Lokalita
obec Udiča, okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj

História a stavebný vývoj
Neskorobarokový kostol postavený v rokoch 1780 – 1783, so zvyškami staršieho gotického chrámu zo 14. storočia. Oratórium je z roku 1782. Obnovili ho v roku 1831 a v 20. storočí. Ide o jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, zbiehajúcou do nástenných, konkávne prehýbaných pilierov. Na klenbových poliach sú nástenné maľby z roku 1831. Pôvodne predstavaná gotická veža bola pri barokovej prestavbe včlenená do pôdorysu. Hladká fasáda má konkávne zalomené nárožia. ^[1] Veža je zastrešená zvonovitou strechou s laternou, ktorá dosadá na podstrešnú terčíkovú rímsu.
 

Klasicistický murovaný hlavný oltár má samostatne stojacu menzu, ústredný závesný obraz sv. Matúša evanjelistu, barokový a voľné plastiky anjelov, umiestnené na hlaviciach pilastrov. Bočné oltáre sv. Jozefa a Anny sú rokokové z roku 1781. Kazateľnica tiež rokoková má konvexno-konkávne prelamované rečnište, ozdobené reliéfmi a plastikami, na baldachýne rokajovú reliéfnu obrubu a záverečnú plastiku. Rokoková krstiteľnica je z druhej polovice 18. storočia, v nástennom baldachýne so scénou Krst Krista, v strednej výklenkovej časti doplnená novšou skupinou sôch sv. Františka Xaverského a detí z 19. storočia. Rokokové lavice majú vyrezávaný parapet. Voľné klasicistické obrazy sv. Barbory a sv. Alojza Gonzagu v pôvodných rámoch. ^[2]
 

Farnosť Udiča a jej fara sa prvýkrát spomínajú v záznamoch pápežských desiatkov zo 14. storočia pod menom Edisa a Hodisa. Udiča patrila k tým farám, v ktorých sa luteráni kŕčovite držali svojej viery. Kanonická vizitácia z roku 1674 uvádza iba 15 obrátení. V roku 1688 bolo vo farnosti 1280 luteránov a len 304 katolíkov. V roku 1697 vedľa 1523 luteránov bolo len 100 katolíkov. V roku 1700 bolo 1645 luteránov a 170 katolíkov. Za Rákócziho povstania sa počet luteránov ešte viac zvýšil. Po potlačení povstania sa pomer obrátil v prospech katolíkov zásluhou jezuitov a františkánov z Pruského. V roku 1766 bol medzi 1291 katolíkmi už len 204 luteránov. ^[3]
 

Kedysi ku fare patrili ako filiálky obce - Okrut, Upohlav, Veľká Udiča, Prosné, Maríková, Klieština a Hatné. Keď sa roku 1755 stala Maríková farnosťou, pripadli tam Klieština a Hatné, takže Malej Udiči ostali len štyri filiálne obce - Okrut, Upohlav, Veľká Udiča a Prosné. ^[4]
 

Starý kostol bol podľa kanonickej vizitácie z roku 1674 z tvrdého materiálu, s klenbou nad svätyňou, ale vežu mal drevenú. Na oltári bol obraz sv. Mikuláša, pod víťazným oblúkom visel kríž s Ježišom Kristom. ^[5]
 

V roku 1694 bol kostol už v úbohom stave. V tom roku sa drevená veža prestavala na kamennú a iste sa pritom opravil aj kostol, len tak mohla stavba slúžiť až do roku 1783, kedy sa postavil súčasný kostol. Na stavbu kostola poukázal cisár Jozef II. 3 000 forintov. Stavba bola ukončená v roku 1783. Tento rok sa dal vyčítať z latinského nápisu na triumfálnom oblúku: Tento kostol povstal za cisára Augusta Jozefa II z cisársko-kráľovského nákladu 3000 a z všestrannej priazne nebies. ^[6]
 

Slávnostná posviacka kostola otcom biskupom Fuchsom bola pri birmovke v nedeľu 22. júna 1788. Kostol bol zasvätený sv. Matúšovi. ^[7]
 

Stará budova fary, podobne ako všetky fary v Trenčianskej stolici do 18. storočia, bola drevená. Okolo roku 1728 bola postavená kamenná fara. Budova slúžila celé storočie, hoci bola vlhká. V roku 1828 sa postavila nová dvojposchodová budova fary v klasicistickom štýle. Má obdĺžnikový pôdorys a v reprezentačnej miestnosti romantickú nástennú maľbu z 19. storočia. ^[8]

Pamiatková ochrana
Rekonštrukcia.

Súčasný stav a využitie
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.