Klátova. V ďalších zachovaných listinách z roku 1323 a 1324 sa konštatuje, že Ján, syn Iteho, odkúpil od Jána a Dominika, synov Matúša, syna Pousu, dedinu Teukeshuyfalu. Názov dediny je už rozšírený o prívlastok Teukes (Tőkés), čo slúžilo na rozlíšenie od mnohých iných Ujfalu (Nových Vsí) vznikajúcich v tomto období na okolí. Prívlastok bol použitý podľa klátov (po maďarsky tőke), ktoré tu zrejme boli na nových rúbaniskách. Tőkésujfalu znamená po slovensky Klátová Nová Ves. V opise hraníc Nižného Klátova v týchto listinách sa spomína aj miesto zvané ligeth (v maďarčine lesík, háj), iným menom Radymo; čo bol asi Radimov (Radzimov) háj. ^[10]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 10068/0. ^[11]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí na vyvýšenine v severnej časti obce.