Lokalita
obec Rožňava, okres Rožňava, Košický kraj

História a stavebný vývoj
Klasicistický tolerančný kostol postavený v rokoch 1784 - 1786 podľa projektu Jánosa Mayera z Rožňavy. Voľne stojací sakrálny objekt budovali podľa úradných predpisov do uzavretého, od ulíc priamo neprístupného priestoru mimo námestia. Vchod k nemu vedie cez farskú záhradu a cez domy z námestia a Šafárikovej ulice. ^[1]
 

Ide o typ sieňových protestantských chrámov na obdĺžnikovom pôdoryse z troch strán obiehajúcou murovanou emporou, ktorá je podklenutá valenou klenbou. Na jej parapete, prelomenom oválmi, sú ploché reliéfy festónov a drapérií. Interiér je zaklenutý troma poľami českej placky so združenými medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsy nástenných pilastrov. Na západnej strane interiéru je vchod do sakristie, na jeho kamennom ostení je nápis vzťahujúci sa na stavbu. Fasády, z dvoch strán zakončené trojhranným, konkávne profilovaným štítom, sú členené lizénami, veľkými oknami s oblým uzáverom a luiséznym nadokenným festónom. Uprostred štítov sú okrúhle vetracie otvory. Na východnej a západnej strane sú malé vstupné predsiene. ^[2] V podstrešnom priestore sa nachádza unikátna krovová konštrukcia z dubového dreva spájaná dreveným čapovaním. ^[3]
 

Interiér je zariadený mobiliárom z čias stavby: oltár, kazateľnica a krstiteľnica boli vyhotovené v luiséznom slohu v známej rožňavskej dielni Jozefa Godeho. ^[4]
 

Oltár je klasicistický, so stĺpmi, vázami a rímsami a dvoma zlatenými reliéfmi Poslednej večere a Zmŕtvychvstania, ktoré sú umiestnené nad sebou, vo vrchole je socha Vzkrieseného Krista medzi anjelmi. Pred oltárom je klasicistická kovaná mreža s luiséznymi festónmi a baníckym znakom s letopočtom 1788. ^[5]
 

Kazateľnica je rokokovo-klasicistická, na oblom parapete sú rokaje, na rezonančnej strieške socha Mojžiša. ^[6]
 

Pozoruhodnou prácou je klasicistická krstiteľnica s točenou mramorovou nôžkou, obkladanou hroznovými listami a viničom. ^[7] Mušľovito tepané plechové veko je ukončené drobnou mosadznou plastikou Krst Krista, vyhotovenou v tradíciách rozvinutého gemerského zlievárenstva. Stojaca postava Jána Krstiteľa a kľačiaca postava Krista sú umiestnené kompozične nad sebou v línii esovitej krivky na plechovej guli s prstencom, ktorá tvorí vrchol veka krstiteľnice v tvare obráteného lievika. ^[8]
 

Organ je rokokový. Pôvodná nástrojová časť je od prešovského výrobcu organov Borevetského, vyrezávaná dvojdielna skriňa od rezbára Jána. Gertnera a pochádza z roku 1785. ^[9] Orgánové skrine sú jemne polychrómované v ľahkých pastelových farbách, zdobené zlátenou rezbou s motívom akantu, mriežky, váz a bohatých ríms, stupňujúcich účinok architektúry organu. Skupiny píšťal sú umiestnené na vystupujúcich konzolkách, radené vedľa seba do dvoch lichobežníkových útvarov spojených visutou rímsou nesúcou vo vrchole evanjelické symboly (bibliu a kalich), lemované palmovými vetvami. Na horných rímsach organu sú umiestnené plastiky kráľa Dávida, Salvatora Mundiho a dvoch anjelov s trúbkami. Organ patrí medzi umelecky najhodnotnejšie diela svojho druhu v Gemeri. ^[10]
 

Korunný luster je bronzový z roku 1787, na spodnej časti má nápis: Obtulit Dno Mathias Hefenstreit et Susanna Donnerin. ^[11]
 

Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1969 spomína bohatý inventár kostola. ^[12]
 

 

V roku 1783 sa na Spiši konali veľké vojenské cvičenia, na ktorých sa zúčastnil i cisár Jozef II. Pri tejto príležitosti panovník navštívil Rožňavu. Zachoval sa zápis o tom, že Jozef II. prechádzal na koči cez mesto, kde ho prišiel privítať biskup so sprievodom. Panovník si však biskupa ani nevšimol, nevystúpil z koča, ale šiel rovno k brzotínskej bráne, kde ho už čakali evanjelici. Vtedy im Jozef II. povolil vystavať kostol v Rožňave. O tri roky neskôr bol evanjelický chrám dokončený a otvorený 3. decembra 1786. ^[13]
 

Podľa úradných predpisov bol vybudovaný do uzavretého priestoru, kam nebol priamy prístup z ulice. Nesmel byť výrazne viditeľný v siluete mesta, nesmel mať vežu ani zvony. Staviteľ Mayer zvládol úlohu dokonale - hoci kostol spĺňal všetky požiadavky vrchnosti, predsa sa mu podarilo objekt do pohľadovej siluety mesta tak, že aj bez veže sa stal jeho dominantou. Voľne stojací sakrálny objekt je súčasťou tzv. Lutherovho dvora. ^[14]
 

Evanjelický kostol v Rožňave patrí medzi najcennejšie národné kultúrne pamiatky Gemera a je jedným z najvýznamnejších chrámov evanjelickej cirkvi na Slovensku. ^[15]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.
 

Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 465/0. ^[16]

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Situácia kostola v uzavretých parcelách domových záhrad je neporušená. ^[17] Slúži svojmu účelu.

Prístup
Stojí v centre mesta.
 

Vchod k nemu vedie z troch miest: cez podchod domu v radovej zástavbe na južnej strane námestia, cez farský dvor a cez dvor bývalého evanjelického gymnázia v tzv. Lutherovom dvore. Kvôli svojej polohe je evanjelický kostol na pohľadniciach Rožňavy viditeľný v rámci celkových pohľadov na mesto, prípadne v širšom zábere s ostatnými dominantami mesta. ^[18]
 

Šafárikova 5.

Pamiatky v okolí
Hrad Krásna Hôrka